Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 6/2012
PDF · 211.41 KB
No categories available
II. ÚS 6/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2012 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. D. S., T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. C., s. r. o., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 150/2009 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 150/2009 p o r u š i l základné
právo Mgr. D. S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
2. Okresnému súdu Trenčín prikazuje konať vo veci sp. zn. 14 C 150/2009 bez zbytočných
prieťahov.
3. Mgr. D. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.
4. Mgr. D. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom
dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktoré j e Okresný súd Trenčín
p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. C., s. r. o., N., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 6/2012-14 zo 6. marca 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. D. S., T. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 150/2009.
Zo sťažnosti najmä vyplýva, že „Dňa 18.05.2009 sťažovateľ uplatnil svoj nárok ako
protinávrh na súde na pojednávaní v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne
pod sp. zn.: 14C/171/2008. Okresný súd v Trenčíne rozhodol dňa 18.05.2009 uznesením,
č. k.: 14C/171/2008-91 o vylúčení tohto protinávrhu sťažovateľa na samostatné konanie,
ktoré je v súčasnosti na Okresnom súde v Trenčíne vedené pod sp. zn.: 14C/150/2009.
Nakoľko sme v tejto právnej veci z odôvodnených dôvodov žiadali Okresný súd
v Trenčíne o oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov a Okresný súd v tomto smere
nepodstúpil žiaden krok, z toho dôvodu sme žiadali dňa 01.03.2010 Okresný súd v Trenčíne
o informáciu v akom štádiu sa nachádza oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov ako
aj konanie vo veci samej. Na uvedenú žiadosť sme nedostali zo strany Okresného súdu
v Trenčíne žiadnu odpoveď. Z toho dôvodu sme dňa 26.05.2010 podali predsedníčke
Okresného súdu v Trenčíne sťažnosť na prieťahy v konaní. Táto sťažnosť už nezostala bez
odozvy, nakoľko nám bola dňa 17.06.2010 doručená odpoveď Okresného súdu v Trenčíne
zo dňa 10.06.2010. Predmetom tohto listu bolo oznámenie o tom že dňa 04.06.2010 bolo
uznesením č. k.: 14C/150/2009-63 sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, ktoré nám bude v najbližšej dobe doručené. Zároveň nás pani predsedníčka
Okresného súdu v Trenčíne týmto listom uistila, že zákonnú sudkyňu upozornila
na povinnosť konať vo veci plynule, bez zbytočných prieťahov a taktiež sa zaviazala, že
bude vec sledovať v pravidelných intervaloch a to až do jej právoplatného skončenia.
Následne na to sa dňa 08.09.2010 na Okresnom súde v Trenčíne uskutočnilo
pojednávanie v právnej veci navrhovateľa Mgr. D. S. proti odporcovi Mestu T. o zaplatenie
sumy 45.177,- Eur. Po prejednaní veci bolo predmetné pojednávanie odročené na neurčito
za účelom poskytnutia 7 dňovej lehoty na upresnenie žaloby, s tým, že táto bude zaslaná
druhej strane na vyjadrenie.
Dňa 19.10.2010 bola Okresnému súdu v Trenčíne zaslaná špecifikácia a doplnenie
žaloby v právnej veci navrhovateľa Mgr. D. S. proti odporcovi Mestu T. o zaplatenie sumy
45.177 Eur.
Okresný súd v Trenčíne v tejto právnej veci vytýčil termín pojednávania na deň
13.12.2010. Pojednávanie sa dňa 13.12.2010 uskutočnilo, s tým, že bolo odročené
na neurčito za účelom, že PZ žalobcu, zistí kedy je žalobca na území SR, kedy bude možné
ho vypočuť s tým, nech predloží doklady, aké konkrétne investície na predmetnej stavbe
vykonal a to faktúry od jednotlivých firiem, ktoré mu vykonávali práce, objednávky,
čokoľvek čo preukazuje akým spôsobom boli investície vykonané. Sťažovateľ neodkladne
po pojednávaní uskutočnenom dňa 13.12.2010, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zaslal Okresnému súdu v Trenčíne dňa 21.12.2010 e-mail, v ktorom súdu oznámil, kedy sa
sťažovateľ nachádza na území SR. V nadväznosti na uvedené došlo zo strany právneho
zástupcu sťažovateľa dňa 13.06.2011 k zaslaniu vyjadrenia a dňa 14.06.2011 k zaslaniu
žiadosti o vytýčenie pojednávania spolu s oznámením o tom, kedy sa sťažovateľ zdržiava
na území SR...
Postup Okresného súdu v priebehu celého súdneho konania naznačuje existenciu
zbytočných prieťahov, pričom nás predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne, JUDr. M. J.,
listom zo dňa 10.06.2010 uistila, že bude vec sledovať v pravidelných intervaloch aby
nedošlo k zbytočným prieťahom...
Od štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci
rozhodnúť zostupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili (ECKLE CASE, s. 39),
čo bolo v prípade sťažovateľa porušené.
V tomto prípade konajúci súd teda Okresný súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa...
do dnešného dňa, nepostupoval tak, aby ochrana sťažovateľovho práva na súdnu ochranu
bola zabezpečená v primeranej lehote. Prieťahy v konaní vykazuje najmä skutočnosť, že
Okresný súd od pojednávania uskutočneného dňa 13.12.2010 neurobil už 11 mesiacov
žiadny úkon, ktorý by smeroval k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci.
Svojou nečinnosťou súd porušil právo sťažovateľa, ktoré mu dáva čl. 48 ods. 2
Ústavy SR...
Predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. J. dňa 10.06.2010 v odpovedi na
sťažnosť v konaní uviedla, že zákonnú sudkyňu upozorní na jej povinnosť konať vo veci
plynule a bez zbytočných prieťahov. Taktiež predsedníčka Okresného súdu ubezpečila
sťažovateľa, že bude vec osobne a v pravidelných intervaloch sledovať a to až do jej
právoplatného skončenia.
...Od ústavného súdu sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000,- Eur. Takto uplatnenú sumu primeraného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že
právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza spôsobuje značnú materiálnu
ujmu v ušlých ziskoch.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa Mgr. D. S., T..., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
bolo postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/150/2009
porušené.
Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/150/2009 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.
Sťažovateľovi Mgr. D. S., T...., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-
Eur (slovom: desaťtisíc Eur) a náhradu trov konania ktoré je Okresný súd Trenčín povinný
vyplatiť sťažovateľovi a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného
súdu, ktorá uviedla:
„Vec tunajšieho súdu sp. zn 14C/150/2009 bola vylúčená na samostatné konanie
rozhodnutím súdu zo dňa 18.05.2009 sp. zn. 14C/171/2008-91, a to v rámci konania
o neplatenie nájomného, v ktorom sťažovateľ Mgr. D. S. uplatnil nárok na zaplatenie
investícií do prenajatých nehnuteľností, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie.
JUDr. M. C. prevzal právne zastúpenie sťažovateľa ‒žalobcu vo veci 14C/150/2009
dňa 21.08.2009... Nespresnil však žalobu natoľko, aby sa dalo o nej vo veci pojednávať.
Dôkazy, o ktoré žalobca opieral údajné investície... boli súdu, ako aj žalovanému..., známe
už z konania vo veci 14C/171/2008 a žalovaný ich v celom rozsahu spochybňoval, lebo boli
vypracované len na základe ústnych vyjadrení žalobcu, bez akýchkoľvek písomných
podkladov o rozsahu investícií. Advokát žalobcu podal dňa 22.09.2009 žiadosť o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd nepovažoval doklady predložené žalobcom
za týmto účelom za postačujúce, preto bol žalobca vyzvaný k tomu, aby zaslal potvrdenie o
majetkových pomeroch.
Súd vytýčil v predmetnej veci pojednávanie na deň 08.09.2010, aby sa pokúsil
odstrániť vady žaloby priamo na pojednávaní so žalobcom, pretože dovtedy nebola žaloba
riadne špecifikovaná. Na uvedené pojednávanie súd predvolal v dostatočnom časovom
predstihu (predvolania expedoval dňa 07.07.2010 a pojednávanie sa malo konať dňa
08.09.2010), tak advokáta ako aj žalobcu, pričom žalobca si predvolanie na pojednávanie
nevyzdvihol v odbernej lehote a jeho advokát nezabezpečil jeho účasť s tvrdením, že žalobca
je na zahraničnej pracovnej ceste. Tým žalobca zmaril pojednávanie, jeho advokát o veci
nebol informovaný, a preto súd musel pojednávanie odročiť. Advokát žalobcu sám žiadal
na pojednávaní o poskytnutie lehoty 7 dní, aby spresnil, z čoho pozostávajú investície
a čoho sa vlastne žalobca domáha. Dňa 21.10.2010 advokát žalobcu upravil žalobu a túto
rozšíril o zaplatenie úrokov z omeškania, ale nepredložil vôbec žiadne doklady, pričom súd
vytýčil ďalší termín pojednávania na 13.12.2010, na ktoré sa žalobca opätovne nedostavil.
Súd žiadal advokáta žalobcu po 2 zmarených pojednávaniach, aby mu oznámil, kedy sa jeho
klient dostaví na územie Slovenskej republiky, aby ho súd mohol vypočuť, lebo bez jeho
účasti nemohol (podľa zákonnej sudkyne) v konaní pokračovať. Žalobca informoval súd, že
bude na Slovensku v januári 2011 a prvé dva týždne februára 2011. Podľa tvrdenia sudkyne
už mala na tieto termíny vytýčené ďalšie pojednávania, preto podľa nej nebolo možné
žalobcu vypočuť. Ďalší možný termín, ktorý oznámil advokát žalobcu ako taký, ktorého by
sa mohol žalobca zúčastniť osobne bolo 23., 24., 29. a 30.06.2011, a toto oznámil súdu až
16.06.2011 a podľa zákonnej sudkyne nebolo možné termíny pojednávaní ani výsluchu
zrealizovať v tak krátkom čase.
Dňa 24.11.2011 podal advokát žalobcu ďalšiu zmenu žaloby, ktorým úplne zmenil
pôvodne uplatnený nárok na investície a domáhal sa rozšírenia žaloby aj o náhradu škody
359.357,- € s prísl. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 02.04.2012, kedy došlo
k špecifikácii uplatneného nároku.
Z uvedených okolností vyplýva, že žalobca sa podieľal na prieťahoch súdu.“
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 150/2009:
Dňa 18. mája 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Na tomto
pojednávaní bol na samostatné konanie vylúčený protinávrh žalovaného – Mgr. D. S. na
zaplatenie sumy 45 177 € v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 171/2008.
Dňa 17. augusta 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku 2 710, 50 € v lehote 10 dní.
Dňa 22. septembra 2009 právny zástupca sťažovateľa JUDr. C. doručil okresnému
súdu „návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 zákona 99/1963 Zb.
Dňa 22. septembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby
v lehote 10 dní doručil vyplnené tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch...“.
Dňa 12. októbra 2009 právny zástupca sťažovateľa telefonicky požiadal o predĺženie
lehoty.
Dňa 16. októbra 2009 právny zástupca sťažovateľa doručil vyplnené tlačivo.
Dňa 4. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. 14 C 150/2009-63 priznal
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov (právoplatnosť nadobudlo 26. júna 2010.)
Dňa 10. júna 2010 predsedníčka okresného súdu upozornila sudcu na povinnosť
konať plynulo.
Dňa 5. augusta 2010 právny zástupca sťažovateľa doručil znalecký posudok.
Dňa 8. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný.
Za odporcu bola prítomná právna zástupkyňa. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre
účely poskytnutia 7-dňovej lehoty na upresnenie žaloby s tým, že táto bude zaslaná
žalovanej strane na vyjadrenie.
Dňa 21. septembra 2010 právny zástupca sťažovateľa faxom doručil žiadosť
o poskytnutie dodatočnej lehoty 10 dní pre účely „celkovej sumarizácie a podania
uceleného návrhu“.
Dňa 21. októbra 2010 doručil sťažovateľ „špecifikáciu a doplnenie žaloby“.
Dňa 16. novembra 2010 okresný súd požiadal Mesto T. o zaslanie spisu
sp. zn. V 2003/516/SP/ZA a sp. zn. V2003/1086/UR/ZA.
Dňa 3. decembra 2010 Mesto T. doručilo žiadané spisy.
Dňa 15. júna 2011 sťažovateľ doručil „vyjadrenie“.
Dňa 16. júna 2011 právny zástupca sťažovateľa doručil „žiadosť“, v ktorej
oznamuje, že jeho klient sa bude na území Slovenskej republiky nachádzať 23., 24.,
29. a 30. júna 2011.
Dňa 24. novembra 2011 podpredseda okresného súdu upozornil konajúceho sudcu
na povinnosť konať vo veci plynulo.
Dňa 24. novembra 2011 doručil právny zástupca sťažovateľa doplnenie podania.
Dňa 2. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný.
Bolo odročené na neurčito pre účely poskytnutia lehoty na predloženie doplnenia
dokazovania. Sťažovateľ mal predložiť fotodokumentáciu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 150/2009 dochádzalo k porušovaniu ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd môže prisvedčiť konajúcemu
súdu, že ide o vec skutkovo zložitú. Sťažovateľ návrh na začatie konania neuplatnil
dostatočným spôsobom a ani dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil tak, aby okresný súd
mohol o jeho nedostatočne špecifikovanom nároku bez ďalšieho rozhodnúť. Z právneho
hľadiska však nemožno vec posúdiť ako zložitú.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd zistil, že sťažovateľ, ktorý namieta prieťahy
v konaní, sám k týmto určitou mierou prispel. Niekoľkomesačné prieťahy spôsobil
sťažovateľ podaním nedostatočne špecifikovanej žaloby a nezaplatením súdneho poplatku
spolu s návrhom na začatie konania, na zaplatenie ktorého ho súd musel vyzývať.
Na doplnenie jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov ho konajúci súd musel
taktiež vyzývať. Sťažovateľ niekoľkokrát žiadal konajúci súd o predĺženie lehoty
na predloženie písomností (12. októbra 2009 a 21. septembra 2010). Nesplnil si ani
povinnosť uloženú mu okresným súdom na pojednávaní 2. apríla 2012. V žiadnom smere
nedoplnil dokazovanie a nepredložil ani potrebnú fotodokumentáciu, hoci z dôvodu ich
obstarania okresný súd konanie odročil. Tieto okolnosti ústavný súd nemohol nepripísať
na ťarchu sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci,
pričom dospel k záveru, že okresný súd od decembra 2010 do apríla 2012 nepostupoval
v konaní dostatočne efektívne, nevykonával vo veci úkony, ktoré by smerovali k čo
najrýchlejšiemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, nevynímajúc ani razantnejší
postup (požitie poriadkových opatrení) voči účastníkom konania, ktorí nedodržiavali lehoty
na predkladanie návrhov na dokazovanie či listinné dôkazy. Uvedená nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka a štyroch
mesiacov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri
napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenej nečinnosti, a teda
k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým
v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už opakovane uviedol, že ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez
zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vo výroku v bode 1 vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ navrhol priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10 000 € z dôvodu, že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza spôsobuje značnú
materiálnu ujmu v ušlých ziskoch“.
Ústavný súd vychádzajúc zo zásad spravodlivosti so zreteľom na konkrétne okolnosti
danej veci, najmä na sťažovateľov podiel na zbytočných prieťahoch v napadnutom konaní, a
riadiac sa úvahou, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je
zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, považoval za primerané
sťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti). Za dva
úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € (teda 247 €)
a dvakrát režijný paušál v sume 7,41 € (teda 14,82 €). Náhrada trov právnej služby
advokátom celkovo tvorí sumu 261,82 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2012