Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 194/2012
PDF · 174.07 KB
No categories available
I. ÚS 194/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Co 314/2011 a jeho uznesením z 21. decembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2012
doručená sťažnosť M. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. E. S.,
N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Co 314/2011 a jeho uznesením z 21. decembra 2011 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Žalobou, podanou dňa 321. 9. 2009 podala na Okresnom súde Komárno návrh
na obnovu konania, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 6C 91/2002...
O návrhu navrhovateľky súd rozhodol uznesením č. k. 8C 209/2008-86 zo dňa
9. 3. 2011, ktorým návrh na obnovu konania zamietol, toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd
v Nitre uznesením č. k. 8Co 128/2011-121 z 31. 5. 2011...
Po podaní odvolania prvostupňový súd vyzval navrhovateľku uznesením
sp. zn. 8C 209/2009-114 zo 26. 4. 2011 na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v sume
99,50 eur, ktoré bolo doručené 28. 4. 2011. Navrhovateľka písomne požiadala súd
o oslobodenie od platenia súdneho poplatku...
Okresný súd bez toho, aby rozhodol o podanej žiadosti o oslobodenie od súdneho
poplatku, postúpil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie, a o žiadosti rozhodol až po
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, uznesením 8C 209/2009-128
zo dňa 3. 11. 2011...
Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala
jednotlivé argumenty prvostupňového rozhodnutia − teda, že sa jej pričíta za vinu, že
supluje povinnosť protistrany sporu a musí si doklady zabezpečované protistranou
(aj súdom) dávať prefocovať na vlastné náklady, hoci má právo na ich doručenie, namietala
tiež oneskorenosť rozhodnutia a tvrdila, že náhradu nemajetkovej ujmy z Nálezov
Ústavného súdu nie je možné hodnotiť ako príjem.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdil uznesením 6Co 314/2011-134 zo dňa 21. 12. 2011. Pri hodnotení dôvodov
rozhodnutia sa plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu spočívajúceho v tom, že
navrhovateľka zaplatila len na poplatkoch za vyhotovené fotokópie listín zo spisov sumu
91,50 eur, boli jej vyplatené náhrady z nálezov Ústavného súdu SR v sumách 2 000 eur
a 5 500 eur a splnomocnila na zastupovanie v konaní advokáta, ktorému je treba zaplatiť
odmenu, a preto nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku. Nad rámec
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia KS Nitra vyhodnotil aj nesplnenie podmienky –
namietal aj zjavné bezúspešné uplatňovanie práva, ako ďalší z dôvodov na nemožnosť
priznania oslobodenia od súdneho poplatku...
Na základe predložených dôkazov má sťažovateľka zato, že v konaní 6Co 314/2011
boli porušené jej práva postupom súdu, a to konkrétne:
pričíta sa jej na ťarchu, že nedodržanie procesných postupov, keď protistrana sporu
nepredloží dôkazy a písomné podania v potrebnom počte vyhotovení, resp. pokiaľ chce mať
ako účastník konania vedomosť o listinných dôkazoch zabezpečených súdom, musí si ich
zabezpečiť na svoje náklady – teda neposudzuje príjem, ale náklady, vynaložené za ostatné
dva roky na zabezpečenie fotokópií listín zo spisov,
- de facto upiera sa jej právo na právnu pomoc, keď jej súd pričíta z hľadiska
majetkového na ťarchu, že je v konaní zastúpená advokátom, bez zodpovedajúceho zistenia,
či napr. advokát nezastupuje na základe dohody o podielovej odmene, bezplatne na základe
súhlasu SAK a pod.,
- je posudzovaná súdom prísnejšie, ako zákon ukladá pre posudzovanie občana
v hmotnej núdzi: Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia
základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považujú príjmy oslobodené
od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy,
plnenia z poistenia majetku a z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých
ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, čo považuje za diskriminačné
- súd jej odníma možnosť, aby ako účastník konania rozhodla o efektívnosti
nákladov súdneho konania vo vzťahu k podanému odvolaniu – a to tým, že pokiaľ by
vedomosť o nepriznaní oslobodenia v konaní mala, v zmysle § 211 ods. 2 O. s. p. K § 10
ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, možnosť súdny poplatok nezaplatiť a privodiť tým
zastavenie konania, čím by zanikla aj jej poplatková povinnosť. Osobitne by túto možnosť
využila, ak by súd pred rozhodnutím o odvolaní rozhodol o tom, že dôvodom na nepriznanie
oslobodenia je zjavná bezúspešnosť konania, ako sa konštatuje v napadnutom rozhodnutí.
- Krajský súd potvrdením prvoinštančného rozhodnutia poprel zmysel zákonných
ustanovení oslobodenia od platenia súdneho poplatku, pretože o nesplnení hľadísk
na oslobodenie od platenia súdneho poplatku rozhodoval až po samotnom rozhodnutí
o odvolaní, kedy s prihliadnutím na zamietajúci výrok rozhodnutia odvolacieho súdu bolo
zrejmé, že uplatňovanie práva je neúspešné.“
Sťažovateľka «„namieta, že vyššieopísaným postupom Krajského súdu Nitra bolo
porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd...
Namieta, že v tomto konkrétnom prípade došlo k zásahu, ktorý v zmysle judikatúry
ESLP je definovan slovami „neskoré rozhodnutie aj de facto „nerozhodnutím“», a navrhla,
aby ústavný súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu
a vo veci samej rozhodol týmto nálezom:
„1. Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 6Co 314/2011 porušil právo sťažovateľky ...
na spravodlivý súdny proces garantované v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, právo
sťažovateľky na to, aby jej povinnosti boli ukladané zákonom, na základe zákona a v jeho
medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd, a právo na spravodlivé prejednanie veci
nezávislým súdom garantované článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd... a protokolov naň nadväzujúcich.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu
Nitra sp. zn. 6Co 314/2011-134 z 21. 12. 2011
3. Sťažovateľke... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR,
ktoré je Krajský súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohto
nálezu
4. Priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej
sťažnosti vo výške 269,58 EUR, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť jej advokátke
Mgr. E. S., N., do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný
súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je
vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto
právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného
súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním
vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 314/2011 a jeho napadnutým
uznesením, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Komárno (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 8 C 209/2009-128 z 3. novembra 2011 o nepriznaní oslobodenia
od platenia súdneho poplatku za odvolanie.
V danom prípade išlo o súdny poplatok 99,50 € za odvolanie sťažovateľky proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 8 C 209/2008-86 z 9. marca 2011 o zamietnutí jej návrhu
na povolenie obnovy konania, ktoré bolo na odvolanie sťažovateľky potvrdené uznesením
krajského súdu č. k. 8 Co 128/2011-121 z 31. mája 2011.
Sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv v nesprávnych záveroch krajského
súdu pri vyhodnocovaní okolností rozhodujúcich pre priznanie oslobodenia od platenia
súdneho poplatku, ako aj v tom, že o jej žiadosti na priznanie oslobodenia od poplatku
za odvolanie bolo rozhodnuté okresným súdom až potom, keď bolo odvolanie predložené
krajskému súdu na rozhodnutie, a potom, keď krajský súd o tomto odvolaní aj rozhodol.
Krajský súd ako odvolací súd skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia
okresného súdu, ktorým tento nevyhovel žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych
poplatkov a stotožnil sa so závermi okresného súdu, ktorý pri vyhodnotení osobných,
príjmových a majetkových pomerov sťažovateľky (ktorá je invalidnou dôchodkyňou)
vo vzťahu k uloženej povinnosti uhradiť súdny poplatok v sume 99,50 € prihliadol
na poplatky vynaložené sťažovateľkou za vyhotovenie fotokópií zo spisu, na jej príjmy
získané na základe nálezov ústavného súdu (priznaných finančných zadosťučinení, pozn.),
ako aj na jej zastupovanie advokátkou v konaní a dospel k záveru, že zistené majetkové
pomery sťažovateľky neodôvodňujú jej oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na návrh môže
súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak
to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva.
Konanie podľa § 138 ods. 1 OSP sa začína na návrh účastníka, ktorý musí preukázať,
že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a že v jeho prípade nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ
v konaní podľa § 138 ods. 1 OSP je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
(§ 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 OSP) a je povinný k žiadosti pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva (§ 79 ods. 2 OSP). Tento účastník je zodpovedný za výsledok konania, ktorý je
závislý od skutkových zistení a ním navrhnutých a súdom vykonaných dôkazov.
Ak dostatočne nepreukáže svoje tvrdenia o tom, že spĺňa predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov (neunesie dôkazné bremeno), súd jeho žiadosť zamietne (resp. tejto
žiadosti nevyhovie).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd a krajský súd prerokovali žiadosť
sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov a poskytli jej možnosť preukázať, či jej
pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe zistených skutočností
dospeli k záveru, že sťažovateľka nepreukázala, že by jej osobné, príjmové a majetkové
pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov a že by jej neumožňovali zaplatiť
súdny poplatok v sume 99,50 €.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup krajského súdu ako
odvolacieho súdu v spojení s postupom okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti
sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je svojvoľný, teda arbitrárny,
a krajský súd ako odvolací súd v spojení s okresným súdom svoje závery primerane
odôvodnili. Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť
porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu (a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) postupom a rozhodnutím krajského súdu.
Zo znenia § 138 ods. 1 OSP vyplýva, že sa skúmajú celkové pomery žiadateľa
o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom sa prihliada na celkové zárobkové, príjmové
a majetkové pomery žiadateľa, a to bez opomenutia výšky súdneho poplatku, vo vzťahu
ku ktorému sa žiadosť o oslobodenie posudzuje.
Preto, pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, že okresný súd a následne krajský súd pri
rozhodovaní o jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku nesprávne prihliadli
na ňou uhradené poplatky za vyhotovenie kópií listín zo spisu, príjmy z titulu finančných
zadosťučinení priznaných ústavným súdom, ako aj na predpokladateľnú finančnú
nákladnosť zastupovania advokátom, tieto námietky nie sú spôsobilé spochybniť závery
krajského súdu v namietanom uznesení.
Z toho dôvodu postup krajského súdu, ktorý prihliadol na celkové osobné, príjmové
a majetkové pomery sťažovateľky pri posudzovaní jej žiadosti, nemožno hodnotiť ako
arbitrárny, a tak v rozpore s jej základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znaky svojvôle, prípadne zjavnej neodôvodnenosti nevykazuje
postup krajského súdu, ktorý potvrdil záver okresného súdu, že sťažovateľka dostatočne
nepreukázala dôvodnosť priznania oslobodenia.
Napriek tomu, že v rozhodovaní okresného súdu a následne krajského súdu o žiadosti
sťažovateľky o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku za odvolanie
až po meritórnom rozhodnutí o jej odvolaní krajským súdom možno vidieť procesne
nekonformný postup všeobecných súdov, uvedené v okolnostiach danej veci (aj vzhľadom
na výšku súdneho poplatku za odvolanie) opomína taký ústavnoprávny rozmer, ktorý
by odôvodňoval zásah ústavného súdu.
Sťažnosť sťažovateľky je preto zjavne neopodstatnená pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi napadnutým postupom a uznesením krajského súdu a namietaným
porušením jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2012