Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 209/2012
PDF · 143.82 KB
No categories available
III. ÚS 209/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť R. D., T., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ž., Advokátska
kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry
Trenčín sp. zn. 2 Pv 92/11 z 8. februára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. D. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára
2012 doručená sťažnosť R. D., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „okresná
prokuratúra“) sp. zn. 2 Pv 92/11 z 8. februára 2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „okresné
riaditeľstvo PZ“) ČVS: ORP-16/OEK-TN-2011 z 22. decembra 2011 vznesené obvinenie
pre trestný čin úžery podľa § 235 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ toto uznesenie v zákonnej lehote napadol sťažnosťou, pretože ho
považoval za odporujúce platnej právnej úprave, zjavne neodôvodnené, neurčité
a nepreskúmateľné. Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 92/11 z 8. februára 2012
však bola sťažnosť zamietnutá.
Podľa názoru sťažovateľa sa okresná prokuratúra v uznesení nevysporiadala
so skutočnosťami, ktoré namietal v podanej sťažnosti, pretože na ne reagovala iba
„paušálnym zhrnutím, že sťažnosť nie je dôvodná a konštatovaním, že poškodení konali
v tiesni, resp. v neskúsenosti a že sťažovateľovi muselo byť zrejme, že žiadatelia o úver sú
rizikovou skupinou, ktorej žiadna banková inštitúcia neposkytne úver“.
Sťažovateľ argumentuje, že takéto konštatovanie okresnej prokuratúry v označenom
uznesení nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, a poukazuje na to, že okresná
prokuratúra nekonkretizovala a nevyhodnotila dôkazy, ktoré boli obstarané v prípravnom
konaní. Podľa vyjadrenia sťažovateľa je predmetné rozhodnutie založené iba na stručnom
zhodnotení podstaty obsahu sťažnosti a obmedzuje sa len na citáciu niektorých ustanovení
trestnoprocesného kódexu a na súhlas s napadnutým uznesením vyšetrovateľa okresného
riaditeľstva PZ bez uvedenia konkrétnych okolností, ktoré okresnú prokuratúru viedli
k danému záveru.
Sťažovateľ preto v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.
2 Pv 92/11 z 8. februára 2012, toto uznesenie zrušil a vrátil okresnej prokuratúre vec
na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa porušenia označeného základného práva
odvodzuje z tvrdenia o nedostatočnom odôvodnení uznesenia okresnej prokuratúry, ktoré
podľa názoru sťažovateľa neposkytlo náležitú odpoveď na relevantné argumenty, ktoré
formuloval v uplatnenom opravnom prostriedku – sťažnosti podanej podľa ustanovení § 185
a nasledujúcich zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho
základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych
prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu
nedostatku svojej právomoci na prerokovanie, resp. pre jej neprípustnosť (obdobne napr.
I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením
základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu
neposkytuje účinnú ochranu (m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných
práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, resp. iný právny
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(obdobne I. ÚS 36/96).
Reflektujúc na označený princíp subsidiarity kvalifikuje ustanovenie § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť ako neprípustnú, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv
alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Sťažovateľovi teda poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej
prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa
o vznesení obvinenia prostredníctvom podnetu citované ustanovenie § 31 ods. 1
a nasledujúcich zákona o prokuratúre.
Sťažovateľ teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného
porušenia svojho základného práva (pozri obdobne III. ÚS 214/07). V prípade zistenia
nezákonnosti v zmysle námietok sťažovateľa vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej
prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia má
príslušný prokurátor pri vybavení podnetu oprávnenie záväzným pokynom nariadiť
zjednanie nápravy, čím by sa poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľa premietla aj
do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Ak by teda sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojho prvotného podnetu
zo strany príslušného prokurátora, má možnosť uplatniť svoje opodstatnené námietky
formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je
oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných
práv a slobôd pred ústavným súdom.
Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom,
že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.
III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti uzneseniu okresnej
prokuratúry posúdil ako neprípustnú.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. mája 2012