Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 93/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. C., S., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P., vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených a Slovenskej

republiky, práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 29. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2012

faxom doručená a 21. marca 2012 doplnená zaslaním originálu sťažnosť M. C., S. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 20

(ďalej len „ústava), práva zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. novembra 2011 (ďalej aj

„namietané rozhodnutie“). Podaním doručeným ústavnému súdu 27. marca 2012 sťažovateľ

svoju sťažnosť argumentačne doplnil.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že:

«... Dňa 6.3.2008 Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie ,

ktorým rozhodol o zrušení spoločnosti G., s.r.o. so sídlom S. ... a nariadil jej likvidáciu.

Zároveň za likvidátora vymenoval Ing. F. G.,..., bytom D.

... Dňa 18.8.2008 som sa ako spoločník spoločnosti G., s.r.o. domáhal na Okresnom

súde Banská Bystrica odvolania likvidátora pre porušenie jeho povinností vyplývajúce mu

z (ďalej len „“). Likvidátor mi na moju žiadosť nezaslal

prehľad o imaní spoločnosti.

... Dňa 13.3.2009 vydal Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. ,

ktorým môj návrh zamietol. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že porušenie povinnosti

zo strany likvidátora v zmysle ustanovenia (Likvidátor zostaví ku dňu vstupu

spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní

spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada) nebolo dostačujúce na jeho

odvolanie z funkcie, nakoľko z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že

dôvodom na jeho odvolanie musí byť viacnásobné porušenie povinností. Podľa vyjadrenia

súdu by dôvodom na odvolanie likvidátora mohlo byť opakované porušenie jednej a tej istej

povinnosti, t.j. likvidátor ani na opakované výzvy spoločníka tomuto nezašle prehľad

o imaní spoločnosti, prípadne viaceré porušenia rôznych povinností vyplývajúcich

z .

... Dňa 25.2.2011 som znovu požiadal likvidátora o zaslanie dokladov, ktoré je

povinný poskytnúť v zmysle zákona. Keďže likvidátor na moju žiadosť nereagoval, podal

som dňa 7.3.2011 opätovne návrh na jeho odvolanie. Riadil som sa poučením Okresného

súdu Banská Bystrica z jeho predchádzajúceho rozhodnutia. Tentokrát som poukázal na

porušenia všetkých povinností zo strany likvidátora. Namietal som opätovné porušenie § 74

, nakoľko likvidátor stále nedoručil žiadané účtovné doklady. Ďalej som poukázal na

porušenie (Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym

veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby

veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje

pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace.),

nakoľko likvidátor o mne ako o známom veriteľovi, dobre vedel a aj napriek tomu som o

vstupe spoločnosti do likvidácie nebol upovedomený. Spoločnosť G. s.r.o. totiž dňa

19.2.2007 uznala dlh, ktorý voči mne mala v dôsledku nevyplatenej mzdy a prevzala odo

mňa 18.2.2007 pôžičku vo výške 45.000,- Sk. Likvidátor ďalej nezverejnil výzvu na

prihlasovanie pohľadávok. Pre pochybenie likvidátora som svoje pohľadávky voči

spoločnosti neprihlásil, čím mi uprel právo dožadovať sa ich vrátenia.

... Dňa 8.8.2011 Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod č.

rozhodol tak, že môj návrh zamietol. Podľa názoru súdu som uvádzal síce nové okolnosti,

ktoré však neboli natoľko závažné, aby odvolanie likvidátora odôvodňovali.

... Dňa 31.8.2011 som sa voči predmetnému rozhodnutiu okresného súdu v zákonnej

lehote odvolal.

... Dňa 29.11.2011 o mojom odvolaní v konaní vedenom pod č.

rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý napadnuté uznesenie prvostupňového súdu

potvrdil. Odvolací súd ustálil záver, že likvidátor si splnil svoje povinnosti vyplývajúce

z a 74 s tým, že oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie zverejnil

v Obchodnom vestníku a že prostredníctvom môjho právneho zástupcu zaslal výkaz ziskov

a strát ku dňu 26.4.2008, súvahu ku dňu 26.4.2008 a súpis majetku a záväzkov k dátumu

vstupu spoločnosti do likvidácie - ku dňu 26.4.2008. Z uvedeného dôvodu krajský súd mal

za to, že nešlo o také porušenie povinností likvidátora, ktoré by zakladalo jeho odvolanie.»

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:

„Mám za to, že krajský súd porušil moje práva ako spoločníka a zasiahol do môjho

vlastníckeho práva zaručeného SR, keď sa nedostatočne zaoberal mojimi

námietkami na likvidátora ohľadom porušovania jeho povinností. ... Odvolací súd sa nikde

v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberá pochybením likvidátora v tom, že mne ako

známemu veriteľovi neoznámil v zmysle vstup spoločnosti do likvidácie. ...

Podľa krajského súdu likvidátor si splnil povinnosti podľa , keď vstup

spoločnosti do likvidácie zverejnil v Obchodnom vestníku. Ja som okolnosť, že by likvidátor

nezverejnil vstup spoločnosti do likvidácie nikdy nenamietal, pretože som sám potvrdil, že

som sa o nej dozvedel práve z Obchodného vestníka vydaného dňa 16.5.2008... Avšak ako je

zrejmé zo zákonného znenia, toto nie je jediná likvidátorova povinnosť! Veď sám odvolací

súd uviedol, že súčasťou zverejnenia musí byť aj výzva adresovaná veriteľom spoločnosti.

Ani toto však likvidátor nesplnil a ani porušenie tejto povinnosti nebolo pre krajský súd

dostačujúce k tomu, aby chránil nielen mňa ale aj ďalších veriteľov spoločnosti G. s.r.o.

Odvolací súd sa dokonca nezaoberal ani otázkou, ako je možné, resp. z akého dôvodu sa po

toľkých rokoch od zverejnenia likvidácie spoločnosti v Obchodnom vestníku stále

nezverejnila výzva na prihlasovanie pohľadávok. Jednoducho som bol vylúčený

z prihlásenia svojej pohľadávky.

... Krajský súd ďalej uviedol, že likvidátor si splnil povinnosť podľa , keď

zaslal výkaz ziskov a strát ku dňu 26.4.2008, súvahu ku dňu 26.4.2008 a súpis majetku

a záväzkov k dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie - ku dňu 26.4.2008. Odvolací súd sa

týmto zaoberal len formálne. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, listiny založené do spisu

mi nedoručil a nedal mi ani priestor sa vyjadriť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na právo vlastniť majetok podľa čl. 20; právo na

súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 , na

spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci

sp. zn. a jeho uznesením zo dňa 29.11.2011, bolo porušené.

2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn.

zo dňa 29.11.2011 a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici,

aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. I. G. vo výške 323,50 EUR v lehote 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k.

-46 z 8. augusta 2011 zamietol návrh sťažovateľa na odvolanie likvidátora

spoločnosti G., s. r. o. v likvidácii (ďalej len „likvidátor“), pričom svoj právny záver

odôvodnil takto:

«Povinnosti likvidátora sú definované v ustanoveniach §§ 72 až 75 Obchodného

zákonníka. Súd môže odvolať likvidátora, ktorý porušuje povinnosti definované v cit.

ustanoveniach. Z ustanovenia vyplýva, že dôvodom na

odvolanie likvidátora je sústavné porušovanie povinností.

Tunajší súd sa oboznámil s konaním sp. zn. Okresného súdu Banská

Bystrica, ktorého predmetom bol taktiež návrh navrhovateľa na odvolanie likvidátora

Ing. F. G., ktorý súd zamietol. ... Súd ustálil záver, že pre odvolanie likvidátora musia

existovať závažné dôvody spočívajúce v porušovaní jeho povinností a vzájomné spory medzi

spoločníkmi a konateľmi sú pre posúdenie dôvodnosti návrhu na odvolanie likvidátora

právne irelevantné. Taktiež uviedol, že porušenie ust. § 74 ObchZ. nepostačuje na to, aby

likvidátora z jeho funkcie odvolal.

V konaní pod sp. zn. sa navrhovateľ opätovne domáha odvolania

likvidátora Ing. F. G., pričom na zdôvodnenie jeho odvolania opäť neuvádza žiadne iné

skutkové ani právne okolnosti, prípadne uvádza nové okolnosti, ktoré však nie sú natoľko

závažné aby odvolanie likvidátora odôvodňovali. Pri rozhodovaní súd nemohol prehliadnuť

okolnosť, že v súčasnosti bol zo strany likvidátora podaný návrh na začatie konkurzného

konania, ktoré sa vedie pod sp. zn. , v ktorom tunajší súd začal konkurzné

konanie voči dlžníkovi G., s.r.o. "v likvidácii" a do funkcie predbežného správcu ustanovil

Konkurzného správcu, k.s... Predbežný správca je povinný vypracovať správu o majetku

dlžníka a predložiť ju súdu v lehote do 07. 09. 2011 (predbežný správca bude disponovať

dokladmi spoločnosti G. s.r.o,, ktoré sú taktiež založené aj v spise ) a teda

navrhovateľ bude mať možnosť oboznámiť sa s dokladmi spoločnosti priamo u predbežného

správcu. Za stavu, keď likvidátor poskytuje predbežnému správcovi súčinnosť pri

vypracovaní správy o majetku dlžníka, bolo by v tejto dobe neefektívne a nehospodárne

odvolávať pôvodného a menovať iného likvidátora.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa

zaručených a a práv zaručených dohovoru a

dodatkového protokolu postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 29. novembra 2011, ktorým krajský súd v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie

okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na odvolanie likvidátora. Podľa tvrdenia

sťažovateľa krajský súd sa nedostatočne zaoberal jeho odvolacími námietkami týkajúcimi sa

porušovania povinností likvidátora a zasiahol aj do jeho práva vlastniť majetok v dôsledku

vylúčenia sťažovateľa z možnosti prihlásiť svoju pohľadávku do likvidácie.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 dohovoru

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. ), preto závery týkajúce sa namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa sa vzťahujú aj na namietané

porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia namietaného rozhodnutia, ktorým podľa

v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „OSP“) potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne, uviedol:

«Odvolací súd zo spisu zistil, že navrhovateľ M. C. sa návrhom zo dňa 22. 02. 2011

domáhal, aby súd odvolal Ing. F. G. z funkcie likvidátora spoločnosti G., s.r.o.

„v likvidácii“... Svoj návrh odôvodnil tým, že likvidátor porušil povinnosť vyplývajúcu z ust.

§ 73 Obch. z., a to že neoznámil vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom,

t.j. ani jemu ako spoločníkovi. O vstupe spoločnosti do likvidácie sa dozvedel z Obchodného

vestníka vydaného dňa 16. 05. 2008. Zároveň likvidátor nezverejnil výzvu na prihlasovanie

pohľadávok. Likvidátor porušil aj povinnosť vyplývajúcu z ust § 74 Obch. z., a to zostaviť

ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie účtovnú súvahu a predložiť mu prehľad o imaní

spoločnosti, keď ho o to požiadal. Uvedené doklady mu likvidátor nepredložil ani na

základe opakovanej výzvy. Konštatoval len, že likvidátor mu predložil súvahu ku dňu 31. 12.

2008, ktorú nepovažoval za mimoriadnu účtovnú závierku, ale za riadnu. Likvidátor vo

vyjadrení zo dňa 15. 04. 2011 uviedol, že oznámil všetkým veriteľom spoločnosti

skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená a vstúpila do likvidácie. Navrhovateľ nemal v

účtovníctve spoločnosti evidovanú žiadnu pohľadávku, preto nebol známym veriteľom

spoločnosti. Likvidačnú účtovnú súvahu a imanie spoločnosti spoločníkovi zaslal na adresu

jeho právneho zástupcu JUDr. I. G. a účtovná závierka k 31. 12. 2008 ako posledná

účtovná závierka z prebiehajúcej likvidácie bola doručená navrhovateľovi. Okresný súd

napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na odvolanie likvidátora Ing. F. G. zamietol.

Podľa ust. § 71 ods. 6 Obch. z. bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd

na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, odvolať likvidátora, ktorý porušuje

svoje povinnosti, a nahradiť ho inou osobou.

Podľa ust. § 73 Obch. z. likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým

známym veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie

s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili

svoje pohľadávky, pripadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace.

Podľa ust. § 74 Obch. z. likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie

likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému

spoločníkovi, ktorý o to požiada. ...

Z ustanovenia § 73 Obch. z. vyplýva pre likvidátora povinnosť zverejniť oznámenie

o vstupe spoločnosti do likvidácie v Obchodnom vestníku. Súčasťou tohto oznámenia musí

byť aj výzva adresovaná veriteľom spoločnosti, iným osobám a orgánom, aby v prípade,

keď sa ich vstup spoločnosti do likvidácie týka, oznámili spoločnosti svoje pohľadávky a

práva v lehote určenej vo výzve, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 mesiace. Okrem zverejnenia

vstupu spoločnosti do likvidácie v Obchodnom vestníku likvidátor je povinný túto

skutočnosť písomne oznámiť aj všetkým známym veriteľom spoločnosti. Z ustanovenia § 74

Obch. z. vyplýva pre likvidátora povinnosť zostaviť likvidačnú účtovnú závierku a poslať ju

spoločníkom, ktorí ho o to požiadajú, aj prehľad o imaní spoločnosti. ...

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že z predloženého spisu a aj z vyjadrení

likvidátora vyplýva, že likvidátor si splnil povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 73 a § 74

Obch. z. tým, že oznámenie o vstupe spoločnosti do likvidácie zverejnil v Obchodnom

vestníku, čo v návrhu na odvolanie likvidátora potvrdil aj sám navrhovateľ, a že

navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslal výkaz ziskov a strát ku dňu

26. 04. 2008, súvahy ku dňu 26. 04. 2008 a súpisu majetku a záväzkov k dátumu vstupu

spoločnosti do likvidácie - ku dňu 26. 04. 2008. Odvolací súd preto dospel k záveru, že

navrhovateľ relevantným spôsobom nepreukázal také porušenie povinností likvidátora,

ktoré by zakladalo dôvod na jeho odvolanie v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 73

a § 74 Obch. z. Okresný súd potom správne rozhodol, keď v zmysle vyššie citovaných

ustanovení Obch. z. návrh navrhovateľa na odvolanie likvidátora zamietol.»

Ústavný súd vychádzajúc z citovanej časti namietaného rozhodnutia krajského súdu

konštatuje, že toto uznesenie obsahuje skutkové a právne závery, na základe ktorých krajský

súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na odvolanie

likvidátora, pričom nezistil, že by výklad krajského súdu a jeho závery boli svojvoľné alebo

zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu.

V danom prípade podľa názoru ústavného súdu krajský súd konal v medziach svojej

právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci

interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska

akceptovateľné. Z odôvodnenia namietaného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa

odvolacími námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto

súvislosti už ústavný súd uviedol, že nie je potrebné, aby odôvodnenia rozhodnutí

všeobecných súdov dávali odpoveď na každú námietku uvedenú v opravnom prostriedku,

postačuje, ak tieto odôvodnenia obsahujú odpoveď na zásadné otázky, ktoré majú pre vec

podstatný význam.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivý proces podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ), ústavný

súd sťažnosť v časti namietaného porušenia a dohovoru

namietaným rozhodnutím odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie sťažovateľ odôvodňoval aj postupom krajského súdu, ktorý „vo veci

nenariadil pojednávanie, listiny založené do spisu mi nedoručil a nedal mi ani priestor sa

vyjadriť“. Sťažovateľ vlastne tvrdí, že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, t. j. aj

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených

v . Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie

sú splnené podmienky uvedené v . Okrem iného ide aj o prípad, ak bola

postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom [ ].

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie podľa stabilnej súdnej praxe

(pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. septembra 2001) postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých

procesných práv, ktoré mu dáva (napr. právo zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať

pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím.

Mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie z dôvodu odňatia možnosti konať

pred súdom podľa ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany

označených práv sťažovateľa (m. m. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že námietkami sťažovateľa

smerujúcimi proti postupu krajského súdu v namietanom konaní, ktorým bola sťažovateľovi

údajne odňatá možnosť konať pred súdom, sa nemohol vecne zaoberať z dôvodu ich

neprípustnosti pre nevyužitie účinného prostriedku nápravy ochrany základných práv

sťažovateľa – v danom prípade dovolania. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, ). Z uvedeného dôvodu ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol už po jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok právomoci

podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru,

že z jeho odôvodnenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť

k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd

v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné

právne normy.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným postupom

a uznesením krajského súdu a základným právom podľa a právom podľa

dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť

vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že podľa § 71 ods. 7 Obchodného

zákonníka likvidátor zodpovedá za výkon svojej pôsobnosti tým istým spôsobom, ako

členovia štatutárnych orgánov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone pôsobnosti

likvidátora sa spravuje ustanoveniami a nasl. . Preto ak je

sťažovateľ toho názoru, že mu postupom likvidátora pri výkone jeho pôsobnosti bola

spôsobená škoda, môže sa svojho nároku na náhradu škody domáhať postupom podľa

.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch sťažovateľa

uplatnených v sťažnosti ústavný súd už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012