Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 159/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti L., H., zastúpeného advokátkou JUDr. H. Č., S., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť L. trovy konania v sume 269,60 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet jeho právnej zástupkyne

advokátky JUDr. H. Č., S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 12. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 261/12 doručeným ústavnému súdu 4. mája 2012, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Medzi účastníkmi je sporná výška nájmu, výška bezdôvodného obohatenia, sporné

započítanie, sporná pokonávka.

Pre vyriešenie časti sporu sú potrebné odborné znalosti, preto bol v konaní

ustanovený znalec.

Procesné úkony:

OS Trnava

09. 10. 2008 - doručený návrh

14. 10. 2008 - výzva na zaplatenie SUPO vz 4a

04. 11. 2008 - zlý výpočet SUPO, nová výzva vz 4a

26. 11. 2008 - vytýčený termín pojednávania na 16. 12. 2008

12. 12. 2008 - vznesenie námietky miestnej príslušnosti odporcom

16. 12. 2008 - termín pojednávania nerealizovaný z dôvodu prenesenia miestnej

príslušnosti na OS Piešťany na základe vznesenej námietky

17. 12. 2008 - postúpenie spisu na OS Piešťany

OS Piešťany

29. 12. 2008 - doručený spis

27. 04. 2008 - výzva odporcovi na vyjadrenie k návrhu

15. 06. 2009 - vyjadrenie k Spr.

15. 06. 2009 - vytýčený termín pojednávania na 08. 10. 2009

19. 06. 2009 - žiadosť odporcu o predĺženie lehoty k vyjadreniu sa k návrhu

22. 07. 2009 - vyjadrenie odporcu k návrhu

08. 10. 2009 - pojednávanie odročené z dôvodu žiadosti navrhovateľa

/práceneschopnosť/ na 26. 01. 2010

19. 01. 2010 - zrušený termín pojednávania 26. 01. 2010 z dôvodu školenia sudcu,

vytýčený nový termín pojednávania na 25. 02. 2010; navrhovateľ sa

zároveň ospravedlnil, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu

práceneschopnosti a žiadal o vytýčenie nového termínu

pojednávania.

26. 01. 2010 - pojednávanie odročené bez prejednania veci; nový termín vytýčený

na 25. 02. 2010

22. 02. 2010 - navrhovateľom doručená zmena návrhu

25. 02. 2010 - termín bez otvorenia pojednávania; odročený za účelom mimosúdnej

dohody medzi účastníkmi konania

19. 04. 2010 - oznámenie navrhovateľa, že k mimosúdnej dohode nedošlo, žiadosť

o pokračovanie v konaní,

24. 05. 2010 - spis predložený tajomníčke na vypracovanie konceptu o pripustení

zmeny návrhu

12. 11. 2010 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu

12. 11. 2010 - vytýčený termín pojednávania na 14. 12. 2010

08. 12. 2010 - telefonicky oznámené účastníkom konania, že pojednávanie vytýčené

na 14. 12. 2010 bude odročené zo zdravotných dôvodov sudkyne,

14. 12. 2010 - termín bez otvorenia pojednávania odročený na 11. 01. 2011

10. 01. 2010 - žiadosť odporcu o zmenu termínu pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti /e-mailom/

11. 01. 2011 - pojednávanie odročené na 03. 03. 2011

11. 01. 2011 - po pojednávaní doručená žiadosť o zmenu termínu odporcom

02. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu k zmene návrhu

02. 02. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa

02. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu zaslané na vyjadrenie navrhovateľovi

23. 02. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa zaslané na vyjadrenie odporcovi

03. 03. 2011 - otvorené pojednávanie; odročené na 14. 04. 2011

17. 03. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa

17. 03. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa doručené na vyjadrenie odporcovi

24. 03. 2011 - doručený návrh odporcu na vypočutie svedka

24. 03. 2011 - svedok predvolaný

12. 04. 2011 - vyjadrenie odporcu

14. 04. 2011 - otvorené pojednávanie; odročené na neurčito za účelom znaleckého

dokazovania

06. 05. 2011 - návrh odporcu na doplnenie dokazovania a zaslanie otázok pre

znalca

10. 05. 2011 - zaslanie vyjadrenie odporcu navrhovateľovi

29. 07. 2011 - žiadosť na Mesto H.

18. 08. 2011 - vyjadrenie mesta H.

08. 12. 2011 - vytýčený termín pojednávania na 02. 02. 2012

01. 02. 2011 - zrušenie termínu pojednávania

02. 02. 2012 - vyjadrenie odporcu

12. 03. 2012 - opravné uznesenie

13. 03. 2012 - uznesenie o ustanovení znalca

04. 04. 2012 - odvolanie odporcu voči ustanoveniu znalca

13. 04. 2012 - spis predložený VSÚ na vypracovanie konceptu uznesenia

26. 04. 2012 - vypracovaný koncept uznesenia, skontrolované zákonnou sudkyňou a

podpísaný a pokynom na expedovanie

Prieťahy spôsobené sťažovateľom: súd dvakrát nepojednával pre práceneschopnosť

navrhovateľa, jedenkrát vec neprejednal z dôvodu, že účastníci žiadali o poskytnutie lehoty

na mimosúdnu dohodu...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil rovnaké

skutočnosti, ktoré uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z

dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu

spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa

o zaplatenie peňažnej sumy s prísl. za neplatenie faktúr žalovaným (mesačnej úhrady

za poskytnuté nebytové priestory v zmysle zmluve o podnájme). Ide o sporové konanie,

ktoré nie je právne zložité, pretože v ňom možno využiť stabilizovanú judikatúru

všeobecných súdov. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť predmetného sporu, priebeh konania

nebol ovplyvnený skutočnosťou, ako to uvádza okresný súd, že „medzi účastníkmi je

sporná výška nájmu, výška bezdôvodného obohatenia, sporné započítanie, sporná

pokonávka“, v dôsledku čoho muselo byť nariadené znalecké dokazovanie, pretože toto

znalecké dokazovanie bol nariadené iba mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

2. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ tiež na začiatku prispel ku vzniku

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti, a to najmä tým, že sa bez udania dôvodu nezúčastnil pojednávania 16.

decembra 2008 na Okresnom súde Trnava, ale aj tým, že sa nezúčastnil na pojednávaniach

nariadených okresným súdom na 8. október 2009 a 26. január 2010 (hoci jeho neúčasť bola

v týchto prípadoch ospravedlnená). Okresný súd tiež odročil pojednávanie 25. februára

2010 na neurčito na účely možného uzavretia mimosúdnej dohody, ale táto skutočnosť

nemala podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, pretože sťažovateľ už 19. apríla 2010

oznámil okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode nedošlo. V danom prípade ide o spor,

v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa a a vyvíjať

všetko úsilie o súčinnosť so súdom tak, aby mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade

so zákonom. Vychádzajúc z uvedenej charakteristiky sporového konania teda možno

sťažovateľovi vytknúť pasívny prístup ku konaniu hlavne na začiatku konania, a preto

ústavný súd v súvislosti s jeho správaním prihliadol aj na výšku finančného zadosťučinenia,

ktorú mu priznal za porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Na základe prehľadu úkonov

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v priebehu konania boli zistené iba menej

závažné obdobia nečinnosti, najmä od 5. januára 2009, keď bola vec postúpená okresnému

súdu, až do 25. februára 2010 (pojednávanie), okresný súd v tomto období iba určil dve

pojednávania (8. október 2009 a 26. január 2010), ktoré napokon odročil na základe

informácie, že sťažovateľ bol práceneschopný (nečinnosť viac ako 11 mesiacov), a potom

od 25. februára 2010 až do 12. novembra 2010, keď pripustil zmenu žalobného návrhu

podaného 22. februára 2010 (nečinnosť takmer 7 mesiacov).

V roku 2011 okresný súd tiež pojednávanie 14. apríla 2011 odročil na účely

znaleckého dokazovania, ale znalecké dokazovanie nariadil s časovým oneskorením

jedenástich mesiacov až 13. marca 2012, teda znalecké dokazovanie nie je do dnešného dňa

skončené a vec nie je pripravená na rozhodnutie.

V priebehu celého konania okresný súd teda nepostupoval v konaní dôsledne,

neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných

dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. Jeho postup bol nesústredený

a neefektívny a nesmeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania

a rozhodnutiu vo veci samej. Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju

činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola

vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, hoci o to sťažovateľ

v sťažnosti nežiadal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodu obavy, že „samotným plynutím času sa znižuje miera možného

uspokojenia pohľadávky“ prostredníctvom súdneho exekútora, ako aj tým, že žalovaný

dlhuje aj „všeobecnej zdravotnej poisťovni“ na odvodoch 2 821,83 € a je tiež dlžníkom

„Sociálnej poisťovne“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na zistený stav

konania v právnej veci sťažovateľa (aj správanie sťažovateľa hodnotené v časti II nálezu)

a doterajšiu dĺžku konania ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní

o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Úhradu priznal

ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2012

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2012

činila 127,17 € a režijný paušál 7,63 €. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume 269,60 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012