Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 215/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv a

slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k.

-190 z 1. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2012,

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -190 z 1. júla 2010 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Napadnutým uznesením okresný súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania

spočívajúcu v jeho rozšírení, ktorým sťažovateľka navrhla uložiť odporcovi povinnosť

zaplatiť ešte sumu 434 000 € spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 23. marca 2009

do zaplatenia.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napadnuté uznesenie okresný súd doručoval

obchodnej spoločnosti A., s. r. o., B., ktorá však „nebola oprávnená rozširovať pôvodnú

žalobu o majetkové ujmy, ktoré nadobudol Sťažovateľ zmluvami o postúpení pohľadávok od

tretích subjektov, ktoré nikdy neboli účastníkmi konania (in concreto D.). To bolo aj

dôvodom prečo Návrh Sťažovateľa zo dňa 31. 05. 2010 na zmenu žaloby o náhradu

majetkovej ujmy signoval menom Sťažovateľa jej štatutárny orgán.“. Sťažovateľka namieta,

že okresný súd v rozpore so zákonom vyznačil na napadnutom uznesení doložku

právoplatnosti dňom 22. júla 2010, keďže súčasnému právnemu zástupcovi sťažovateľky

bolo napadnuté uznesenie doručené až 9. februára 2012 na základe jej predchádzajúcej

sťažnosti z 24. januára 2012.

Sťažovateľka ďalej považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne z dôvodu, že okresný

súd v tomto uznesení „len stroho odkázal na ustanovenie , ktoré pritom

obsahuje dva zákonné prípady nepripustenia zmeny návrhu). OS BA II teda napadnuté

Uznesenie nezdôvodnil ani len citáciou zákonných ustanovení...

Skutočne len predpokladáme (zo znenia odôvodnenia Uznesenia to žiadnym

spôsobom nevyplýva), že OS BA II Uznesením nepripustil zmenu návrhu z dôvodu, že

výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (k

zmene vecnej príslušnosti vzhľadom na rovnakú vecnú príslušnosť pre pôvodné ako aj

rozširované nároky by nemohlo dôjsť)...

Podľa názoru Sťažovateľa nebol v konaní taký stav, že by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Druhý z uvedených

dôvodov teda neprichádzal do úvahy, pretože pred vydaním Uznesenia nebolo v

predmetnom súdnom konaní otvorené ani jedno pojednávanie a nebolo vykonané takmer

žiadne dokazovanie.

Zároveň je potrebné podotknúť, že napadnutým Uznesením bolo Sťažovateľovi...

znemožnené domáhať sa ochrany jeho práva súdnou cestou podľa SR,

pretože v čase vydania Uznesenia OS BA II sa časť rozširovaného nároku už premlčala.

Podľa názoru Sťažovateľa OS BA II vydaním arbitrárneho Uznesenia porušil právo

Sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa

ustanovenia článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach...

Sťažovateľ má za to, že Uznesenie nie je práve z dôvodu jeho nepredvídateľnosti,

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti v súlade s požiadavkami kladenými na spravodlivý

súdny proces. Ústavný súd Slovenskej republiky pritom vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach tiež skonštatoval, že dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť orgánov

štátu je jedným zo základných atribútov právneho štátu.“.

Vo veci samej sťažovateľka navrhuje vydať rozhodnutie, ktorým ústavný súd vysloví

porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, toto uznesenie zruší, vec vráti okresnému súdu

na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná náhradu trov konania z titulu trov jej právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V posudzovanom prípade ústavný súd zistil, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie

okresného súdu, ktorým nebola pripustená sťažovateľkou navrhnutá zmena návrhu na

začatie konania, nadobudlo v zmysle Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) právoplatnosť dňom jeho doručenia

účastníkom konania, prípadne ich právnym zástupcom, t. j. dňom 22. júla 2010.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že napadnuté uznesenie nemohlo

nadobudnúť právoplatnosť 22. júla 2010, keď bolo doručené jej právnej zástupkyni

(obchodnej spoločnosti A., s. r. o.), pretože táto jej právna zástupkyňa nebola oprávnená

návrh na začatie konania rozširovať, ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že A., s. r.

o., je obchodnou spoločnosťou založenou na účel výkonu advokácie, ktorej jediným

predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb podľa o

advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Právne

služby sú vykonávané advokátmi ako konateľmi tejto obchodnej spoločnosti v jej mene a na

jej účet (§ 15 ods. 2 zákona o advokácii) a takáto obchodná spoločnosť má rovnaké práva a

povinnosti ako advokáti (§ 15 ods. 8 zákona o advokácii).

Podľa druhej vety plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno

obmedziť.

Podľa , ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie

súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.

Z ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že advokátovi možno udeliť

procesné plnomocenstvo iba na celé konanie. Zástupca, ktorému bolo udelené

plnomocenstvo na celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní

vykonať účastník, vrátane tých procesných úkonov, na ktoré ho účastník výslovne

nesplnomocnil. Vnútorné obmedzenie, konkrétne príkazy, zákazy alebo pokyny, ktoré boli

predmetom dohody medzi takým zástupcom a účastníkom konania, nemajú voči súdu

a ostatným účastníkom konania nijaké procesné účinky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. ).

V okolnostiach prípadu ústavný súd zistil, že návrh na zmenu žaloby z 31. mája 2010

podala okresnému súdu sama sťažovateľka, pričom o tomto návrhu okresný súd rozhodol

uznesením č. k. -190 z 1. júla 2010. Napadnuté uznesenie bolo doručené

žalovanej 21. júla 2010 a obchodnej spoločnosti A., s. r. o., ako právnej zástupkyni

sťažovateľky 22. júla 2010. Zo znenia plnomocenstva udeleného obchodnej spoločnosti A.,

s. r. o., z 9. septembra 2009 vyplýva, že sťažovateľka ju splnomocnila na celé konanie, a to

pre účely zastupovania vo veci „náhrady majetkovej ujmy voči Bratislavskej vodárenskej

spoločnosti, a. s. na OS BA II“ a vykonávania všetkých s tým súvisiacich úkonov a

výslovne tiež na to, aby „prijímali doručované písomnosti“. Navyše z plnomocenstva

predloženého okresnému súdu ani nevyplývajú žiadne obmedzenia potvrdzujúce

argumentáciu sťažovateľky, že vtedajšia právna zástupkyňa nebola oprávnená pôvodnú

žalobu rozširovať alebo že by nebola oprávnená prijímať súdne písomnosti doručované vo

veci okresným súdom.

Ústavný súd prihliadajúc na svoju predchádzajúcu judikatúru zdôrazňuje, že

uplatňovanie zákona v súdnom konaní (v danom prípade )

a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie

základných ľudských práv (, ).

Právny záver okresného súdu o tom, že napadnuté uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 22. júla 2010, považuje ústavný súd po právnej stránke za správny a ústavne

konformný, keďže za sťažovateľku ako žalobkyňu prevzala napadnuté uznesenie právna

zástupkyňa založená na účel výkonu advokácie, v mene ktorej konali advokáti zapísaní do

zoznamu advokátov. Pokiaľ okresný súd napadnuté uznesenie doručoval len

sťažovateľkinej právnej zástupkyni, ktorá mala udelené plnomocenstvo na celé konanie,

striktne iba aplikoval znenie citovaného . V danej veci teda konal okresný

súd v súlade s procesnými predpismi konania obsiahnutými v Občianskom súdnom

poriadku.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd pri určovaní, od kedy začala sťažovateľovi

plynúť lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, vychádzal zo svojej

doterajšej judikatúry, v zmysle ktorej sa pri posudzovaní otázky dodržiavania lehoty

na podanie sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia

( ). Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne nemôže

ľubovoľne posudzovať začiatok plynutia týchto lehôt, a v prípade podania sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. , )

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť najneskôr dňom, ktorým napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť, teda 22. júla

2010. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej

oneskorene ( ).

Ústavnému súdu bola sťažnosť proti napadnutému uzneseniu doručená 13. apríla

2012, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa .

Keďže sťažnosť podľa je časovo obmedzený právny prostriedok

ochrany ústavnosti, možno konštatovať, že lehota stanovená na tento druh konania pred

ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako podala túto

sťažnosť, a preto ústavný súd jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2012