Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 189/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti C., spol. s r. o., P., a spoločnosti B., s. r. o., P.,

zastúpených advokátom JUDr. J. G., P., pre namietané porušenie ich základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -42 z 29. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti C., spol. s r. o., a spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2012

doručená sťažnosť spoločnosti C., spol. s r. o., P., a spoločnosti B., s. r. o., P. (ďalej aj

„sťažovateľka v 1. rade“, „sťažovateľka v 2. rade“ alebo „sťažovateľky“), zastúpených

advokátom JUDr. J. G., P., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -42 z 29. decembra 2011.

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade

2

je vlastníčkou pozemku (zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m) nachádzajúceho sa

v katastrálnom území S., zapísaného na LV č. 3963, parc. č. 3292/12, a sťažovateľka

2

v 2. rade je vlastníčkou pozemku (zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m)

nachádzajúceho sa v katastrálnom území S., zapísaného na LV č. 3828, parc. č. 3292/6.

Na uvedených pozemkoch sa nachádza stavba – cesta III. triedy, ktorej vlastníkom je

P. (ďalej len „vlastník stavby“). Na základe žiadosti vlastníka stavby je v zmysle zákona

č. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod

stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na Obvodnom

pozemkovom úrade P. (ďalej len „pozemkový úrad“) pod č. OPÚ 2010/1966 vedené

konanie o usporiadanie vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom.

V zmysle sťažovateľky listom

z 19. augusta 2010 požiadali pozemkový úrad o usporiadanie vlastníckych vzťahov

k pozemkom, ktorých sú vlastníčkami, vo forme finančnej náhrady.

Listom z 15. októbra 2010 sťažovateľky podali pozemkovému úradu sťažnosť na

nečinnosť. Dňa 15. novembra 2010 bolo sťažovateľkám doručené rozhodnutie

pozemkového úradu z 8. novembra 2010, ktorým prerušil konanie do vyriešenia predbežnej

otázky vo veci poskytnutia náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom.

Dňa 10. januára 2011 bola sťažovateľkám doručená odpoveď pozemkového úradu

z 31. decembra 2010 na ich sťažnosť na nečinnosť, v ktorej okrem iného uviedol, že

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom môže byť vykonané až po vysporiadaní

reštitučných náhrad a vysporiadaní vlastníctva v zriadených záhradkových osadách

„v zmysle pokynu GR č. 11/2009“.

Z dôvodu nečinnosti pozemkového úradu sťažovateľky návrhom zo 4. októbra 2010

podaným krajskému súdu žiadali o poskytnutie súdnej ochrany. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 18. augusta 2011 (právoplatným 14. septembra 2011) návrh

sťažovateliek zamietol, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že

od podania žiadosti vlastníka stavby pozemkový úrad konal vo veci bez zbytočných

prieťahov; zároveň poukázal na to, že sťažovateľky nevyčerpali prostriedky nápravy

poskytnuté osobitným zákonom, ktorý ukladá správnemu orgánu konať. Sťažovateľky sú

toho názoru, že uvedené rozhodnutie krajského súdu je v rozpore so zákonom, pretože

14. januára 2011 predložili krajskému súdu odpoveď pozemkového úradu na ich sťažnosť

na nečinnosť, a teda vyčerpali prostriedky nápravy poskytnuté osobitným zákonom.

Dňa 23. septembra 2011 sťažovateľky podľa

(ďalej len „OSP“) podali krajskému súdu žalobu proti nečinnosti pozemkového úradu,

v ktorej žiadali, aby krajský súd uložil pozemkovému úradu v konaní vedenom pod č. OPÚ

2010/1966 konať a rozhodnúť o žiadosti sťažovateliek z 19. augusta 2010. Sťažovateľky

zároveň navrhli, aby krajský súd prevzal dôkazy vykonané v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Krajský súd uznesením č. k. -42 z 29. decembra 2011 návrh

sťažovateliek proti nečinnosti pozemkového úradu zamietol, pričom v odôvodnení tohto

rozhodnutia uviedol:

«Krajský súd v konaní podľa preskúmal dôvodnosť podaného návrhu

a po oboznámení sa s obsahom vyjadrení odporcu a nadriadeného správneho orgánu,

po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel jednohlasne k záveru, že

návrh nie je dôvodný...

V danom prípade sa navrhovatelia domáhajú súdnej ochrany pred nečinnosťou

orgánu verejnej správy, ktorá má spočívať v tom, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu

o ich žiadostiach o poskytnutie finančnej náhrady zo dňa 19. 8. 2010... podľa § 3 ods. 3

písm. c)

Návrh odôvodnili ust. § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku, ust. § 3 ods. 3 zákona

č. 66/2009, Z. z., poukázali na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa

18. 8. 2011...

... základom bolo vyriešenie otázky, či z ustanovení

vyplýva pre odporcu povinnosť rozhodnúť o žiadostiach navrhovateľov o poskytnutie

finančnej náhrady najneskôr v lehotách podľa § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku, a teda,

či je z týchto dôvodov odporca nečinný.

Je potrebné zdôrazniť, že každé konanie začaté na návrh fyzickej alebo právnickej

osoby ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom, je samostatným konaním ukončeným

právoplatným uznesením súdu, preto nie je možné, aby sa navrhovatelia v konaní

odvolávali na dôkazy a skutočnosti uplatnené v konaní , ktoré bolo

právoplatne ukončené dňa 14. 9. 2011.

Z obsahu administratívneho spisu aj vyjadrení správnych orgánov ďalej vyplýva, že

žiadosť navrhovateľov o poskytnutie finančnej náhrady je potrebné posudzovať v kontexte

s návrhom P., na ktorý prešlo s účinnosťou od 1. 1. 2004 podľa zákona o pozemných

komunikáciách vlastníctvo k stavbám – cestám II. a III. triedy, vrátane ich prejazdových

úsekov cez obce, o nariadenie pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych

vzťahov k pozemkom pod stavbou.

Na základe tejto žiadosti rozhodnutím zo dňa 16. 4. 2010, číslo: OPÚ

11/ZJ, t. j. pred podaním žiadosti navrhovateľov o poskytnutie finančnej náhrady...,

odporca nariadil konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie) podľa § 7 ods. 2

..

Podľa obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal

podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez

majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“),

môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok,

ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého

druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom

katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa

poskytne v rámci územia obce.

Podľa ak sa neuplatní postup podľa odseku 1,

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení

pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom je o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“).

V danom prípade postup podľa uplatnený nebol

(poskytnutie náhradných pozemkov P.), preto zo zákona bolo potrebné uplatniť postup

podľa ..

S poukazom na vyššie uvedené je nepochybné, že v konaní o žiadostiach

navrhovateľov o poskytnutie finančnej náhrady bolo úlohou odporcu postupovať podľa

Tak ako správne argumentovali správne orgány, konanie o pozemkových úpravách

podľa prebieha v etapách.

Prvou etapou je prípravné konanie...

Nasleduje etapa vypracovania úvodných podkladov a zásad pre umiestnenie nových

pozemkov...

... tretia etapa – vypracovanie pozemkových úprav a projektu pozemkových úprav...

končí rozhodnutím o schválení projektu pozemkových úprav...

Až po schválení projektu pozemkových úprav pozemkový úrad nariadi jeho

vykonanie podľa (štvrtá etapa), pričom až dňom

právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo

neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom...

alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme

umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu...

Správne dôvodili správne orgány, že konanie o žiadostiach navrhovateľov

o poskytnutie finančnej náhrady je súčasťou konania o pozemkových úpravách podľa

, ktoré ako také tvorí jeden celok, že ide o konanie prebiehajúce

postupne v etapách, pričom až po skončení skoršej etapy môže začať nasledujúca etapa

konania a z týchto dôvodov nemožno rozhodnúť o ich žiadostiach samostatne, v lehotách

podľa Správneho poriadku, lebo to zo nevyplýva a nevyplýva to ani

z , na ktorý ako jediný poukazovali navrhovatelia

v návrhu.

Keďže konanie o poskytnutie finančných náhrad tvorí jeden celok s konaním

o poskytnutie náhradných pozemkov (v rámci konania o pozemkových úpravách), bolo

povinnosťou správneho orgánu postupovať podľa , podľa

ktorého pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia

náhrad podľa osobitného predpisu.

Správcom je v danom prípade Slovenský pozemkový fond, ktorý listom doručeným

odporcovi dňa 29. 7. 2010 oznámil, že pri poskytovaní náhradných pozemkov za účelom

usporiadania vlastníctva k pozemkom pod stavbami podľa prihliada

na potreby náhrad podľa osobitných predpisov, preto žiada odporcu o informáciu

o podaných žiadostiach oprávnených osôb podľa osobitného predpisu a až po obdržaní

týchto informácií môže spracovať ponuku náhradných pozemkov. Ďalšiu informáciu

súvisiacu s problematikou náhradných pozemkov požadoval od odporcu listom zo dňa 16. 9.

2010, nepochybil preto odporca, ak z dôvodu riešenia predbežnej otázky týkajúcej sa

problematiky poskytnutia náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom, čo je

pomerne časovo náročný proces, konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku

(rozhodnutie zo dňa 8. 11. 2010, číslo: OPÚ 2010/1966-30/ZJ) prerušil a správne

vyhodnotil, že ide o konanie o predbežnej otázke.

Je bez právneho významu, že sa Slovenský pozemkový fond v svojich listoch

a odporca v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 8. 11. 2010 okrem iného odvolávali na

Interný pokyn generálneho riaditeľa č. 11/2009, pretože povinnosť správcu prihliadať na

potreby poskytnutia náhrad podľa osobitných predpisov vyplýva zo zákona (§ 3 ods. 4

).

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa návrh ako nedôvodný

zamietol.»

Sťažovateľky v sťažnosti namietali, že uznesenie krajského súdu č. k. -42

z 29. decembra 2011 je v rozpore so zákonom, pretože podľa § 3 ods. 3 zákona

č. usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná

formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom

katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa

poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol

pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak

a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,

2

b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m,

c) o to požiada vlastník pozemku.

Sporným bodom v konaní pred správnym orgánom je skutočnosť, či v zmysle § 3

ods. 3 má vlastník pozemku (teda sťažovateľky) na základe svojej

žiadosti nárok na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku vo forme finančnej

náhrady v lehotách „v zmysle zákona o správnom konaní“, resp. či je povinný absolvovať

niekoľkoročné konanie pred správnym orgánom a čakať za „vyrovnaním v peniazoch“ do

skončenia konania o pozemkových úpravách, pokiaľ sa na neho nevzťahujú jednotlivé etapy

konania o pozemkových úpravách, keďže nežiada usporiadať vlastnícky vzťah k pozemku

poskytnutím náhradného pozemku, ale vybral si možnosť usporiadať tento vzťah formou

finančnej náhrady. Podľa názoru sťažovateliek ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) zákona

č. má kogentnú povahu a nepripúšťa možnosť voľnej úvahy, t. j. usporiadať

tento vzťah inak – pridelením náhradného pozemku. Ani v prípade sťažovateliek, ktoré

požiadali o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku formou finančnej náhrady podľa

, a ani v prípade postupu podľa písm.

a) a písm. b) sa na účastníkov nevzťahujú ustanovenia zákona

Slovenskej národnej rady č. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “). Sťažovateľky nežiadali o finančné vyrovnanie v peniazoch v zmysle

, ale o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku formou

finančnej náhrady v zmysle

Tým, že krajský súd pochybenie správneho orgánu nenapravil, porušil základné

právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rozhodovanej veci sa preto postup krajského

súdu nedá nazvať ináč ako svojvôľa.

Sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že uznesením krajského

súdu č. k. -42 z 29. decembra 2011 bolo porušené ich základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, aby napadnuté rozhodnutie

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby sťažovateľkám priznal

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (). Dôvodom

na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti

medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným

konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými

slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateliek na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -42 z 29. decembra 2011.

Z obsahu tejto sťažnosti vyplýva, že námietky sťažovateliek v podstate smerujú proti

konaniu pozemkového úradu a sú obsahovo totožné s tými, ktoré predniesli už krajskému

súdu. Tým, že krajský súd „pochybenie správneho orgánu nenapravil“, malo dôjsť

k porušeniu označených práv sťažovateliek.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

(resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je na

prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či

závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym

dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. , ,

).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa nepatrí

právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý sám predkladá (, ,

).

Už v rozhodnutí sp. zn. z 21. októbra 2004 ústavný súd judikoval, že

prostredníctvom ustanovenia poskytuje zákonodarca fyzickým osobám

a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd príslušný rozhodovať o návrhu

namietajúcom nečinnosť správneho orgánu musí splnenie podmienky vyčerpania

prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, posudzovať

individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu rešpektujúc účel konania podľa § 250t

, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom

chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom

konaní. V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov

nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej

osoby alebo právnickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu naplnenie

uvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci.

Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z ústavný súd

nemá právomoc opätovne posudzovať postup orgánu verejnej správy v správnom konaní,

pokiaľ tento bol preskúmaný všeobecným súdom v konaní podľa .

Ústavný súd poznamenáva, že v súvislosti s námietkou porušenia označených práv

sťažovateliek nie je predmetom jeho preskúmania uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 18. augusta 2011 (právoplatné 14. septembra 2011), ktorým tento

zamietol (prvý) návrh sťažovateliek zo 4. októbra 2010 proti nečinnosti pozemkového úradu

z dôvodu nevyčerpania prostriedkov nápravy poskytnutých osobitným zákonom.

Prípadného preskúmania tohto rozhodnutia ústavným súdom sa sťažovateľky mohli

domáhať v lehote dvoch mesiacov od jeho právoplatnosti vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, čo však neurobili. Pozornosti ústavného súdu však neušla skutočnosť, že

sťažovateľky uvedený prostriedok nápravy, t. j. sťažnosť podanú pozemkovému úradu

na nečinnosť (z 15. októbra 2010), podali až po podaní návrhu krajskému súdu

(zo 4. októbra 2010).

Úlohou ústavného súdu v danom prípade bolo posúdiť, či závery krajského súdu,

ku ktorým dospel v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa

vedenom pod sp. zn. , nie sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a teda majúce za následok porušenie označených práv sťažovateliek.

Krajský súd so zreteľom na účel uvedeného konania uznesením č. k. -42

z 29. decembra 2011 (druhý) návrh sťažovateliek ako nedôvodný zamietol. Z odôvodnenia

tohto rozhodnutia jasne vyplýva, že dôvodom nekonania/nečinnosti pozemkového úradu

v konaní vedenom pod č. OPÚ 2010/1966 je prerušenie tohto konania podľa § 29 ods. 1

Správneho poriadku rozhodnutím z 8. novembra 2010, a to do vyriešenia predbežnej otázky

vo veci poskytnutia náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. V súvislosti

so žiadosťou sťažovateliek z 19. augusta 2010 krajský súd zároveň podrobne (pozri I. časť

tohto uznesenia) poukázal na špeciálnu úpravu konania o nariadení pozemkových úprav

z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré prebieha postupne

v jednotlivých etapách, a preto „nemožno rozhodnúť o ich žiadostiach samostatne,

v lehotách podľa Správneho poriadku, lebo to zo nevyplýva

a nevyplýva to ani z , na ktorý ako jediný poukazovali...“.

Preskúmaním sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že krajský súd sa vysporiadal

s argumentáciou sťažovateliek a jeho rozhodnutie (uznesenie) nemožno považovať za

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, teda také, ktoré má za následok porušenie

označených práv sťažovateliek. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť

medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením označených práv

sťažovateliek, sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú. Z tohto dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateliek uvedených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2012