Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 117/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza o sťažnosti D. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. B. P., PhD., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

3. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý D. K. uhradiť trovy konania v sume

323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. B. P., PhD., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára

2012 doručená sťažnosť D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

B. P., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

16/2010 o návrhu sťažovateľa na zvýšenie výživného.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že na okresnom súde podal 1. februára

2010 návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn.

. Od podania návrhu ani po uplynutí dvoch rokov nebol vo veci urobený žiadny

procesný úkon, nebolo nariadené žiadne pojednávanie, čo sťažovateľ hodnotí ako nečinnosť

okresného súdu.

Sťažovateľ podal 2. novembra 2011 okresnému súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní, na ktorú v čase podania sťažnosti ústavnému súdu však ešte nemal odpoveď.

Sťažovateľ poukazuje na to, že doterajším postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu,

dochádza k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti. Ako študent vysokej školy je

sťažovateľ odkázaný na výživu svojich rodičov, a preto uvedená nečinnosť okresného súdu

výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu jeho života.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo D. K., nar..., bytom B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov zaručené v , ako aj jeho právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

„Okresnému súdu Bratislava II sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

„D. K., nar..., bytom B., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5. 000,-

EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

„Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť D. K., nar..., bytom B., trovy konania

pred Ústavným súdom vo výške 806,58 EUR na účet č. 2616006696/1100 právnej

zástupkyne, advokátky JUDr. B. P., so sídlom B. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“»

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti ju uznesením č. k.

-11 z 1. marca 2012 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd 20. marca 2012

predsedníčku okresného súdu vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň aj k otázke

vhodnosti ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 3. mája 2012 (sp. zn.

Spr. 2051/12 doručenom ústavnému súdu 9. mája 2012) okrem iného uviedla:

„Návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa bol súdu doručený dňa 01. 02. 2010.

Až dňa 09. 02. 2012 súd rozhodol a vydal rozkaz na plnenie.

Konštatujem, že sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená, nakoľko v konaní som zistila

závažné prieťahy, ktoré boli zavinené nečinnosťou súdu.

K tvrdeniu sťažovateľa, že jeho sťažnosť, ktorú podal dňa 02. 11. 2011 na Okresný

súd Bratislava II nebola vybavená uvádzam nasledovné.

Súd dňa 02. 11. 2011 prijal sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. . V dôsledku zmeny štatutárneho zástupcu Okresného súdu

Bratislava II bola však táto vybavená oneskorene a bola vyhodnotená ako opodstatnená.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí

s upustením od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd 9. mája 2012 vyzval aj sťažovateľa, aby sa vyjadril k stanovisku

okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného ústneho pojednávania. Sťažovateľ

vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 22. mája 2012 uviedol, že súhlasí

s prerokovaním sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania; k stanovisku okresného

súdu sa nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa domáhal aj vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho záležitosť prejednala v primeranej

lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

na určenie výživného na plnoleté dieťa. Zo skutočností uvedených sťažovateľom ani

z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by

odôvodňovala záver o faktickej zložitosti alebo o právnej zložitosti veci. Ide o vec, ktorá

tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z hľadiska povahy

prerokúvanej veci ide o vec, ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že správanie

sťažovateľa nemalo nijaký vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Sťažovateľ podal okresnému

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá jeho sťažnosť

hodnotila ako opodstatnenú.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Sťažovateľ podal 1. februára 2010 návrh na určenie výživného podľa § 174b ods. 2

, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn. . Od podania návrhu až do doručenia

sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu 1. februára 2012 okresný súd vo veci neurobil nijaký

procesný úkon.

Okresný súd až 9. februára 2012 vydal rozkaz na plnenie č. k. -24,

ktorým rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou

350 € vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozkazu na plnenie.

V čase od 16. februára 2012 okresný súd viackrát neúspešne doručoval rozkaz

na plnenie odporcovi; označený rozkaz bol odporcovi doručený na adresu pracoviska,

a odporca proti nemu podal 21. mája 2012 odpor.

Ústavný súd uzavrel, že okresný súd počas dvoch rokov bol v konaní sp. zn.

nečinný bez ústavne akceptovateľného dôvodu napriek tomu, že rozkazné

konanie je typom konania, ktoré predpokladá rýchly a operatívny postup súdu (o návrhu

sťažovateľa dosiaľ nie je právoplatne rozhodnuté), čím porušil základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. ďalej konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia „...

vo výške 5.000,- €, nakoľko sťažovateľ sa dlhodobo nachádza v právnej neistote, čo sa s

poukazom na prvej vety SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd považuje v konečnom dôsledku za odmietanie výkonu

spravodlivosti“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

o návrhu sťažovateľa z 1. februára 2010 viac ako dva roky, berúc do úvahy

konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. B. P.,

PhD. Sťažovateľ žiadal priznať úhradu trov konania v sume 806,58 € za dva úkony právnej

pomoci vyčíslené z hodnoty sporu. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá

bola 763 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 269,58 €. Keďže

advokátka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ústavný súd uvedenú

sumu trov konania zvýšil o príslušnú percentuálnu sadzbu platcu DPH 20 %, t. j. na sumu

323,50 €.

Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012