Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 220/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., V., zastúpeného advokátkou JUDr. N. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2012

doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ ako navrhovateľ sa

svojím návrhom z 18. februára 2011 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by

okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenia sumy 1 225 € s príslušenstvom v zmysle § 536

a nasl. ; konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. .

Okresný súd návrhu vyhovel a platobným rozkazom zo 14. marca 2011 uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 225 € s 10 % úrokom z omeškania. Platobný

rozkaz bol sťažovateľovi doručený 7. apríla 2011, odporcovi sa ale platobný rozkaz

nepodarilo doručiť. Okresný súd preto v júni 2011 označený platobný rozkaz zrušil, pričom

vec sťažovateľa zaevidoval v registri Cb pod sp. zn. . Sťažovateľovi bolo

rozhodnutie okresného súdu o zrušení platobného rozkazu doručené 27. februára 2012.

Následne sťažovateľ podaním z 15. februára 2012 označeným ako „Žiadosť o skoré

vytýčenie termínu pojednávania. Oznámenie zmeny účastníka na strane odporcu“ požiadal

okresný súd o nariadenie pojednávania a zároveň oznámil súdu zmenu účastníka na strane

odporcu. Sťažovateľ v doterajšom priebehu namietaného konania nepodal sťažnosť popri

porušovaniu svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prieťahy

v konaní podľa v spojení s a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

Sťažovateľ zastáva názor, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

„... bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, a právo

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Zároveň súd svojím konaním zasiahol do sťažovateľovho práva na

právnu istotu.

Vzhľadom na to, že konaním Okresného súdu Žilina je porušované základné právo

sťažovateľa v zmysle SR a v danej veci neexistuje možnosť preskúmať

toto konanie iným spôsobom, je dostatočne preukázaná právomoc Ústavného súdu

Slovenskej republiky konať o tejto ústavnej sťažnosti.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , v konaní vedenom na

Okresnom súde v Žiline, pod. spis. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby v konaní vedenom pod spis. zn

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné

zadosťučinenie vo výške 1.000 EUR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) citovaného zákona]. Podobne aj

zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či

v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona

o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť

všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade s právom zaručeným , ale poskytnutie príležitosti súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou (m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného práva podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok

nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Sťažovateľ zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou v sťažnosti nepreukázal,

že v doterajšom priebehu namietaného konania podal sťažnosť proti porušovaniu svojho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prieťahy predsedovi okresného

súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podanie sťažovateľa zo 14. februára

2012, ktorým sa domáhal nariadenia termínu pojednávania, nemožno považovať

za sťažnosť podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch. Sťažovateľ zároveň v sťažnosti

neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukazoval, že podmienku využitia tohto

prostriedku ochrany svojho základného práva podľa nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani

z obsahu sťažnosti, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť postup v zmysle

.

Na základe uvedeného [zohľadňujúc aj doterajšiu dĺžku namietaného konania

(necelých 15 mesiacov od podania návrhu), pozn.] ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,

že odmietnutie sťažnosti nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)

, t. j. sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa po splnení podmienok

vyplývajúcich z príslušných ustanovení a ustálenej judikatúry

ústavného súdu v obdobných veciach opätovne uchádzal o ochranu svojho základného

práva podľa sťažnosťou podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2012