Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 207/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. L., T., zastúpeného P., s. r. o., T., v mene ktorej koná

advokát JUDr. M. P., vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. z 18. januára 2010, Krajského

súdu v Trnave sp. zn. z 30. júna 2010 a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 4. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2012

doručená sťažnosť P. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. januára 2010,

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. júna 2010

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 4. augusta 2011 (ďalej aj „namietané rozhodnutia“).

Sťažovateľ uvádza, že 29. mája 2009 podal návrh na povolenie obnovy konania

vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. o zaplatenie sumy 24 926,70 €

s prísl.

Okresný súd jeho návrh na povolenie obnovy konania zamietol 18. januára 2010.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd

rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil 30. júna 2010.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie 31. augusta 2010 z

dôvodu, že mu namietanými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom (sťažovateľ sa nemohol k návrhu vyjadriť a vo veci nebolo

nariadené žiadne pojednávanie za účelom vykonania dôkazov). Najvyšší súd namietaným

rozhodnutím však dovolacie konanie zastavil. Podľa sťažovateľa zastavením dovolacieho

konania najvyšší súd porušil jeho označené základné právo podľa a právo podľa

dohovoru.

Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti poukazuje tiež na to, že namietané

rozhodnutie najvyššieho súdu malo byť doručené sťažovateľovi až 12. februára 2012, čím je

sťažnosť ústavnému súdu podaná včas a v zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľ na základe uvedeného v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil, že namietanými rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu

bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa dohovoru. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil namietané

rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa aj úhrady trov

konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej

odmietnutie. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej

zákonom predpísané náležitosti upravené v , ako aj

prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa .

Zo sťažnosti sťažovateľa, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný

súd zistil, že vo veci sťažovateľa namietané rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu

nadobudli právoplatnosť podľa vyznačenej doložky právoplatnosti ešte 11. augusta 2010.

Vo veci bolo podané aj dovolanie sťažovateľom, o ktorom rozhodol najvyšší súd

uznesením sp. zn. zo 4. augusta 2011 tak, že dovolacie konanie zastavil.

Na základe predmetného spisu ústavný súd zistil, že namietané rozhodnutie najvyššieho

súdu podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2011

(č. l. 58 spisu).

Okrem toho zo spisu vyplýva, že sťažovateľ predmetné namietané rozhodnutie

najvyššieho súdu prevzal osobne 4. októbra 2011 podľa podpisu na doručenke pripojenej

k tomuto rozhodnutiu, pričom v spise okresného súdu sa nenachádza iný dôkaz o tom, že

sťažovateľ mal prevziať písomné vyhotovenie rozhodnutia najvyššieho súdu až 12. februára

2012, ako to tvrdí v sťažnosti. O tom sa mohol osobne presvedčiť aj advokátsky koncipient

advokátskej kancelárie, ktorý nahliadol do spisu 14. marca 2012.

Na základe uvedených zistení mal teda ústavný súd za riadne preukázané, že

sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam okresného súdu, krajského

súdu a najvyššieho súdu je podaná zjavne oneskorene, pretože sťažnosť podal sťažovateľ

ústavnému súdu na pošte až 3. apríla 2012.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie

neumožňuje (napr. , ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v čase, keď mu bola doručená

predmetná sťažnosť, už uplynula zákonom ustanovená dvojmesačná lehota pre tento druh

konania pred ústavným súdom (obdobne napr. ). Ústavný súd sa preto jeho

námietkami bližšie nezaoberal a vzhľadom na tieto skutočnosti sťažnosť odmietol ako

oneskorene podanú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012