Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 208/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I

sp. zn. z 25. januára 2012, uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 20. januára 2012 a oznámením Krajskej prokuratúry v Bratislave

sp. zn. z 19. januára 2012, ako aj jej základného práva na prekovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa uznesením

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 20. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2012 doručená sťažnosť JUDr. Z. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.

z 25. januára 2012, uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 20. januára 2012 a oznámením Krajskej prokuratúry

v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. z 19. januára 2012 a jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. januára 2012.

V úvode sťažnosti sťažovateľka poukázala na to, že adresovala orgánom činným

v trestnom konaní viacero trestných oznámení súvisiacich s páchaním domáceho násilia

voči jej osobe a voči jej deťom zo strany manžela. Podľa vyjadrenia sťažovateľky

kompetentné orgány verejnej moci zaoberajúce sa jej podaniami „buď dlhodobo nekonali,

vznikali prieťahy, alebo rozhodovali arbitrárne, svojvoľne, neobjektívne, boli vedené

nespravodlivé konania, neakceptovanie dôkazov, na základe účelovo nesprávne a neúplne

zostaveného skutkového stavu boli vyvodené nesprávne právne závery a nedostatočne

odôvodňované rozhodnutia, zámerne boli ignorované nespochybniteľné fakty“.

Sťažovateľka uviedla, že jedným z týchto čiastkových konaní je aj trestné konanie

vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „okresné

riaditeľstvo“) pod ČVS: ORP-1160/1-OVK-B1-2011-DJ týkajúce sa trestného oznámenia

podaného sťažovateľkou pre „podozrenie z trestného činu krivej výpovede manžela, krivého

obvinenia, marenia spravodlivosti“. Uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

ČVS: ORP-1160/1-OVK-B1-2011-DJ z 27. decembra 2011 bola táto vec odmietnutá. Proti

predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná

prokuratúra uznesením sp. zn. z 25. januára 2012 tak, že ju ako nedôvodnú

podľa ustanovenia v znení

neskorších predpisov odmietla.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „sa súčasne snaží o riešenie nepriaznivého

zdravotného stavu násilného manžela a dôkazom je súdne konanie vedené pred Okresným

súdom Bratislava 1, sp. zn. “ a že v rámci predmetného konania podala

opakovane návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorého súčasťou bol „návrh

na riešenie svojprávnosti násilného manžela“. Okresný súd bol podľa vyjadrenia

sťažovateľky nečinný, nedodržal zákonom určenú lehotu 30 dní na vydanie rozhodnutia

a až po opakovaných žiadostiach prijal uznesenie sp. zn. z 20. januára 2012.

Podľa názoru sťažovateľky toto rozhodnutie „je arbitrárne, je svojvoľné, ide

o nespravodlivý súdny proces“ a okresný súd svojou nečinnosťou mal podľa nej porušiť aj

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Sťažovateľka ďalej argumentovala, že aj krajská prokuratúra oznámením

sp. zn. z 19. januára 2012 vybavila jej podnet, ktorý adresovala 30. novembra

2011 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a ktorým namietala absentujúce

náležitosti jej doručeného uznesenia.

Sťažovateľka označené uznesenia okresnej prokuratúry a okresného súdu, ako aj

oznámenie krajskej prokuratúry o vybavení podnetu považuje za „arbitrárne rozhodnutia,

založené na svojvôli týchto orgánov, nesprávne zistenom skutkovom stave a následne

nesprávnom a neobjektívnom právnom posúdení veci“.

Sťažovateľka preto v závere sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 25. januára 2012,

uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. januára 2012 a oznámením krajskej

prokuratúry sp. zn. z 19. januára 2012 a jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa uznesením okresného

súdu sp. zn. z 20. januára 2012, uznesenie okresnej prokuratúry

sp. zn. z 25. januára 2012 zrušil a vrátil vec okresnej prokuratúre na ďalšie

konanie, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie a tiež náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry

sp. zn. z 25. januára 2012

Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho

základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na prerokovanie, resp. pre jej neprípustnosť (obdobne napr.

, ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením

základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu

neposkytuje účinnú ochranu (m. m. ). Podstatou účinnej ochrany základných

práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, resp. iný právny

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

(obdobne ).

Reflektujúc na označený princíp subsidiarity považuje ustanovenie § 53 ods. 1

sťažnosť za neprípustnú, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Sťažovateľke teda citované ustanovenie § 31 ods. 1 a nasledujúcich zákona

o prokuratúre poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry

týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí

veci trestného oznámenia prostredníctvom podnetu.

Sťažovateľka teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného

porušenia svojho základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovorom

(pozri obdobne ). V prípade zistenia nezákonnosti v zmysle námietok

sťažovateľky vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej prokuratúry o opravnom prostriedku proti

uzneseniu vyšetrovateľa má príslušný prokurátor pri vybavení podnetu oprávnenie

záväzným pokynom nariadiť zjednanie nápravy, čím by sa poskytnutá ochrana základných

práv sťažovateľky premietla aj do roviny obnovenia stavu pred ich potenciálnym

porušením.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Ak by teda sťažovateľka nebola spokojná s vybavením svojho prvotného podnetu

zo strany príslušného prokurátora, má možnosť uplatniť svoje opodstatnené námietky

formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľke na ochranu jej základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom,

že sťažovateľka je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinná vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov (napr. ,

).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej voči uzneseniu okresnej

prokuratúry posúdil ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 20. januára 2012

a) Tak, ako už bolo uvedené, je právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127

ods. 1 vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa

ktorého poskytuje ústavný súd v konaní podľa ochranu základným právam

alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru označeným

uznesením okresného súdu ústavný súd zistil existenciu procesnej prekážky uvedenej

v ustanovení , a síce nedostatok právomoci.

Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu mala sťažovateľka

k dispozícii opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodovať v prípade jeho

uplatnenia patrí do právomoci nadriadeného (odvolacieho) súdu, v právomoci ktorého je

poskytnúť ochranu označenému základnému právu sťažovateľky zaručenému

a právu zaručenému dohovorom. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

b) Sťažovateľka v petite sťažnosti formulovala aj námietku porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného , a to

uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. januára 2012.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom (rozhodnutím orgánu štátu)

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo keď

preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného

prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody

sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa by mohlo dôjsť

v dôsledku postupu vyznačujúceho sa nečinnosťou alebo nesprávnou činnosťou

všeobecného súdu, avšak iba samotným uznesením sp. zn. z 20. januára 2012

toto právo sťažovateľky porušené byť nemohlo (obdobne , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti ako

zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru, v rámci ktorej

prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , ,

, , , ).

Sťažnosť sťažovateľky obsahujúca námietku porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bola ústavnému

súdu doručená 27. februára 2012 (na poštovú prepravu podaná 25. februára 2012), teda až

po vydaní označeného uznesenia okresného súdu z 20. januára 2012, ktorým okresný súd

vykonal všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky

a svoju úlohu v tomto smere splnil (v rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia).

Ak by aj teda sťažovateľka svoju námietku týkajúcu sa neprimeranej dĺžky konania

okresného súdu o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia formulovala kvalifikovane,

teda v rámci celého postupu označeného konania okresného súdu, ústavný súd by vzhľadom

na uvedené posúdil takto formulovanú námietku tiež ako zjavne neopodstatnenú.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením krajskej prokuratúry

sp. zn. z 19. januára 2012

Ako neprípustnú posúdil ústavný súd aj časť sťažnosti smerujúcu voči oznámeniu

krajskej prokuratúry sp. zn. z 19. januára 2012, ktorým bol vybavený podnet

sťažovateľky, ktorým žiadala o preskúmanie uznesenia vojenskej obvodnej prokuratúry

sp. zn. zo 14. októbra 2011.

Pokiaľ sťažovateľka nie je spokojná s vybavením svojho prvotného podnetu

zo strany príslušného prokurátora, má možnosť uplatniť svoje opodstatnené námietky

formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Sťažovateľke teda poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu krajskej

prokuratúry pri vybavení jej prvotného podnetu prostredníctvom opakovaného podnetu

citované ustanovenie zákona o prokuratúre

Sťažovateľka teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného

porušenia svojho základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovorom

označeným postupom krajskej prokuratúry, čo je dôvodom na posúdenie označenej časti

sťažnosti ako neprípustnej.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25

ods. 1 sťažnosť sťažovateľky odmietol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012