Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 194/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2012

doručená sťažnosť M. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. E. S.,

N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. decembra 2011 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Žalobou, podanou dňa 321. 9. 2009 podala na Okresnom súde Komárno návrh

na obnovu konania, ktoré sa viedlo pod sp. zn. ...

O návrhu navrhovateľky súd rozhodol uznesením č. k. -86 zo dňa

9. 3. 2011, ktorým návrh na obnovu konania zamietol, toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd

v Nitre uznesením č. k. -121 z 31. 5. 2011...

Po podaní odvolania prvostupňový súd vyzval navrhovateľku uznesením

sp. zn. -114 zo 26. 4. 2011 na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v sume

99,50 eur, ktoré bolo doručené 28. 4. 2011. Navrhovateľka písomne požiadala súd

o oslobodenie od platenia súdneho poplatku...

Okresný súd bez toho, aby rozhodol o podanej žiadosti o oslobodenie od súdneho

poplatku, postúpil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie, a o žiadosti rozhodol až po

právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, uznesením -128

zo dňa 3. 11. 2011...

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala

jednotlivé argumenty prvostupňového rozhodnutia − teda, že sa jej pričíta za vinu, že

supluje povinnosť protistrany sporu a musí si doklady zabezpečované protistranou

(aj súdom) dávať prefocovať na vlastné náklady, hoci má právo na ich doručenie, namietala

tiež oneskorenosť rozhodnutia a tvrdila, že náhradu nemajetkovej ujmy z Nálezov

Ústavného súdu nie je možné hodnotiť ako príjem.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil uznesením -134 zo dňa 21. 12. 2011. Pri hodnotení dôvodov

rozhodnutia sa plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu spočívajúceho v tom, že

navrhovateľka zaplatila len na poplatkoch za vyhotovené fotokópie listín zo spisov sumu

91,50 eur, boli jej vyplatené náhrady z nálezov Ústavného súdu SR v sumách 2 000 eur

a 5 500 eur a splnomocnila na zastupovanie v konaní advokáta, ktorému je treba zaplatiť

odmenu, a preto nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku. Nad rámec

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia KS Nitra vyhodnotil aj nesplnenie podmienky –

namietal aj zjavné bezúspešné uplatňovanie práva, ako ďalší z dôvodov na nemožnosť

priznania oslobodenia od súdneho poplatku...

Na základe predložených dôkazov má sťažovateľka zato, že v konaní

boli porušené jej práva postupom súdu, a to konkrétne:

pričíta sa jej na ťarchu, že nedodržanie procesných postupov, keď protistrana sporu

nepredloží dôkazy a písomné podania v potrebnom počte vyhotovení, resp. pokiaľ chce mať

ako účastník konania vedomosť o listinných dôkazoch zabezpečených súdom, musí si ich

zabezpečiť na svoje náklady – teda neposudzuje príjem, ale náklady, vynaložené za ostatné

dva roky na zabezpečenie fotokópií listín zo spisov,

- de facto upiera sa jej právo na právnu pomoc, keď jej súd pričíta z hľadiska

majetkového na ťarchu, že je v konaní zastúpená advokátom, bez zodpovedajúceho zistenia,

či napr. advokát nezastupuje na základe dohody o podielovej odmene, bezplatne na základe

súhlasu SAK a pod.,

- je posudzovaná súdom prísnejšie, ako zákon ukladá pre posudzovanie občana

v hmotnej núdzi: Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia

základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považujú príjmy oslobodené

od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy,

plnenia z poistenia majetku a z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých

ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, čo považuje za diskriminačné

- súd jej odníma možnosť, aby ako účastník konania rozhodla o efektívnosti

nákladov súdneho konania vo vzťahu k podanému odvolaniu – a to tým, že pokiaľ by

vedomosť o nepriznaní oslobodenia v konaní mala, v zmysle K

ods. 1 , možnosť súdny poplatok nezaplatiť a privodiť tým

zastavenie konania, čím by zanikla aj jej poplatková povinnosť. Osobitne by túto možnosť

využila, ak by súd pred rozhodnutím o odvolaní rozhodol o tom, že dôvodom na nepriznanie

oslobodenia je zjavná bezúspešnosť konania, ako sa konštatuje v napadnutom rozhodnutí.

- Krajský súd potvrdením prvoinštančného rozhodnutia poprel zmysel zákonných

ustanovení oslobodenia od platenia súdneho poplatku, pretože o nesplnení hľadísk

na oslobodenie od platenia súdneho poplatku rozhodoval až po samotnom rozhodnutí

o odvolaní, kedy s prihliadnutím na zamietajúci výrok rozhodnutia odvolacieho súdu bolo

zrejmé, že uplatňovanie práva je neúspešné.“

Sťažovateľka «„namieta, že vyššieopísaným postupom Krajského súdu Nitra bolo

porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, zakotvené v článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd...

Namieta, že v tomto konkrétnom prípade došlo k zásahu, ktorý v zmysle judikatúry

ESLP je definovan slovami „neskoré rozhodnutie aj de facto „nerozhodnutím“», a navrhla,

aby ústavný súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu

a vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. porušil právo sťažovateľky ...

na spravodlivý súdny proces garantované v , právo

sťažovateľky na to, aby jej povinnosti boli ukladané zákonom, na základe zákona a v jeho

medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd, a právo na spravodlivé prejednanie veci

nezávislým súdom garantované článkom 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd... a protokolov naň nadväzujúcich.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu

Nitra sp. zn. -134 z 21. 12. 2011

3. Sťažovateľke... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR,

ktoré je Krajský súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohto

nálezu

4. Priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej

sťažnosti vo výške 269,58 EUR, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť jej advokátke

Mgr. E. S., N., do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho napadnutým

uznesením, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -128 z 3. novembra 2011 o nepriznaní oslobodenia

od platenia súdneho poplatku za odvolanie.

V danom prípade išlo o súdny poplatok 99,50 € za odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -86 z 9. marca 2011 o zamietnutí jej návrhu

na povolenie obnovy konania, ktoré bolo na odvolanie sťažovateľky potvrdené uznesením

krajského súdu č. k. -121 z 31. mája 2011.

Sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv v nesprávnych záveroch krajského

súdu pri vyhodnocovaní okolností rozhodujúcich pre priznanie oslobodenia od platenia

súdneho poplatku, ako aj v tom, že o jej žiadosti na priznanie oslobodenia od poplatku

za odvolanie bolo rozhodnuté okresným súdom až potom, keď bolo odvolanie predložené

krajskému súdu na rozhodnutie, a potom, keď krajský súd o tomto odvolaní aj rozhodol.

Krajský súd ako odvolací súd skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia

okresného súdu, ktorým tento nevyhovel žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych

poplatkov a stotožnil sa so závermi okresného súdu, ktorý pri vyhodnotení osobných,

príjmových a majetkových pomerov sťažovateľky (ktorá je invalidnou dôchodkyňou)

vo vzťahu k uloženej povinnosti uhradiť súdny poplatok v sume 99,50 € prihliadol

na poplatky vynaložené sťažovateľkou za vyhotovenie fotokópií zo spisu, na jej príjmy

získané na základe nálezov ústavného súdu (priznaných finančných zadosťučinení, pozn.),

ako aj na jej zastupovanie advokátkou v konaní a dospel k záveru, že zistené majetkové

pomery sťažovateľky neodôvodňujú jej oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa (ďalej len „OSP“) na návrh môže

súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak

to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva.

Konanie podľa sa začína na návrh účastníka, ktorý musí preukázať,

že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a že v jeho prípade nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ

v konaní podľa je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

( a ) a je povinný k žiadosti pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa

odvoláva ( ). Tento účastník je zodpovedný za výsledok konania, ktorý je

závislý od skutkových zistení a ním navrhnutých a súdom vykonaných dôkazov.

Ak dostatočne nepreukáže svoje tvrdenia o tom, že spĺňa predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov (neunesie dôkazné bremeno), súd jeho žiadosť zamietne (resp. tejto

žiadosti nevyhovie).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd a krajský súd prerokovali žiadosť

sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov a poskytli jej možnosť preukázať, či jej

pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe zistených skutočností

dospeli k záveru, že sťažovateľka nepreukázala, že by jej osobné, príjmové a majetkové

pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov a že by jej neumožňovali zaplatiť

súdny poplatok v sume 99,50 €.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup krajského súdu ako

odvolacieho súdu v spojení s postupom okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti

sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je svojvoľný, teda arbitrárny,

a krajský súd ako odvolací súd v spojení s okresným súdom svoje závery primerane

odôvodnili. Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť

porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu (a práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru) postupom a rozhodnutím krajského súdu.

Zo znenia vyplýva, že sa skúmajú celkové pomery žiadateľa

o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom sa prihliada na celkové zárobkové, príjmové

a majetkové pomery žiadateľa, a to bez opomenutia výšky súdneho poplatku, vo vzťahu

ku ktorému sa žiadosť o oslobodenie posudzuje.

Preto, pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, že okresný súd a následne krajský súd pri

rozhodovaní o jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku nesprávne prihliadli

na ňou uhradené poplatky za vyhotovenie kópií listín zo spisu, príjmy z titulu finančných

zadosťučinení priznaných ústavným súdom, ako aj na predpokladateľnú finančnú

nákladnosť zastupovania advokátom, tieto námietky nie sú spôsobilé spochybniť závery

krajského súdu v namietanom uznesení.

Z toho dôvodu postup krajského súdu, ktorý prihliadol na celkové osobné, príjmové

a majetkové pomery sťažovateľky pri posudzovaní jej žiadosti, nemožno hodnotiť ako

arbitrárny, a tak v rozpore s jej základným právom podľa a právom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znaky svojvôle, prípadne zjavnej neodôvodnenosti nevykazuje

postup krajského súdu, ktorý potvrdil záver okresného súdu, že sťažovateľka dostatočne

nepreukázala dôvodnosť priznania oslobodenia.

Napriek tomu, že v rozhodovaní okresného súdu a následne krajského súdu o žiadosti

sťažovateľky o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku za odvolanie

až po meritórnom rozhodnutí o jej odvolaní krajským súdom možno vidieť procesne

nekonformný postup všeobecných súdov, uvedené v okolnostiach danej veci (aj vzhľadom

na výšku súdneho poplatku za odvolanie) opomína taký ústavnoprávny rozmer, ktorý

by odôvodňoval zásah ústavného súdu.

Sťažnosť sťažovateľky je preto zjavne neopodstatnená pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi napadnutým postupom a uznesením krajského súdu a namietaným

porušením jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012