Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 271/2012
PDF · 137.73 KB
No categories available
I. ÚS 271/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vybavením jej podnetu na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn.
1 Pn 1048/2011 z 25. januára 2012 prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. 1
Kn 226/2012-3 z 8. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2012
doručená sťažnosť JUDr. Z. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) vybavením jej podnetu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná
prokuratúra“) sp. zn. 1 Pn 1048/2011 z 25. januára 2012 prokurátorkou Krajskej
prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kn 226/2012-3 z 8. marca
2012 (ďalej len „vybavenie podnetu“).
Sťažovateľka podala na svojho manžela trestné oznámenie. V sťažnosti uvádza:
„Konanie pre podozrenie z krivej výpovede, krivého svedectva, krivého obvinenia, marenia
spravodlivosti, atd. bolo vedené pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Bratislave… CVS: ORP-1160/1-OVK-B1-2011-DJ, a voči tomuto zamietajúcemu
uzneseniu zo dňa 29. 9. 2011 bola podaná sťažnosť, následne Okresná prokuratúra
Bratislava 1… uznesením pod č. k. 1Pn 1048/11-20 zo dňa 25. 1. 2012 zamietla i sťažnosť…
voči nemu som podala… sťažnosť na Krajskú prokuratúru v Bratislave… Krajská
prokuratúra Bratislava… pod č. 1 Kn 226/12-3 zo dňa 8. 3. 2012 mi zaslala dňa 30. 3. 2012
písomné vybavenie mojej sťažnosti, v ktorej konštatovala, že žiadne pochybenia nenašla
a súhlasí so závermi tak okresnej prokurátorky ako i vyšetrovateľa.“
Sťažovateľka je toho názoru, že „Krajská prokuratúra Bratislava vydala
nepreskúmateľné vybavenie... sťažnosti, kedy zjavne účelovo obligatórneho konštatovania,
že nezistila pochybenia a okrem citovania jednotlivých rozhodnutí a citovania spisu na
ktorý som poukázala a okrem osvojenia si ničím nepodložených jednotlivých a súvisiacich
rozhodnutí v danej veci, neuviedla žiadny relevantný dôvod ani dôkaz okrem bežne
zaužívanej a najčastejšej formulácie, že nič nové nezistila a nezistila porušenie procesného
kódexu. Žiadny dôkaz nevyhodnotila ani ona, a preto mám zato, že ani nebol žiadny
podozrivou osobou na svoju obranu predložený a už vôbec vyhodnotený, napriek môjmu
tvrdeniu a vecnému argumentu – preukázanému osočovaniu a krivej výpovedi podozrivého
manžela spísanej do zápisnice vyšetrovateľa pri jeho výsluchu na podozrenie z neplnenia
vyživovacej povinnosti pred OR PZ Bratislava 1. Mám zato, že došlo k odňatiu možnosti
konať pred orgánom činným v trestnom konaní, pretože k odňatiu možnosti konať pred
orgánom činným v trestnom konaní môže dôjsť nielen nečinnosťou, ale aj samotným
rozhodnutím. Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní
a účastníkov tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb Trestné konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej
uplatňovanie a rozvíjanie. Každý má právo sa domáhať ochrany práva, ktoré bolo ohrozené
alebo porušené, či už na súde alebo prokuratúre, polícii.“.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo JUDr. Z. L. na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR v spojení s jej právom na spravodlivé súdne a iné konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a vybavením Krajskou
prokuratúrou Bratislava pod č. k. 1 Kn 226/12-3 zo dňa 8. 3. 2012 porušené bolo.
Vybavenie Krajskou prokuratúrou Bratislava 1 pod č. k. 1 Kn 226/12-3 zo dňa 8. 3.
2012 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskej prokuratúre Bratislava na ďalšie konanie.
Rozhodnutie o výške finančného zadosťučinenia ponechávam na úvahu ústavného
súdu SR.
Zistení porušovatelia sú povinní náhrady trov konania sťažovateľke príp. zástupcu
v lehote do desiatich dní od rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
III.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vybavením jej podnetu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia prokurátorky okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pn 1048/2011
z 25. januára 2012 prokurátorkou krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 226/2012-3 z 8. marca
2012.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,
že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená požiadať o preskúmanie zákonnosti
vybavenia svojho podnetu prokurátorkou krajskej prokuratúry opakovaným podnetom
podľa § 34 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Z toho
vyplýva, že sťažovateľka má k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojho
základného a iného práva, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jej prerokovanie.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi
sťažovateľky. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2012