Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 112/2012
PDF · 190.13 KB
No categories available
II. ÚS 112/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., P., zastúpenej advokátkou JUDr. M. J.,
Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7 Cob 58/2011-228, č. k. 7 Cob 59/2011-228 a
č. k. 7 Cob 60/2011-228 zo 14. decembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012
doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s., P., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Cob 58/2011-228, č.
k. 7 Cob 59/2011-228 a č. k. 7 Cob 60/2011-228 zo 14. decembra 2011 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorou sťažovateľ žiada vydať tento nález:
„Základné práva sťažovateľa, spoločnosti P., na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 17 Cob/58, 59, 60/2011 zo dňa 14. 12. 2011 porušené boli.
Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Cob/58, 59, 60/2011 zo dňa
14. 12. 2011 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania
vo výške 722,34 € na účet právnej zástupkyne, JUDr. M. J., advokátky, P., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ako z podanej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, sťažovateľ bol ako žalovaný
účastníkom konania vedeného Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“)
pod sp. zn. 21 Cb 192/2008, v ktorom sa spoločnosť R., a. s. (ďalej len „žalobca“) ako
žalobca, domáhala proti sťažovateľovi zaplatenia 18 777,54 € s príslušenstvom. Žalobca
svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi
konania a to žalobcom ako zhotoviteľom a sťažovateľom ako objednávateľom 21. augusta
2011 a dodatkov k nej na realizáciu stavby vodovod D. a kanalizácia D. (ďalej len „zmluva
o dielo“) vyfakturoval sťažovateľovi faktúrou č. 20045050 splatnou 3. novembra 2004
sumu 3 416 384,20 Sk, z ktorej sťažovateľ zaplatil sumu 2 850 692,10 Sk. Nezaplatená
(napriek odovzdaniu diela investorovi) ostala suma, ktorá bola predmetom konania pred
okresným súdom, na zaplatenie ktorej žalobca sťažovateľa neúspešne opakovane vyzýval.
Sťažovateľ sa v konaní bránil tým, že mal právo na pozastavenie úhrad vo výške 10 %
celkových nákladov do ukončenia diela. Neboli vykonané tlakové skúšky, sťažovateľovi
neboli doložené doklady o kvalite výrobkov a materiálov použitých na stavbe, revízne
správy a stavebný denník (žalobca ich odovzdal investorovi). Žalobca si nesplnil zmluvné
záväzky voči sťažovateľovi a žalovaná suma mu neprislúcha – dielo nebolo riadne
odovzdané. Sťažovateľ preto tvrdil, že má nárok na zádržné vo výške 10 % ceny diela podľa
zmluvy o dielo. Poukázal aj na to, že reklamoval vady diela u žalobcu listom z 30. augusta
2007, v dôsledku čoho má právo nezaplatiť žalobcovi sumu v rozsahu vadného plnenia.
Okresný súd rozsudkom č. k. 21 Cb 192/2008-196 zo 14. októbra 2010 žalobe
v celom rozsahu vyhovel a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 18 777,54 €
s úrokom z omeškania 7,87 % ročne od 1. júla 2007 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov
konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. Okresný súd dospel k záveru, že
sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo, keď nezaplatil žalobcovi časť ceny
diela, ktorá je predmetom konania. Jeho obrana založená na tvrdení o riadnom neodovzdaní
diela a práve zadržať ako pozastávku 10 % z celkových nákladov diela neobstojí; toto právo
sťažovateľovi nevzniklo.
Uznesením č. k. 21 Cb 192/2008-211 z 22. marca 2011 rozhodol okresný súd
o náhrade trov konania medzi účastníkmi tak, že sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 4 166,20 € a uznesením č. k. 21 Cb 192/2008-213 z 29. apríla 2011 zaviazal
sťažovateľa nahradiť štátu trovy 6,68 € na účet okresného súdu (vyplatené svedočné).
Sťažovateľ v podanom odvolaní proti tomuto rozsudku navrhol odvolaciemu súdu,
aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd podľa jeho názoru vychádzal
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z toho vyvodil nesprávny právny záver, ak
žalobe vyhovel.
Krajský súd rozsudkom č. k. 7 Cob 58/2011-228, č. k. 7 Cob 59/2011-228
a č. k. 7 Cob 60/2011-228 zo 14. decembra 2011 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s oboma uzneseniami potvrdil a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania 532,67 €.
Rozsudok krajského súdu č. k. 7 Cob 58/2011-228, č. k. 7 Cob 59/2011-228
a č. k. 7 Cob 60/2011-228 zo 14. decembra 2011 bol sťažovateľovi doručený
20. januára 2012.
Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
krajského súdu č. k. 7 Cob 58/2011-228, č. k. 7 Cob 59/2011-228 a č. k. 7 Cob 60/2011-228
zo 14. decembra 2011 odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené, nedáva odpoveď na všetky pre vec významné otázky nastolené sťažovateľom
v priebehu konania. Všeobecné súdy považovali faktúru č. 2004050 za priebežnú, a nie
konečnú, napriek tomu, že za konečnú ju považoval aj žalobca, ktorého štatutárny zástupca
potvrdil, že dielo bolo dokončené v roku 2004, keď bola vystavená aj posledná faktúra;
obdobne žalobca v liste zo 7. septembra 2007 argumentuje tým, že vystavil konečnú
faktúru. Dielo bolo, čo sa týka stavebných prác, ukončené; žalobca o ich ukončení
informoval sťažovateľa listom z 24. mája 2007. Napriek tomu žalobca nepreukázal
vykonanie potrebných skúšok, resp. ich úspešnosť. Predložené protokoly boli antidatované
v záujme Obce D., aby neprišla o dotácie. Odvolací súd nekriticky prevzal závery okresného
súdu odporujúce skutkovému stavu a s týmito sa napriek logickým rozporom a odvolaniu
sťažovateľa nevyporiadal. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že nie je pre vec relevantné, či
Obec D. plnila sťažovateľovi v celom rozsahu za vykonané práce ─ vzťah sťažovateľa a
žalobcu sa riadil zmluvou o dielo uzatvorenou medzi nimi. Žalobca sťažovateľovi stavbu
neodovzdal, hoci ho na to sťažovateľ vyzýval. Žalobca nebol oprávnený odovzdať dielo
priamo investorovi, pretože zmluvný vzťah mal so sťažovateľom. Všeobecné súdy sa s
týmito námietkami sťažovateľa nevysporiadali, a tým porušili jeho právo na súdnu ochranu.
Všeobecné súdy sú pri hodnotení vykonaných dôkazov viazané skutkovým stavom veci, je
neprípustný neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostrannému záveru, ako to
urobili všeobecné súdy vo veci sťažovateľa.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť
rozsudkom krajského súdu č. k. 7 Cob 58/2011-228, č. k. 7 Cob 59/2011-228
a č. k. 7 Cob 60/2011-228 zo 14. decembra 2011 tým, že tento je nedostatočne odôvodnený
a je založený na nesprávnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania.
Krajský súd rozsudok č. k. 7 Cob 58/2011-228, č. k. 7 Cob 59/2011-228
a č. k. 7 Cob 60/2011-228 zo 14. decembra 2011 (v časti potvrdzujúcej rozsudok
prvostupňového súdu) odôvodnil takto:
„Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, napadnutých uznesení, ako
aj konania, ktoré predchádzali rozhodnutiam, bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.)
Po takomto preskúmaní konania, ktoré prechádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolania žalovaného nie sú opodstatnené.
V preskúmavanej veci bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným.
Zmluva bola uzavretá aj medzi investorom a žalovaným, t. j. Obcou D. spoločnosťou P., a.
s.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obec ako hlavný investor, nebol v priamom
zmluvnom vzťahu so spoločnosťou R., s. r. o., ale mal uzavretý zmluvný vzťah
so spoločnosťou P., a. s. Realizácia zmluvy o dielo, t. j. realizácia prác, sa vykonávala
priebežne, tieto práce boli kontrolované a odsúhlasované stavebným dozorom, ktorý
zastupoval Obec D. Stavebnému dozoru zo strany spoločnosti P., a. s. boli predkladané
súpisy vykonaných prác, ktoré sa odkontrolovali, odsúhlasili a po potvrdení tieto súpisy
tvorili prílohu faktúry a takto boli predkladané faktúry so súpismi prác na preplatenie obci.
Faktúry boli priebežne vystavované raz mesačne. Všetky faktúry, ktoré boli vystavené za
vykonané práce, boli zo strany obce žalovanému zaplatené.
Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o dielo ako celok, nebola
splnená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane hlavného investora, t. j.
Obce D. Uzavretá zmluva o dielo sa menila dodatkami ku zmluve a tieto dodatky sa
uzatvárali podľa toho, aký obnos finančných prostriedkov obec získala. Objem prác
v príslušnom roku bol závislý od pridelených finančných prostriedkov, ktoré sa obci
prideľovali buď zo štátnych prostriedkov, alebo z iných fondov. Keďže Obec D. nedostala
finančnú podporu z fondov a nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby
zrealizovala celý investičný zámer, dielo bolo zrealizované len v rozsahu reálnych možností
a v tomto rozsahu bolo aj odovzdané. Bolo odovzdané obci bez účasti žalovaného. Z takto
vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj po vyhodnotení dôkazov súdom
prvého stupňa odvolací súd má za to, že neuhradená faktúra nie je konečnou faktúrou, ale
priebežnou faktúrou. Odvolací dôvod žalovaného, že ide o konečnú faktúru, nie je
opodstatnený. Ak by došlo ku uskutočneniu alebo zhotoveniu celého diela podľa projektovej
dokumentácie, t. j., ak by bola naplnená celá zmluva o dielo, v tomto prípade by išlo
o odovzdanie diela ako celku. Z obsahu spisu, ako aj z hodnotenia dôkazov vykonaných
súdom prvého stupňa vyplýva, že zmluva o dielo bola uzavretá, avšak táto zmluva o dielo
bola menená dodatkami v závislosti od získania finančných prostriedkov, ktoré v
skutočnosti investor obdržal. Z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením
dôkazov súdom prvého stupňa, že napadnutá faktúra nie je konečnou faktúrou, je to
priebežná faktúra, nedošlo k zhotoveniu diela ako celku podľa projektovej dokumentácie, a
to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Všetky práce, ktoré boli vykonané
žalobcom pre žalovaného, žalovanému investor, t. j. Obec D. zaplatil, avšak tieto finančné
prostriedky neboli poukázané skutočnému zhotoviteľovi diela, t. j. žalobcovi a z tohto
dôvodu odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody zo strany žalovaného nie sú dôvodné.
Pokiaľ zo strany žalovaného sa tvrdí, že neboli vykonané všetky navrhnuté dôkazy, toto
tvrdenie neobstojí, pred súdom prvého stupňa boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy,
o čom svedčí aj poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. Taktiež odvolací dôvod, že
dielo trpí vadou, nebol preukázaný. Naopak bolo preukázané, že vada, ktorá vznikla
na plášti čističky, bola odstránená. Z tohto dôvodu je preukázané, že žalobca vyfakturoval
iba práce, ktoré na diele vykonal, tieto práce boli zo strany žalovaného prevzaté a boli
prevzaté aj zo strany investora, boli zaplatené investorom žalovanému, avšak neboli
zaplatené žalobcovi.
Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že došlo k porušeniu zmluvy o dielo ohľadom
zaplatenia ceny za dielo podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka zo strany žalovaného.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny.“
Ústavný súd judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu
dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil
svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti neobstojí. Krajský súd dal
jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Vysvetlil, z akého
dôvodu dospel k záveru o tom, že povinnosť sťažovateľa plniť žalobcovi existuje, a z akých
dôvodov neobstojí sťažovateľova obrana uplatnená v konaní. Krajský súd neponechal bez
povšimnutia odvolacie argumenty sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného
práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho
rozhodnutia.
Sťažovateľ vo vzťahu k rozsudku krajského súdu ďalej tvrdil, že tento je založený
na nesprávnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, keď podľa názoru
sťažovateľa v konaní bolo najmä preukázané, že žalovaná faktúra bola faktúrou konečnou
a žalobca si nesplnil povinnosť dielo riadne odovzdať.
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom
nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred
takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd
a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Okresný súd aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach dodatočne odôvodnili,
ako výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotili a z ktorých dôkazov vyplynuli ich
skutkové závery.
Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom
rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho
sťažnosti.
Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd iba mechanicky prevzal závery
okresného súdu, ústavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľa nešlo o prípad,
v ktorom by krajský súd formalistickým postupom umožnil presadenie zrejmej
nespravodlivosti. Krajský súd naopak dôsledne zvažujúc nielen dôvody prvostupňového
rozhodnutia, ale aj odvolacie argumenty sťažovateľa, poskytol napokon ochranu žalobcovi
pred porušením povinnosti sťažovateľa uhradiť cenu riadne vykonaných prác.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že rozsudkom krajského súdu
č. k. 7 Cob 58/2011-228, č. k. 7 Cob 59/2011-228 a č. k. 7 Cob 60/2011-228
zo 14. decembra 2011 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažnosť sťažovateľa preto odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
jej zjavnej neopodstatnenosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2012