Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 112/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., P., zastúpenej advokátkou JUDr. M. J.,

Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -228, č. k. -228 a

č. k. -228 zo 14. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012

doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s., P., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -228, č.

k. -228 a č. k. -228 zo 14. decembra 2011 (ďalej aj len

„napadnuté rozhodnutie“), ktorou sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„Základné práva sťažovateľa, spoločnosti P., na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. , zo dňa 14. 12. 2011 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa

14. 12. 2011 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania

vo výške 722,34 € na účet právnej zástupkyne, JUDr. M. J., advokátky, P., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako z podanej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, sťažovateľ bol ako žalovaný

účastníkom konania vedeného Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. , v ktorom sa spoločnosť R., a. s. (ďalej len „žalobca“) ako

žalobca, domáhala proti sťažovateľovi zaplatenia 18 777,54 € s príslušenstvom. Žalobca

svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi

konania a to žalobcom ako zhotoviteľom a sťažovateľom ako objednávateľom 21. augusta

2011 a dodatkov k nej na realizáciu stavby vodovod D. a kanalizácia D. (ďalej len „zmluva

o dielo“) vyfakturoval sťažovateľovi faktúrou č. 20045050 splatnou 3. novembra 2004

sumu 3 416 384,20 Sk, z ktorej sťažovateľ zaplatil sumu 2 850 692,10 Sk. Nezaplatená

(napriek odovzdaniu diela investorovi) ostala suma, ktorá bola predmetom konania pred

okresným súdom, na zaplatenie ktorej žalobca sťažovateľa neúspešne opakovane vyzýval.

Sťažovateľ sa v konaní bránil tým, že mal právo na pozastavenie úhrad vo výške 10 %

celkových nákladov do ukončenia diela. Neboli vykonané tlakové skúšky, sťažovateľovi

neboli doložené doklady o kvalite výrobkov a materiálov použitých na stavbe, revízne

správy a stavebný denník (žalobca ich odovzdal investorovi). Žalobca si nesplnil zmluvné

záväzky voči sťažovateľovi a žalovaná suma mu neprislúcha – dielo nebolo riadne

odovzdané. Sťažovateľ preto tvrdil, že má nárok na zádržné vo výške 10 % ceny diela podľa

zmluvy o dielo. Poukázal aj na to, že reklamoval vady diela u žalobcu listom z 30. augusta

2007, v dôsledku čoho má právo nezaplatiť žalobcovi sumu v rozsahu vadného plnenia.

Okresný súd rozsudkom č. k. -196 zo 14. októbra 2010 žalobe

v celom rozsahu vyhovel a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 18 777,54 €

s úrokom z omeškania 7,87 % ročne od 1. júla 2007 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov

konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. Okresný súd dospel k záveru, že

sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo, keď nezaplatil žalobcovi časť ceny

diela, ktorá je predmetom konania. Jeho obrana založená na tvrdení o riadnom neodovzdaní

diela a práve zadržať ako pozastávku 10 % z celkových nákladov diela neobstojí; toto právo

sťažovateľovi nevzniklo.

Uznesením č. k. -211 z 22. marca 2011 rozhodol okresný súd

o náhrade trov konania medzi účastníkmi tak, že sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalobcovi

sumu 4 166,20 € a uznesením č. k. -213 z 29. apríla 2011 zaviazal

sťažovateľa nahradiť štátu trovy 6,68 € na účet okresného súdu (vyplatené svedočné).

Sťažovateľ v podanom odvolaní proti tomuto rozsudku navrhol odvolaciemu súdu,

aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd podľa jeho názoru vychádzal

z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z toho vyvodil nesprávny právny záver, ak

žalobe vyhovel.

Krajský súd rozsudkom č. k. -228, č. k. -228

a č. k. -228 zo 14. decembra 2011 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s oboma uzneseniami potvrdil a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania 532,67 €.

Rozsudok krajského súdu č. k. -228, č. k. -228

a č. k. -228 zo 14. decembra 2011 bol sťažovateľovi doručený

20. januára 2012.

Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu č. k. -228, č. k. -228 a č. k. -228

zo 14. decembra 2011 odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne

odôvodnené, nedáva odpoveď na všetky pre vec významné otázky nastolené sťažovateľom

v priebehu konania. Všeobecné súdy považovali faktúru č. 2004050 za priebežnú, a nie

konečnú, napriek tomu, že za konečnú ju považoval aj žalobca, ktorého štatutárny zástupca

potvrdil, že dielo bolo dokončené v roku 2004, keď bola vystavená aj posledná faktúra;

obdobne žalobca v liste zo 7. septembra 2007 argumentuje tým, že vystavil konečnú

faktúru. Dielo bolo, čo sa týka stavebných prác, ukončené; žalobca o ich ukončení

informoval sťažovateľa listom z 24. mája 2007. Napriek tomu žalobca nepreukázal

vykonanie potrebných skúšok, resp. ich úspešnosť. Predložené protokoly boli antidatované

v záujme Obce D., aby neprišla o dotácie. Odvolací súd nekriticky prevzal závery okresného

súdu odporujúce skutkovému stavu a s týmito sa napriek logickým rozporom a odvolaniu

sťažovateľa nevyporiadal. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že nie je pre vec relevantné, či

Obec D. plnila sťažovateľovi v celom rozsahu za vykonané práce ─ vzťah sťažovateľa a

žalobcu sa riadil zmluvou o dielo uzatvorenou medzi nimi. Žalobca sťažovateľovi stavbu

neodovzdal, hoci ho na to sťažovateľ vyzýval. Žalobca nebol oprávnený odovzdať dielo

priamo investorovi, pretože zmluvný vzťah mal so sťažovateľom. Všeobecné súdy sa s

týmito námietkami sťažovateľa nevysporiadali, a tým porušili jeho právo na súdnu ochranu.

Všeobecné súdy sú pri hodnotení vykonaných dôkazov viazané skutkovým stavom veci, je

neprípustný neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostrannému záveru, ako to

urobili všeobecné súdy vo veci sťažovateľa.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť

rozsudkom krajského súdu č. k. -228, č. k. -228

a č. k. -228 zo 14. decembra 2011 tým, že tento je nedostatočne odôvodnený

a je založený na nesprávnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania.

Krajský súd rozsudok č. k. -228, č. k. -228

a č. k. -228 zo 14. decembra 2011 (v časti potvrdzujúcej rozsudok

prvostupňového súdu) odôvodnil takto:

„Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, napadnutých uznesení, ako

aj konania, ktoré predchádzali rozhodnutiam, bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,

než ktoré boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady

konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, )

Po takomto preskúmaní konania, ktoré prechádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí,

dospel odvolací súd k záveru, že odvolania žalovaného nie sú opodstatnené.

V preskúmavanej veci bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným.

Zmluva bola uzavretá aj medzi investorom a žalovaným, t. j. Obcou D. spoločnosťou P., a.

s.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obec ako hlavný investor, nebol v priamom

zmluvnom vzťahu so spoločnosťou R., s. r. o., ale mal uzavretý zmluvný vzťah

so spoločnosťou P., a. s. Realizácia zmluvy o dielo, t. j. realizácia prác, sa vykonávala

priebežne, tieto práce boli kontrolované a odsúhlasované stavebným dozorom, ktorý

zastupoval Obec D. Stavebnému dozoru zo strany spoločnosti P., a. s. boli predkladané

súpisy vykonaných prác, ktoré sa odkontrolovali, odsúhlasili a po potvrdení tieto súpisy

tvorili prílohu faktúry a takto boli predkladané faktúry so súpismi prác na preplatenie obci.

Faktúry boli priebežne vystavované raz mesačne. Všetky faktúry, ktoré boli vystavené za

vykonané práce, boli zo strany obce žalovanému zaplatené.

Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o dielo ako celok, nebola

splnená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane hlavného investora, t. j.

Obce D. Uzavretá zmluva o dielo sa menila dodatkami ku zmluve a tieto dodatky sa

uzatvárali podľa toho, aký obnos finančných prostriedkov obec získala. Objem prác

v príslušnom roku bol závislý od pridelených finančných prostriedkov, ktoré sa obci

prideľovali buď zo štátnych prostriedkov, alebo z iných fondov. Keďže Obec D. nedostala

finančnú podporu z fondov a nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby

zrealizovala celý investičný zámer, dielo bolo zrealizované len v rozsahu reálnych možností

a v tomto rozsahu bolo aj odovzdané. Bolo odovzdané obci bez účasti žalovaného. Z takto

vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj po vyhodnotení dôkazov súdom

prvého stupňa odvolací súd má za to, že neuhradená faktúra nie je konečnou faktúrou, ale

priebežnou faktúrou. Odvolací dôvod žalovaného, že ide o konečnú faktúru, nie je

opodstatnený. Ak by došlo ku uskutočneniu alebo zhotoveniu celého diela podľa projektovej

dokumentácie, t. j., ak by bola naplnená celá zmluva o dielo, v tomto prípade by išlo

o odovzdanie diela ako celku. Z obsahu spisu, ako aj z hodnotenia dôkazov vykonaných

súdom prvého stupňa vyplýva, že zmluva o dielo bola uzavretá, avšak táto zmluva o dielo

bola menená dodatkami v závislosti od získania finančných prostriedkov, ktoré v

skutočnosti investor obdržal. Z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením

dôkazov súdom prvého stupňa, že napadnutá faktúra nie je konečnou faktúrou, je to

priebežná faktúra, nedošlo k zhotoveniu diela ako celku podľa projektovej dokumentácie, a

to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Všetky práce, ktoré boli vykonané

žalobcom pre žalovaného, žalovanému investor, t. j. Obec D. zaplatil, avšak tieto finančné

prostriedky neboli poukázané skutočnému zhotoviteľovi diela, t. j. žalobcovi a z tohto

dôvodu odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody zo strany žalovaného nie sú dôvodné.

Pokiaľ zo strany žalovaného sa tvrdí, že neboli vykonané všetky navrhnuté dôkazy, toto

tvrdenie neobstojí, pred súdom prvého stupňa boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy,

o čom svedčí aj poučenie podľa ustanovenia Taktiež odvolací dôvod, že

dielo trpí vadou, nebol preukázaný. Naopak bolo preukázané, že vada, ktorá vznikla

na plášti čističky, bola odstránená. Z tohto dôvodu je preukázané, že žalobca vyfakturoval

iba práce, ktoré na diele vykonal, tieto práce boli zo strany žalovaného prevzaté a boli

prevzaté aj zo strany investora, boli zaplatené investorom žalovanému, avšak neboli

zaplatené žalobcovi.

Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že došlo k porušeniu zmluvy o dielo ohľadom

zaplatenia ceny za dielo podľa zo strany žalovaného.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny.“

Ústavný súd judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu

dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil

svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti neobstojí. Krajský súd dal

jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Vysvetlil, z akého

dôvodu dospel k záveru o tom, že povinnosť sťažovateľa plniť žalobcovi existuje, a z akých

dôvodov neobstojí sťažovateľova obrana uplatnená v konaní. Krajský súd neponechal bez

povšimnutia odvolacie argumenty sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný význam.

Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného

práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho

rozhodnutia.

Sťažovateľ vo vzťahu k rozsudku krajského súdu ďalej tvrdil, že tento je založený

na nesprávnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, keď podľa názoru

sťažovateľa v konaní bolo najmä preukázané, že žalovaná faktúra bola faktúrou konečnou

a žalobca si nesplnil povinnosť dielo riadne odovzdať.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ).

Okresný súd aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach dodatočne odôvodnili,

ako výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotili a z ktorých dôkazov vyplynuli ich

skutkové závery.

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho

sťažnosti.

Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd iba mechanicky prevzal závery

okresného súdu, ústavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľa nešlo o prípad,

v ktorom by krajský súd formalistickým postupom umožnil presadenie zrejmej

nespravodlivosti. Krajský súd naopak dôsledne zvažujúc nielen dôvody prvostupňového

rozhodnutia, ale aj odvolacie argumenty sťažovateľa, poskytol napokon ochranu žalobcovi

pred porušením povinnosti sťažovateľa uhradiť cenu riadne vykonaných prác.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že rozsudkom krajského súdu

č. k. -228, č. k. -228 a č. k. -228

zo 14. decembra 2011 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa alebo práva na spravodlivý proces podľa dohovoru.

Sťažnosť sťažovateľa preto odmietol podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2012