Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 117/2012
PDF · 183.13 KB
No categories available
IV. ÚS 117/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2012 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza o sťažnosti D. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. B. P., PhD., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 16/2010, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto
rozhodol:
1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2010 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 16/2010 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.
3. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),
ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý D. K. uhradiť trovy konania v sume
323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právnej zástupkyne
JUDr. B. P., PhD., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára
2012 doručená sťažnosť D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
B. P., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
16/2010 o návrhu sťažovateľa na zvýšenie výživného.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že na okresnom súde podal 1. februára
2010 návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn.
8 C 16/2010. Od podania návrhu ani po uplynutí dvoch rokov nebol vo veci urobený žiadny
procesný úkon, nebolo nariadené žiadne pojednávanie, čo sťažovateľ hodnotí ako nečinnosť
okresného súdu.
Sťažovateľ podal 2. novembra 2011 okresnému súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní, na ktorú v čase podania sťažnosti ústavnému súdu však ešte nemal odpoveď.
Sťažovateľ poukazuje na to, že doterajším postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu,
dochádza k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti. Ako študent vysokej školy je
sťažovateľ odkázaný na výživu svojich rodičov, a preto uvedená nečinnosť okresného súdu
výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu jeho života.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
«„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/16/2010 porušil
základné právo D. K., nar..., bytom B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.“
„Okresnému súdu Bratislava II sa v konaní vedenom pod sp. zn. 8/C16/2010
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“
„D. K., nar..., bytom B., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5. 000,-
EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
„Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť D. K., nar..., bytom B., trovy konania
pred Ústavným súdom vo výške 806,58 EUR na účet č. 2616006696/1100 právnej
zástupkyne, advokátky JUDr. B. P., so sídlom B. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“»
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti ju uznesením č. k.
IV. ÚS 117/2012-11 z 1. marca 2012 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd 20. marca 2012
predsedníčku okresného súdu vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň aj k otázke
vhodnosti ústneho pojednávania.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 3. mája 2012 (sp. zn.
Spr. 2051/12 doručenom ústavnému súdu 9. mája 2012) okrem iného uviedla:
„Návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa bol súdu doručený dňa 01. 02. 2010.
Až dňa 09. 02. 2012 súd rozhodol a vydal rozkaz na plnenie.
Konštatujem, že sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená, nakoľko v konaní som zistila
závažné prieťahy, ktoré boli zavinené nečinnosťou súdu.
K tvrdeniu sťažovateľa, že jeho sťažnosť, ktorú podal dňa 02. 11. 2011 na Okresný
súd Bratislava II nebola vybavená uvádzam nasledovné.
Súd dňa 02. 11. 2011 prijal sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v súdnom konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C/16/2010. V dôsledku zmeny štatutárneho zástupcu Okresného súdu
Bratislava II bola však táto vybavená oneskorene a bola vyhodnotená ako opodstatnená.“
Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí
s upustením od ústneho prerokovania sťažnosti.
Ústavný súd 9. mája 2012 vyzval aj sťažovateľa, aby sa vyjadril k stanovisku
okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného ústneho pojednávania. Sťažovateľ
vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 22. mája 2012 uviedol, že súhlasí
s prerokovaním sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania; k stanovisku okresného
súdu sa nevyjadril.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ sa domáhal aj vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho záležitosť prejednala v primeranej
lehote.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
na určenie výživného na plnoleté dieťa. Zo skutočností uvedených sťažovateľom ani
z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by
odôvodňovala záver o faktickej zložitosti alebo o právnej zložitosti veci. Ide o vec, ktorá
tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z hľadiska povahy
prerokúvanej veci ide o vec, ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že správanie
sťažovateľa nemalo nijaký vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Sťažovateľ podal okresnému
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá jeho sťažnosť
hodnotila ako opodstatnenú.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.
Sťažovateľ podal 1. februára 2010 návrh na určenie výživného podľa § 174b ods. 2
OSP, ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn. 8 C 16/2010. Od podania návrhu až do doručenia
sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu 1. februára 2012 okresný súd vo veci neurobil nijaký
procesný úkon.
Okresný súd až 9. februára 2012 vydal rozkaz na plnenie č. k. 8 C 16/2010-24,
ktorým rozhodol, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou
350 € vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozkazu na plnenie.
V čase od 16. februára 2012 okresný súd viackrát neúspešne doručoval rozkaz
na plnenie odporcovi; označený rozkaz bol odporcovi doručený na adresu pracoviska,
a odporca proti nemu podal 21. mája 2012 odpor.
Ústavný súd uzavrel, že okresný súd počas dvoch rokov bol v konaní sp. zn.
8 C 16/2010 nečinný bez ústavne akceptovateľného dôvodu napriek tomu, že rozkazné
konanie je typom konania, ktoré predpokladá rýchly a operatívny postup súdu (o návrhu
sťažovateľa dosiaľ nie je právoplatne rozhodnuté), čím porušil základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu
prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2010 ďalej konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia „...
vo výške 5.000,- €, nakoľko sťažovateľ sa dlhodobo nachádza v právnej neistote, čo sa s
poukazom na § 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd považuje v konečnom dôsledku za odmietanie výkonu
spravodlivosti“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
8 C 16/2010 o návrhu sťažovateľa z 1. februára 2010 viac ako dva roky, berúc do úvahy
konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa
nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval
priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. B. P.,
PhD. Sťažovateľ žiadal priznať úhradu trov konania v sume 806,58 € za dva úkony právnej
pomoci vyčíslené z hodnoty sporu. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd
môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá
bola 763 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným
paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 269,58 €. Keďže
advokátka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ústavný súd uvedenú
sumu trov konania zvýšil o príslušnú percentuálnu sadzbu platcu DPH 20 %, t. j. na sumu
323,50 €.
Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2012