Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 288/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. T., L., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P.,

Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Žilina sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-

ZA-2011 z 5. mája 2011, uznesením Okresnej prokuratúry Martin č. k. -83

z 23. septembra 2011, postupom Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a jej listom z 23. decembra 2011 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 106/11 a jej

oznámením z 20. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. S. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2012 doručená sťažnosť JUDr. S. T., L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej

polície, oddelenia ekonomickej kriminality Žilina (ďalej len „OR PZ“) sp. zn. ČVS: ORP-

219/OEK-ZA-2011 z 5. mája 2011, uznesením Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len

„okresná prokuratúra“) č. k. -83 z 23. septembra 2011, postupom Krajskej

prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej listom z 23. decembra 2011 a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

XV/2 Pz 106/11 a jej oznámením z 20. decembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bola uznesením vyšetrovateľa

OR PZ vydaným 5. mája 2011 pod sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 podľa § 70 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) uložená poriadková pokuta v sume 1 000 €, lebo v rámci trestného stíhania

pri výsluchu svedka T. T. ako obhajkyňa obvineného M. R. napriek predchádzajúcemu

napomenutiu rušila tento vyšetrovací úkon a k vyšetrovateľovi OR PZ sa správala urážlivo.

Sťažovateľka proti rozhodnutiu vyšetrovateľa OR PZ podala sťažnosť, o ktorej

okresná prokuratúra uznesením č. k. -83 z 23. septembra 2011 rozhodla tak, že

ju podľa zamietla ako nedôvodnú.

Vzhľadom na nesúhlas s vybavením jej sťažnosti podala sťažovateľka 3. októbra

2011 krajskej prokuratúre a súčasne aj generálnej prokuratúre podanie označené ako

„1. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia - zrušenie uznesenia Okresnej prokuratúry

v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo 3 -83 v náväznosti uznesenia vyšetrovateľa

OR PZ Žilina ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 zo dňa 5. 5. 2011..., eventuálne žiadosť

o odpustenie poriadkovej pokuty.

2. Žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty do

doby vybavenia podnetu.

3. Sťažnosť na prieťahy v konaní“.

Krajská prokuratúra toto podanie sťažovateľky v časti požiadavky na zrušenie

rozhodnutia okresnej prokuratúry postúpila v novembri 2011 generálnej

prokuratúre z dôvodu vecnej príslušnosti. O tom upovedomila sťažovateľku listom

č. k. -54 z 23. decembra 2011, v ktorom zároveň konštatovala, že namietané

prieťahy v postupe okresnej prokuratúry nezistila, preto v tejto časti podanie ako nedôvodné

odložila.

Generálna prokuratúra podanie z 3. októbra 2011 posúdila ako návrh sťažovateľky

na postup podľa a nasl. , t. j. zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“). Generálna prokuratúra však dôvod na použitie tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezistila a navyše s poukazom na ustanovenie ,

nepovažovala sťažovateľku za oprávnenú osobu na podanie takéhoto návrhu. O vybavení

podania generálna prokuratúra informovala sťažovateľku listom č. k. XV/2 Pz 106/11-10

z 20. decembra 2011. V časti namietaných prieťahov v postupe okresnej prokuratúry

pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ z 5. mája 2011

generálna prokuratúra postúpila jej podanie krajskej prokuratúre na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutiami vyšetrovateľa OR PZ a okresnej

prokuratúry, ako aj postupmi krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry bolo porušené

jej základné právo na inú právnu ochranu zaručené v a právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo odôvodnila takto:

„Sťažovateľke je uložená poriadková pokuta... bez odôvodnenia, a to tak čo

do dôvodu, ako aj výšky, pričom dozorujúci prokurátor v zásade na odôvodnenie

napadnutého uznesenia vyšetrovateľa odkazuje, bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi

sťažnosti a zákonnými možnosťami uloženia pokuty. Ani podnety adresované na Krajskú

prokuratúru Žilina a Generálnu prokuratúru SR sa dôvodmi sťažnosti nezaoberali

a neskúmali ani zákonné možnosti uloženia pokuty...

... V zápisnici o úkone nie je zdôvodnené ako malo dôjsť k rušeniu úkonu... Samotné

rušenie malo byť odôvodnené v čom malo spočívať. Týmto sa tak vyšetrovateľ, ako aj

prokurátor, ktorý rozhodoval o sťažnosti vôbec nezaoberal. Podnet na KP Žilina, ako aj GP

SR takisto nebol vybavený v tom smere, že rušenie nie je odôvodnené, a teda či takáto

skutočnosť ako podmienka uloženia poriadkovej pokuty nastala...

Obhajca (sťažovateľka) sa urážlivo nesprával. V zápisnici o úkone nie je zdôvodnené

ako malo dôjsť k správaniu sa urážlivo... Samotné správanie urážlivo malo byť odôvodnené

v čom malo správanie a intenzita urážania spočívať. Týmto sa tak vyšetrovateľ, ako aj

prokurátor, ktorý rozhodoval o sťažnosti vôbec nezaoberal. Podnet na KP Žilina, ako aj GP

SR takisto nebol vybavený v tom smere, že malo nastať také správanie, ktorého intenzita

bola urážlivá voči policajtovi, a teda odôvodnenie či takáto skutočnosť ako podmienka

uloženia poriadkovej pokuty nastala...

Vyšetrovateľ síce zaprotokoloval upozornenie, avšak takémuto zaprotokolovaniu

chýbala dôvodnosť, a to vyššie uvedených zákonných podmienok na uloženie pokuty, teda že

pred upozornením muselo nastať rušenie konania alebo urážlivé konanie.

Trváme na tom, že nebolo preukázané, že by zo strany sťažovateľky ako obhajcu

malo dôjsť k urážlivému správaniu, a že by sa malo podľa vyjadrenia dozorujúceho

prokurátora jednať o také správanie sa osoby voči orgánu činnému v trestnom konaní alebo

súdu, ktoré znevažuje autoritu týchto orgánov, pričom môže ísť o verbálny prejav, ale aj

o urážku skutkom.

Ďalej aj časový horizont uloženia pokuty nezodpovedá obsahu ustanovenia

- ak teda už pokuta mala byť uložená, mala byť uložená počas úkonu a

toto malo byť zaprotokolované v zápisnici o úkone a následne len písomne vyhotovené

rozhodnutie...

Uloženie pokuty po úkone za údajné verbálne útoky, nespĺňalo účel tak, ako to má

na mysli , nakoľko hovorí o uložení poriadkovej pokuty v čase, kedy má

dochádzať ku rušivému konaniu, ale po skončení úkonu predsa nedochádzalo k rušeniu,

úkon bol ukončený...

Vyšetrovateľ neuviedol, čo konkrétne za verbálny útok mal nastať zo strany obhajcu,

prečo nie je citované konkrétne zasahovanie obhajcu do úkonu?

Vo veci výšky uloženej pokuty nie je daná ani zmienka, a to tak zo strany

vyšetrovateľa a ani dozorujúceho prokurátora...

Krajská prokuratúra v Žiline, ani Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

nepostupovala v zmysle o prokuratúre v znení neskorších

predpisov... Podnet vybavovali len v intenciách .

Pokiaľ však dozorujúci prokurátor a následne Krajská prokuratúra Žilina

a Generálna prokuratúra SR v rámci svojich rozhodovaní a vybavovaní podnetu, takéto

rozhodnutie..., ktoré je v rozpore so zákonom nezrušili, v takejto podobe je daný súhlas

na nezákonný postup vyšetrovateľa a vytvorili tým aj nebezpečný precedens smerujúci

k porušovaniu základných práv obvineného a súčasne aj obhajcov v trestnom konaní, čím

stráca právo na obhajobu akýkoľvek význam... Jedná sa o porušenie práva sťažovateľa,

nakoľko napriek písomnému odôvodneniu námietok v rámci sťažnosti a podnetov sa žiaden

úsek prokuratúry námietkami nezaoberal...

Máme za to, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu

svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak

nie sú odôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu veci.

Výklad a používanie ustanovení upravujúci inštitút poriadkovej

pokuty musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníka konania na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru...

Ako dôležitý fakt týkajúci sa doručenia Uznesenia OR PZ Žilina zo dňa 5. 5. 2011,

sťažovateľka uvádza: V predmetnom uznesení vyšetrovateľ uložil osobe JUDr. S. T. ...

poriadkovú pokutu. Poriadkovú pokutu ukladal sťažovateľke ako fyzickej osobe - občanovi.

Na identifikáciu vyšetrovateľ použil dátum narodenia, rodné číslo sťažovateľky a adresu

trvalého pobytu sťažovateľky. Napriek tejto skutočnosti bolo uznesenie o uložení

poriadkovej pokuty doručované na adresu: AK JUDr. S. T., s. r. o., M., t. z. nie na adresu

trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej bola poriadková pokuta uložená...

... sťažovateľka je presvedčená že vyšetrovateľ si mýli pojmy a nie je zrejmé, komu

vlastne ukladá pokutu. Týmto sa však prokurátor v žiadnom štádiu konania nezaoberal.

Podľa ) - Obhajcom môže byť len advokát. - Nie s. r. o.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že

„1. Základné právo sťažovateľky JUDr. S. T. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011,

číslo -83 v náväznosti uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-

219/OEK-ZA-2011 zo dňa 5. 5. 2011, postupom Krajskej prokuratúry Žilina o spôsobe

vybavenia podnetu zo dňa 23. 12. 2011 a Generálnej prokuratúry SR o spôsobe vybavenia

podnetu zo dňa 20. 12. 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo konania

-83 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra v Martine je povinná uhradiť JUDr. S. T. trovy právneho

zastúpenia v sume 269,58 €... za 2 úkony právnej pomoci... na účet jej právnej zástupkyne

JUDr. M. P.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Sťažovateľka zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti sťažnosťou napadnutých

rozhodnutí s odôvodnením, že „výkonom rozhodnutia uznesenia Okresnej prokuratúry

v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo 3 -83 v nadväznosti na uznesenie OR PZ

Žilina ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011 zo dňa 5. 5. 2011 by sťažovateľke vznikla

nenapraviteľná a neprimerane väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám pri

odložení vykonateľnosti“. Napokon sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „sťažnosť...

prerokoval prednostne, pretože ide o naliehavú vec“.

Podaním zo 16. februára 2012 doručeným ústavnému súdu 21. februára 2012

sťažovateľka doplnila sťažnosť o „písomné stanovisko GR SR zo dňa 07. 02. 2012, kde

sťažovateľka v rámci využitia všetkých zákonných možností žiadala podaním zo dňa 17. 01.

2012, aby bol podnet opätovne preskúmaný nielen v intenciách , ale

v súlade s ustanovením o prokuratúre, čo jej nebolo

vyhovené“.

Prílohu tohto podania tvoril list generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Pz 6/12-3

zo 7. februára 2012.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ/ka špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ/ka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil/a za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uznesením vyšetrovateľa OR PZ

vydaným 5. mája 2011 pod sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011, uznesením okresnej

prokuratúry č. k. -83 z 23. septembra 2011, postupom krajskej prokuratúry v

konaní vedenom pod sp. zn. a jej listom z 23. decembra 2011 a postupom

generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 106/11 a jej oznámením z

20. decembra 2011.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv uznesením vyšetrovateľa

OR PZ vydaným 5. mája 2011 pod sp. zn. ČVS: ORP-219/OEK-ZA-2011, ku ktorému malo

dôjsť predovšetkým tým, že nebolo odôvodnené. K tomu ústavný súd poznamenáva, že

proti tomuto rozhodnutiu bol prípustný riadny opravný prostriedok - sťažnosť (§ 70 ods. 3,

resp. ), ktorý sťažovateľka napokon aj využila a o ktorom

rozhodovala a rozhodla okresná prokuratúra.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že každý

sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom (napr. , ).

Sťažovateľka vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ z 5. mája 2011

v konečnom dôsledku tento prostriedok nápravy využila (sťažnosť z 12. mája 2011) a jej

námietkami sa zaoberal prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý o nich rozhodol uznesením

č. k. -83 z 23. septembra 2011.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k tej časti

sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva zaručeného

, resp. práva zaručeného dohovorom uznesením vyšetrovateľa OR PZ z 5. mája

2011, zakladá právomoc príslušnej prokuratúry, čo vylučuje, aby o nej

rozhodoval ústavný súd.

Keďže v danom prípade sa sťažovateľka už domáhala ochrany svojich práv

uplatnením právnych prostriedkov nápravy adresovaných orgánom prokuratúry podľa

príslušných ustanovení , ústavný súd jej sťažnosť v časti smerujúcej

proti postupu OR PZ odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -83 z 23. septembra 2011 ústavný súd poukazuje na tú skutočnosť, že toto

rozhodnutie sťažovateľka požadovala podaním z 3. októbra 2011 adresovaným tak krajskej,

ako aj generálnej prokuratúre zrušiť. Obe prokuratúry obsah podania vyhodnotili tak, že ide

o návrh na postup generálneho prokurátora podľa a nasl. , teda

na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (mimoriadny opravný

prostriedok). Krajská prokuratúra podanie sťažovateľky v tejto časti postúpila generálnej

prokuratúre.

Generálna prokuratúra však dospela k záveru, že dôvody na zrušenie rozhodnutia

vyšetrovateľa OR PZ z 5. mája 2011 a rozhodnutia okresnej prokuratúry z 23. septembra

2011 neboli zistené a že navyše sťažovateľka nie je osobou oprávnenou na podanie takéhoto

mimoriadneho opravného prostriedku.

Ústavný súd v tejto súvislosti opäť upriamuje pozornosť na svoju judikatúru, podľa

ktorej nie je sťažnosť fyzickej alebo právnickej osoby podľa prípustná,

pokiaľ sťažovateľ má k dispozícii opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky nápravy

na dosiahnutie ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Pretože aj v danom prípade

sa sťažovateľka proti rozhodnutiu okresnej prokuratúry domáhala ochrany svojich práv

uplatnením právnych prostriedkov nápravy adresovaných nadriadeným orgánom

prokuratúry, ústavný súd sťažnosť aj v časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry

odmietol ako neprípustnú ( v spojení s ).

Pre úplnosť ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že v rámci

tohto konania o sťažnosti sťažovateľky sa nezaoberal otázkou účinnosti tohto právneho

prostriedku nápravy [( ) s prihliadnutím na závery

generálnej prokuratúry v tejto veci], ktorý sťažovateľka zvolila na ochranu svojich

základných práv vo vzťahu k rozhodnutiu okresnej prokuratúry, ale ústavný súd vychádzal

zo stavu, že sťažovateľka takto postupovala a týmto postupom určila aj spôsob preskúmania

jej sťažnosti podanej ústavnému súdu.

3. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky postupom krajskej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. aj jej listom z 23. decembra 2011,

ústavný súd poznamenáva, že týmto listom bolo sťažovateľke oznámené postúpenie

relevantnej časti sťažnosti generálnej prokuratúre a vo vzťahu k namietaným prieťahom

v postupe okresnej prokuratúry bolo podanie odložené ako nedôvodné.

Pokiaľ s takýmto postupom vybavenia podnetu sťažovateľka nesúhlasila, mala

k dispozícii právny prostriedok nápravy v zmysle príslušných ustanovení zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona alebo

osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a) generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej

prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo

prokurátora krajskej prokuratúry,

b) špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,

c) príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora

okresnej prokuratúry.

Pokiaľ sťažovateľka za podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre považovala už svoje

podanie z 3. októbra 2011 adresované krajskej prokuratúre, s vybavením ktorého

nesúhlasila, potom mala možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu krajskou prokuratúrou opakovaným

podnetom, na vybavenie ktorého by bol oprávnený generálny prokurátor ako nadriadený

orgán (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Z doplnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu 21. februára 2012 vyplýva, že

sťažovateľka po podaní sťažnosti doručenej ústavnému súdu 16. januára 2012, podaním

zo 17. januára 2012 adresovaným krajskej prokuratúre žiadala „o opätovné preskúmanie

rozhodnutia - zrušenie uznesenia Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 23. 09. 2011, číslo

-83 v náväznosti uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-219/OEK-

ZA-2011 zo dňa 5. 5. 2011...“, v ktorom navrhla preskúmať jej podnet v zmysle ustanovení

§ 31 zákona o prokuratúre. Tento „podnet“ sťažovateľky bol krajskou prokuratúrou

23. januára 2012 predložený generálnej prokuratúre z dôvodu príslušnosti. Generálna

prokuratúra podanie sťažovateľky vybavila listom zo 7. februára 2012, v ktorom okrem

iného uviedla, že „zotrváva na stanovisku generálneho prokurátora SR“, ktoré bolo

sťažovateľke oznámené prípisom č. k. XV/2 Pz 106/11-10 z 20. decembra 2011, a ďalší

návrh sťažovateľky zo 17. januára 2012 „bez ďalších opatrení odkladá“.

Táto skutočnosť nič nemení na závere, že sťažnosť v časti namietaného porušenia

práv sťažovateľky postupom krajskej prokuratúry a jej listom sp. zn.

z 23. decembra 2011 je neprípustnou z dôvodu existencie právnych prostriedkov nápravy,

ktorými sa sťažovateľka mohla (a v konečnom dôsledku tak aj urobila) domáhať ochrany

svojich základných práv a slobôd. To bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

4. Obdobný záver platí aj pre namietané porušenie základného práva na inú právnu

ochranu ( ) a práva na spravodlivé súdne konanie ( dohovoru)

postupom generálnej prokuratúry a jej oznámením č. k. XV/2 Pz 106/11-10 z 20. decembra

2011.

Taktiež v tomto prípade sa sťažovateľka mohla cestou opakovaného podnetu podľa

§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre domáhať preskúmania zákonnosti vybavenia jej podnetu

z 3. októbra 2011, ak so závermi uvedenými v oznámení generálnej prokuratúry

z 20. decembra 2011 nesúhlasila.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd musel aj v tejto časti sťažnosť odmietnuť podľa

ako neprípustnú.

5. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka v doplnení sťažnosti

predložila ústavnému súdu list generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Pz 6/12-3 zo 7. februára

2012, ktorým bol vybavený jej podnet zo 17. januára 2012, avšak bez toho, aby požadovala

jeho preskúmanie z hľadiska možného zásahu do jej základných práv alebo slobôd.

Sťažovateľka ako osoba znalá práva, navyše zastúpená kvalifikovanou právnou

zástupkyňou, petit sťažnosti (návrh na rozhodnutie ústavného súdu), ktorým je ústavný súd

v zmysle ustanovenia viazaný, v tomto smere

neupravila, preto sa ústavný súd touto otázkou nezaoberal.

Napriek tomu ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre, podľa ktorého ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví

nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o ďalších požiadavkách

sťažovateľky (zrušiť rozhodnutie okresnej prokuratúry, vrátiť jej vec na ďalšie konanie

a priznať sťažovateľke trovy právneho zastúpenia) je viazané na vyslovenie porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo, bolo bez právneho

významu sa týmito požiadavkami zaoberať.

Z rovnakého dôvodu ústavný súd nerozhodoval ani o návrhu sťažovateľky

na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia vyšetrovateľa OR PZ.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012