Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 191/2012
PDF · 150.73 KB
No categories available
I. ÚS 191/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. D., Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. M.
G., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok
v konaní o zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 199/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2012
doručená sťažnosť J. D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní o zrušenie
súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 199/2007.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že súdne konanie vedené
okresným súdom pod sp. zn. 3 C 199/2007, predmetom ktorého bolo konanie o návrhu I. D.
smerujúcom proti sťažovateľovi ako odporcovi na vrátenie daru – nehnuteľností, bolo
ukončené uznesením o schválení súdneho zmieru zo 7. februára 2008 (ďalej len „uznesenie
o schválení súdneho zmieru“) právoplatným 22. februára 2008. Zákonným sudcom v
predmetnom konaní bol JUDr. A. K.
Sťažovateľ podľa svojho tvrdenia návrhom na začatie konania z 23. júna 2009
podaným okresnému súdu navrhol podľa § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
zrušenie uznesenia okresného súdu o schválení súdneho zmieru.
Podaním z 28. októbra 2011 označeným ako „Podanie vo veci samej – doplnenie
žaloby zo dňa 23. 06. 2009“ sťažovateľ doplnil svoj návrh na zrušenie súdneho zmieru
z 23. júna 2009, v ktorom okrem iného uviedol, že podanie návrhu na zrušenie súdneho
zmieru je preukázané podacím lístkom o podaní tohto návrhu, avšak dosiaľ sťažovateľovi
nie je známa spisová značka, pod ktorou okresný súd vedie konanie o tomto jeho návrhu.
Uznesením okresného súdu č. k. 8 C 179/2011-14 z 21. novembra 2011 okresný súd
zastavil konanie „o zrušenie súdneho zmieru“ (ďalej len „uznesenie o zastavení konania“),
pričom z obsahu uznesenia vyplýva, že okresný súd začatie konania, ktoré zastavil, stotožnil
s doručením podania sťažovateľa z 28. októbra 2011 označeného ako „Podanie vo veci
samej – doplnenie žaloby zo dňa 23. 06. 2009“, a nie s podaním návrhu z 23. júna 2009.
Zastavenie označeného konania okresný súd odôvodnil prekážkou listispendencie z dôvodu
vedenia skôr začatého konania o zrušenie súdneho zmieru na základe podaní sťažovateľa
z 3. februára 2009 a 19. marca 2009 a jednak samotným vedením konania o vrátenie daru
pod sp. zn. 3 C 199/2007.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania podal sťažovateľ
odvolanie a podľa zistení ústavného súdu spis okresného súdu bol predložený Krajskému
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 5. marca 2012, ktorý vedie odvolacie konanie
pod sp. zn. 6 Co 49/2012.
Z obsahu listín pripojených k sťažnosti vyplýva, že v evidencii okresného súdu
dosiaľ nie je žiadne konanie stotožnené ako konanie o zrušenie súdneho zmieru schváleného
v konaní sp. zn. 3 C 199/2007 vedené na základe návrhu sťažovateľa z 23. júna 2009.
Pričom z obsahu uznesenia okresného súdu z 21. novembra 2011 o zastavení konania
vyplýva, že ani predmetné konanie nebolo stotožnené ako konanie vedené na základe
návrhu sťažovateľa z 23. júna 2009.
Taktiež z obsahu listín pripojených k sťažnosti vyplýva, že v evidencii okresného
súdu dosiaľ nie je žiadne konanie stotožnené ako konanie o zrušenie súdneho zmieru
schváleného v konaní sp. zn. 3 C 199/2007 vedené na základe tzv. „neúplných návrhov“
sťažovateľa jeho podaniami z 3. februára 2009 a 19. marca 2009. Ak okresný súd
v uznesení o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 8 C 179/2011 z 21. novembra 2011
konštatuje, že z obsahu podaní sťažovateľa z 3. februára 2009 a 19. marca 2009 doručených
ku konaniu vedenému pod sp. zn. 3 C 199/2007 je zrejmé, že ide o neúplné návrhy
na zrušenie súdneho zmieru, uvedenému protirečí obsah prípisu zákonného sudcu v konaní
sp. zn. 3 C 199/2007 zo 17. augusta 2011, podľa ktorého na okresnom súde nie je vedené
žiadne konanie týkajúce sa zrušenia označeného súdneho zmieru. Uvedenému protirečí aj
skutočnosť, že ten istý zákonný sudca v totožnom konaní prípisom z 18. novembra 2011
žiadal sťažovateľa o jeho vyjadrenie, či jeho podania z 3. februára 2009 a 19. marca 2009
doručené ku konaniu vedenému pod sp. zn. 3 C 199/2007 má okresný súd považovať
za odvolanie proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru, resp. za návrh na zrušenie
súdneho zmieru. K uvedenému prípisu sťažovateľ listom z 30. novembra 2011 oznámil, že
tieto podania podľa ich obsahu sú návrhom na opravu zrejmej nesprávnosti v uznesení
o schválení súdneho zmieru, a teda nie odvolaním proti nemu ani nie návrhom na jeho
zrušenie.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v konaní o zrušenie súdneho zmieru
schváleného v konaní sp. zn. 3 C 199/2007 vedenom na základe jeho návrhu z 23. júna 2009
a navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní o zrušenie súdneho
zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/199/2007 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Kežmarok, aby v konaní o zrušenie súdneho
zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/199/2007 konal bez zbytočných
prieťahov.
Sťažovateľovi... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-
EUR..., ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu...
Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy právneho zastúpenia
vo výške 323,52 EUR... na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. G... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
o zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 199/2007.
Sťažovateľ videl porušenie ním označených práv v úplnej nečinnosti okresného súdu
v namietanom konaní, ktoré podľa neho začalo jeho návrhom z 23. júna 2009.
Podľa § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) schválený zmier
má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie
o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať
do troch rokov od právoplatného uznesenia o schválení zmieru.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru pri posudzovaní možnosti
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v konaní o povolenie obnovy konania podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa tejto judikatúry na konanie o návrhu na obnovu konania – v štádiu do
rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu
konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože v rámci neho nejde o rozhodovanie
o občianskom práve alebo záväzku účastníka konania. Takéto rozhodnutie už bolo totiž
vydané v pôvodnom konaní, ktoré v zmysle § 159 OSP predstavuje prekážku veci
rozhodnutej. Pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho poriadku môže byť základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa
judikatúry ústavného súdu porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o povolení obnovy konania (III. ÚS 191/02).
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
Podľa názoru ústavného súdu v konaní o návrhu na zrušenie súdneho zmieru podľa
§ 99 ods. 3 OSP – v štádiu do rozhodnutia o tomto návrhu, t. j. do rozhodnutia súdu
o zrušení súdneho zmieru alebo o zamietnutí návrhu na zrušenie súdneho zmieru – obdobne
ako v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania – nejde o rozhodovanie o občianskom
práve alebo záväzku účastníka konania, o ktorom už bolo rozhodnuté samotným uznesením
o schválení súdneho zmieru majúceho účinky právoplatného rozsudku (a tým došlo aj
k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, pozn.).
Vzhľadom na uvedené je namieste, aby ústavný súd aj pri posudzovaní možnosti
porušenia označeného základného a iného práva sťažovateľa v konaní o návrhu na zrušenie
súdneho zmieru analogicky aplikoval svoju ustálenú judikatúru vo veciach namietaného
porušenia obdobných práv v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania.
Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že v období konania okresného súdu
o návrhu sťažovateľa na zrušenie súdneho zmieru schváleného v konaní vedenom okresným
súdom pod sp. zn. 3 C 199/2007 nemôže dochádzať k porušeniu sťažovateľom označeného
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto
ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2012