Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 191/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. M.

G., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok

v konaní o zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2012

doručená sťažnosť J. D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní o zrušenie

súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že súdne konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo konanie o návrhu I. D.

smerujúcom proti sťažovateľovi ako odporcovi na vrátenie daru – nehnuteľností, bolo

ukončené uznesením o schválení súdneho zmieru zo 7. februára 2008 (ďalej len „uznesenie

o schválení súdneho zmieru“) právoplatným 22. februára 2008. Zákonným sudcom v

predmetnom konaní bol JUDr. A. K.

Sťažovateľ podľa svojho tvrdenia návrhom na začatie konania z 23. júna 2009

podaným okresnému súdu navrhol podľa

zrušenie uznesenia okresného súdu o schválení súdneho zmieru.

Podaním z 28. októbra 2011 označeným ako „Podanie vo veci samej – doplnenie

žaloby zo dňa 23. 06. 2009“ sťažovateľ doplnil svoj návrh na zrušenie súdneho zmieru

z 23. júna 2009, v ktorom okrem iného uviedol, že podanie návrhu na zrušenie súdneho

zmieru je preukázané podacím lístkom o podaní tohto návrhu, avšak dosiaľ sťažovateľovi

nie je známa spisová značka, pod ktorou okresný súd vedie konanie o tomto jeho návrhu.

Uznesením okresného súdu č. k. -14 z 21. novembra 2011 okresný súd

zastavil konanie „o zrušenie súdneho zmieru“ (ďalej len „uznesenie o zastavení konania“),

pričom z obsahu uznesenia vyplýva, že okresný súd začatie konania, ktoré zastavil, stotožnil

s doručením podania sťažovateľa z 28. októbra 2011 označeného ako „Podanie vo veci

samej – doplnenie žaloby zo dňa 23. 06. 2009“, a nie s podaním návrhu z 23. júna 2009.

Zastavenie označeného konania okresný súd odôvodnil prekážkou listispendencie z dôvodu

vedenia skôr začatého konania o zrušenie súdneho zmieru na základe podaní sťažovateľa

z 3. februára 2009 a 19. marca 2009 a jednak samotným vedením konania o vrátenie daru

pod sp. zn. .

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania podal sťažovateľ

odvolanie a podľa zistení ústavného súdu spis okresného súdu bol predložený Krajskému

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 5. marca 2012, ktorý vedie odvolacie konanie

pod sp. zn. .

Z obsahu listín pripojených k sťažnosti vyplýva, že v evidencii okresného súdu

dosiaľ nie je žiadne konanie stotožnené ako konanie o zrušenie súdneho zmieru schváleného

v konaní sp. zn. vedené na základe návrhu sťažovateľa z 23. júna 2009.

Pričom z obsahu uznesenia okresného súdu z 21. novembra 2011 o zastavení konania

vyplýva, že ani predmetné konanie nebolo stotožnené ako konanie vedené na základe

návrhu sťažovateľa z 23. júna 2009.

Taktiež z obsahu listín pripojených k sťažnosti vyplýva, že v evidencii okresného

súdu dosiaľ nie je žiadne konanie stotožnené ako konanie o zrušenie súdneho zmieru

schváleného v konaní sp. zn. vedené na základe tzv. „neúplných návrhov“

sťažovateľa jeho podaniami z 3. februára 2009 a 19. marca 2009. Ak okresný súd

v uznesení o zastavení konania vedeného pod sp. zn. z 21. novembra 2011

konštatuje, že z obsahu podaní sťažovateľa z 3. februára 2009 a 19. marca 2009 doručených

ku konaniu vedenému pod sp. zn. je zrejmé, že ide o neúplné návrhy

na zrušenie súdneho zmieru, uvedenému protirečí obsah prípisu zákonného sudcu v konaní

sp. zn. zo 17. augusta 2011, podľa ktorého na okresnom súde nie je vedené

žiadne konanie týkajúce sa zrušenia označeného súdneho zmieru. Uvedenému protirečí aj

skutočnosť, že ten istý zákonný sudca v totožnom konaní prípisom z 18. novembra 2011

žiadal sťažovateľa o jeho vyjadrenie, či jeho podania z 3. februára 2009 a 19. marca 2009

doručené ku konaniu vedenému pod sp. zn. má okresný súd považovať

za odvolanie proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru, resp. za návrh na zrušenie

súdneho zmieru. K uvedenému prípisu sťažovateľ listom z 30. novembra 2011 oznámil, že

tieto podania podľa ich obsahu sú návrhom na opravu zrejmej nesprávnosti v uznesení

o schválení súdneho zmieru, a teda nie odvolaním proti nemu ani nie návrhom na jeho

zrušenie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v konaní o zrušenie súdneho zmieru

schváleného v konaní sp. zn. vedenom na základe jeho návrhu z 23. júna 2009

a navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a jeho právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní o zrušenie súdneho

zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Kežmarok, aby v konaní o zrušenie súdneho

zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľovi... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-

EUR..., ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu...

Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy právneho zastúpenia

vo výške 323,52 EUR... na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. G... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

o zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ videl porušenie ním označených práv v úplnej nečinnosti okresného súdu

v namietanom konaní, ktoré podľa neho začalo jeho návrhom z 23. júna 2009.

Podľa (ďalej aj „OSP“) schválený zmier

má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie

o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať

do troch rokov od právoplatného uznesenia o schválení zmieru.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru pri posudzovaní možnosti

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v konaní o povolenie obnovy konania podľa .

Podľa tejto judikatúry na konanie o návrhu na obnovu konania – v štádiu do

rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu

konania – nie je aplikovateľný v časti týkajúcej sa základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože v rámci neho nejde o rozhodovanie

o občianskom práve alebo záväzku účastníka konania. Takéto rozhodnutie už bolo totiž

vydané v pôvodnom konaní, ktoré v zmysle predstavuje prekážku veci

rozhodnutej. Pri obnove konania podľa môže byť základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa podľa

judikatúry ústavného súdu porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia

o povolení obnovy konania ().

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Podľa názoru ústavného súdu v konaní o návrhu na zrušenie súdneho zmieru podľa

– v štádiu do rozhodnutia o tomto návrhu, t. j. do rozhodnutia súdu

o zrušení súdneho zmieru alebo o zamietnutí návrhu na zrušenie súdneho zmieru – obdobne

ako v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania – nejde o rozhodovanie o občianskom

práve alebo záväzku účastníka konania, o ktorom už bolo rozhodnuté samotným uznesením

o schválení súdneho zmieru majúceho účinky právoplatného rozsudku (a tým došlo aj

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, pozn.).

Vzhľadom na uvedené je namieste, aby ústavný súd aj pri posudzovaní možnosti

porušenia označeného základného a iného práva sťažovateľa v konaní o návrhu na zrušenie

súdneho zmieru analogicky aplikoval svoju ustálenú judikatúru vo veciach namietaného

porušenia obdobných práv v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania.

Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že v období konania okresného súdu

o návrhu sťažovateľa na zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. nemôže dochádzať k porušeniu sťažovateľom označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, a preto

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012