Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 220/2012
PDF · 138.72 KB
No categories available
IV. ÚS 220/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., V., zastúpeného advokátkou JUDr. N. S., Ž., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 105/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2012
doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 105/2011 (ďalej len „namietané
konanie“).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ ako navrhovateľ sa
svojím návrhom z 18. februára 2011 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by
okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenia sumy 1 225 € s príslušenstvom v zmysle § 536
a nasl. Obchodného zákonníka; konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 19 Rob 75/2011.
Okresný súd návrhu vyhovel a platobným rozkazom zo 14. marca 2011 uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 225 € s 10 % úrokom z omeškania. Platobný
rozkaz bol sťažovateľovi doručený 7. apríla 2011, odporcovi sa ale platobný rozkaz
nepodarilo doručiť. Okresný súd preto v júni 2011 označený platobný rozkaz zrušil, pričom
vec sťažovateľa zaevidoval v registri Cb pod sp. zn. 20 Cb 105/2011. Sťažovateľovi bolo
rozhodnutie okresného súdu o zrušení platobného rozkazu doručené 27. februára 2012.
Následne sťažovateľ podaním z 15. februára 2012 označeným ako „Žiadosť o skoré
vytýčenie termínu pojednávania. Oznámenie zmeny účastníka na strane odporcu“ požiadal
okresný súd o nariadenie pojednávania a zároveň oznámil súdu zmenu účastníka na strane
odporcu. Sťažovateľ v doterajšom priebehu namietaného konania nepodal sťažnosť popri
porušovaniu svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prieťahy
v konaní podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“).
Sťažovateľ zastáva názor, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
„... bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Zároveň súd svojím konaním zasiahol do sťažovateľovho práva na
právnu istotu.
Vzhľadom na to, že konaním Okresného súdu Žilina je porušované základné právo
sťažovateľa v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v danej veci neexistuje možnosť preskúmať
toto konanie iným spôsobom, je dostatočne preukázaná právomoc Ústavného súdu
Slovenskej republiky konať o tejto ústavnej sťažnosti.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
o nej nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní vedenom na
Okresnom súde v Žiline, pod. spis. zn. 20 Cb 105/2011 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby v konaní vedenom pod spis. zn
20 Cb 105/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000 EUR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
20 Cb 105/2011 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62
a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred
zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) citovaného zákona]. Podobne aj
zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či
v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona
o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť
všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený
vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie
je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby
sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo
svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou
je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok
nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou v sťažnosti nepreukázal,
že v doterajšom priebehu namietaného konania podal sťažnosť proti porušovaniu svojho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prieťahy predsedovi okresného
súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podanie sťažovateľa zo 14. februára
2012, ktorým sa domáhal nariadenia termínu pojednávania, nemožno považovať
za sťažnosť podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch. Sťažovateľ zároveň v sťažnosti
neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukazoval, že podmienku využitia tohto
prostriedku ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani
z obsahu sťažnosti, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť postup v zmysle
§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného [zohľadňujúc aj doterajšiu dĺžku namietaného konania
(necelých 15 mesiacov od podania návrhu), pozn.] ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,
že odmietnutie sťažnosti nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)
zákona o ústavnom súde, t. j. sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa po splnení podmienok
vyplývajúcich z príslušných ustanovení zákona o ústavnom súde a ustálenej judikatúry
ústavného súdu v obdobných veciach opätovne uchádzal o ochranu svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2012