Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 270/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T. a G. T., obaja bytom K., zastúpených advokátkou

JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 7

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. T. a G. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012

doručená sťažnosť Ing. J. T. a G. T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Dňa 26. 02. 2005 sťažovateľ 1, keďže išlo obežnú vec, ktorú môže vybaviť

ktorýkoľvek z manželov podal na OR PZ v K., UJaKP, OSV oznámenie o krádeži šperkov,

ktoré vlastnili s manželkou a ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, resp. do

ich osobného vlastníctva...

Na základe uznesenia OR PZ v Košice I zo dňa 29. 6. 2005... boli sťažovateľom

vrátené niektoré odcudzené veci v zmysle potvrdenia zo dňa 19. 8. 2005 č. ČVS : ORP -

189/2005.

Dňa 8. 12. 2005 bola doručená odporcovi obžaloba Okresnej prokuratúry Košice I

zo dňa 5. 12. 2005 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a ) ods. 4 Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. proti obvinením ml. M. K. a ml. R. D.

Vo veci obžaloby boli nariadené hlavné pojednávania na deň 19. 1. 2006, 22. 6.

2006, kedy si sťažovatelia podaním doručením súdu dňa 16. 6. 2006 uplatnili nárok na

náhradu škody spôsobenej trestným činom, potom na deň 19. 10. 2006, 13. 12. 2006, 29. 3.

2006, 13. 9. 2006, 16. 8. 2007, 24. 10. 2007, 10. 1. 2008, kedy podaním doručeným súdu

dňa 8. 1. 2008 sťažovatelia navrhli, aby v prípade odsudzujúceho rozsudku im bola

nahradená škoda spôsobená trestným činom v sume 60.000.- Sk, potom sa konalo hlavné

pojednávanie dňa 13. 3. 2008, 8. 9. 2010, 4. 11. 2010 a dňa 2. 2. 2011, kedy bol vyhlásený

rozsudok pod č. k. - 498, oslobodzujúc i oboch obžalovaných spod obžaloby, o

čom sa sťažovatelia dozvedeli až dňa 25. 5. 2012, kedy im bolo po podaní sťažnosti na

prieťahy v konaní zo dňa 30. 4. 2012 doručené aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 8. 9. 2011 č. k. -523 a uznesenie Okresného súdu Košice I. zo dňa 15. 5.

2012 a na ktoré niektoré pojednávania, vzhľadom na ich neprimerané množstvo povahe

veci sa sťažovateľ 1 bol nútený ospravedlniť.

Dňa 30. 4. 2012, keďže sťažovatelia nedostali predvolanie na ďalšie pojednávanie

ani žiadne rozhodnutie súdu podali sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

30. 4. 2012.

Predseda súdu odpovedal na sťažnosť sťažovateľov listom zo dňa 21. mája 2012,

číslo Spr. 141/12, ktorý bol sťažovateľom doručený dňa 25. 5. 2012 a v ktorom uznal

sťažnosť sťažovateľov za dôvodnú a za prieťahy v konaní sa sťažovateľom ospravedlnil.

Proti rozhodnutiam súdu doručením sťažovateľom až dňa 25. 5. 2012 sťažovatelia

podali dňa 28. 5. 2012 odvolanie. Podaním zo dňa 1. 6. 2012 sťažovatelia oznámili súdu, že

na svojej sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 30. 4. 2012 trvajú.“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že „Okresný súd Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn

porušil základné právo Ing. J. T. a G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené im ... a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené im čl.

6 ods. 1 Dohovoru...“, a súčasne prikázal okresnému súdu v tejto veci konať bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia sa tiež domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume

po 3 000 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovatelia boli poškodenými

v trestnom konaní, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 2. februára 2012 (obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby) v spojení

s uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. septembra 2011 (zamietol odvolanie okresného prokurátora). Okresný súd následne

vydal aj osobitné opravné uznesenie sp. zn. z 15. mája 2012. Tieto

rozhodnutia boli sťažovateľom doručené 25. mája 2012. Proti poslednému uzneseniu

z 15. mája 2012 podali sťažovatelia „sťažnosť – odvolanie“ 26. mája 2012.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v trestnom

konaní predsedovi senátu okresného súdu 30. apríla 2012. Na ich sťažnosť odpovedal

predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 141/12 z 21. mája 2012 tak, že ju považoval

za dôvodnú najmä z dôvodu, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnosti

vo vyhotovení rozsudku a jeho odpisov, kde vo vyhlásenom rozsudku chýba výrok o

odkázaní nároku poškodených na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa

(, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

v nadväznosti na takto vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v

(čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo

dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m.

, , , ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Sťažovatelia namietajú prieťahy v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom bol ešte 2. februára 2011 vyhlásený rozsudok, ktorým súd podľa

účinného do 31. decembra 2005 oslobodil obžalovaných

spod obžaloby a sťažovateľov v procesnom postavení poškodených odkázal s nárokom na

náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach.

Okresný prokurátor podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie, ktoré však

krajský súd zamietol podľa účinného do 31. decembra 2005.

Okresný súd uznesením následne z 15. mája 2012 opravil iba zrejmú nesprávnosť

vo výrokovej časti rozsudku z 2. februára 2011 a sťažovateľov, ako aj ďalších poškodených

odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach.

Rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu boli sťažovateľom doručené 25. mája 2012.

Vydaním prvostupňového rozsudku z 2. februára 2011 (ktoré bolo potvrdené navyše

rozhodnutím krajského súdu z 8. septembra 2011) a opravného uznesenia z 15. mája 2012

okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol

vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na ako vec,

v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľov

skončila rozhodnutím vo veci samej ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (6.

jún 2012) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,

prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať označené práva sťažovateľov podľa

a právo podľa dohovoru (obdobne napr. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012