Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 183/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. G. K., K., Ing. Š. C., K., a Ing. I. L., K., zastúpených

advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. G. K., Ing. Š. C. a Ing. I. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing. G. K., Ing. Š. C. a Ing. I. L. (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4

(ďalej len „“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. septembra 2011 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

odmietol dovolanie sťažovateľov proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 5. mája 2010, ktorým tento potvrdil uznesenie Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 4. decembra 2006 o pripustení zámeny účastníka

konania na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpila spoločnosť P. správ. spol. a. s.

v likvidácii, a na jej miesto vstúpila spoločnosť T., a. s.

Podľa názoru sťažovateľov najvyšší súd nedostatočným spôsobom odôvodnil

napadnuté uznesenie, pretože sa v ňom zaoberal iba jedným z viacerých namietaných

dôvodov prípustnosti dovolania, a to konkrétne, že žalobca – spoločnosť P. správ. spol. a. s.

v likvidácii, v konaní nemala spôsobilosť byť účastníkom konania [§ 237 písm. a)

(ďalej len „OSP“)].

Najvyšší súd však úplne vynechal sťažovateľmi v dovolaní uvedené dôvody, podľa

ktorých:

- Nebol podaný návrh na začatie konania (návrh na zmenu účastníkov), čo je

dôvodom prípustnosti dovolania podľa a zároveň inou vadou

postihujúcou konanie podľa , pretože „prvostupňový ako aj

odvolací súd rozhodovali o návrhu navrhovateľa (P. správ. spol. a. s. v likvidácii), a nie

o návrhu toho na koho boli práva prevedené (T., a. s.) a to aj napriek tomu, že navrhovateľ

už stratil spôsobilosť byť účastníkom konania - zanikol a predsa súd rozhodoval o jeho

návrhu.

Spoločnosť T., a. s. teda nebola tým, kto navrhol zmenu účastníka na strane

navrhovateľa, ale tým kto so vstupom vyjadril súhlas, čo však z procesného hľadiska nie je

a ani nemôže byť návrhom.“.

- Rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2

písm. c) , keďže «Skutočnosť, že situácia (nie včasné rozhodnutie súdu o zámene

účastníka na strane navrhovateľa) bola spôsobená nečinnosťou súdu nemožno „napraviť“

ďalším porušením zákona. Pokiaľ takýmto postupom súdu mala byť spol. T., a. s.

poškodená, môže si uplatniť náhradu vzniknutej škody voči štátu zákonom predpísaným

postupom.».

3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Najvyšší súd(...) uznesením sp. zn. zo dňa 29. 9. 2011 porušil

právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, a , 152 ods. 4 (...)

Ústavný súd zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu(...) sp. zn. zo dňa

29. 9. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie. (...)

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Najvyšší

súd(...) povinný zaplatiť ich právnemu zástupcovi do jedného mesiaca od dňa doručenia

tohto nálezu.“

4. Najvyšší súd v podstatnej časti napadnutého uznesenia sp. zn.

uviedol, že «Vzhľadom na námietku dovolateľov a taktiež s prihliadnutím na ust. § 242

ods. 1 druhá veta , dovolací súd skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná

ust.

Dovolací súd sa pritom osobitne zameral na tvrdenie dovolateľov, že žalobca

-spoločnosť P. správ. spol., a. s. v likvidácii, v prejednávanej veci nemala spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že uvedená spoločnosť ako postupca uzavrela dňa 23.

mája 2005 so spoločnosťou T., a. s., ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky,

predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky v celkovej výške 923 495,- Sk (30 654,42

eur) s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným

priznaním a vyplatením uvedenej peňažnej sumy s tým, že za škodu zodpovedajú žalovaní

1), 2) a 3).

Dňa 27. septembra 2005 podal žalobca návrh na zmenu účastníka konania na strane

žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky s tým, že postupník so zmenou a vstupom

do konania na miesto žalobcu súhlasil.

Dňom 3. decembra 2005, t. j. pred rozhodnutím súdu prvého stupňa o návrhu

na zmenu účastníka na strane žalobcu, bol žalobca vymazaný z obchodného registra,

v dôsledku ktorej skutočnosti stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

V prejednávanej veci ide o prípad, ktorý ako základný

predpis civilného procesu výslovne neupravuje. Pre posúdenie námietky dovolateľov je

preto na mieste vychádzať z účelu a základného poslania občianskeho súdneho procesu.

Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak,

aby nedošlo k jej odopretiu (denegatio iustiae). Je teda povinný zabezpečiť výkon

spravodlivosti aspoň v rozsahu zabezpečenia ústavných práv ( a nasl. SR).

Podľa každý má právo domáhať sa ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Účelom citovaného článku je

zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany.

Právo zaručené umožňuje každému, aby sa po splnení predpokladov

ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd musí osobe (právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom

konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postavenia vyplývajú (viď nález ).

V danej veci žalobca mal v čase začatia konania nesporne spôsobilosť byť

účastníkom konania, rovnako zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrel so spoločnosťou

T., a. s., v čase, keď bol riadne zapísaný v obchodnom registri, a teda na postupníka prešli

práva a povinnosti z predmetnej pohľadávky. Žalobca existoval, a teda mal spôsobilosť byť

účastníkom konania aj v čase podania návrhu na zmenu účastníka v konaní, kedy súčasne

s podaním tohto návrhu vyjadrila súhlas so vstupom do konania spoločnosť T., a. s.

O zmene účastníka podľa , rozhoduje súd, ktorý tomuto návrhu

vyhovie, ak sa preukáže naplnenie podmienok tvoriacich hypotézu právnej normy

upravujúcej procesné nástupníctvo.

Postup súdu podľa tohto ustanovenia nie je dotknutý

skutočnosťou, že žalobca po podaní návrhu, ale ešte pred rozhodnutím súdu o jeho návrhu

na zmenu účastníka, zanikol.

Súd je totiž pri svojom rozhodovaní riadne podaným návrhom na zmenu účastníka

konania so súhlasom postupníka viazaný a iný formálno-procesný postup (zastavenie

konania podľa z dôvodu zániku právnickej osoby), by bol ako v rozpore

s ust. , , a tiež a nasl. (...), pretože by tomu, kto

splnil podmienky, zabránil stať sa účastníkom konania. Takýto postup by v konečnom

dôsledku znamenal aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (odňatie možnosti spoločnosti T., a. s., konať pred súdom).

Pre tieto dôvody, ako už dovolací súd vyslovil vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí, účinky návrhu s prejavenou vôľou vstúpiť do konania, pre ktorý vstup zákonné

podmienky boli splnené, nemôžu závisieť od následného výmazu doterajšieho žalobcu

z obchodného registra.».

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

6. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

8. Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s ďalšími článkami uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo

odmietnuté ich dovolanie proti uzneseniu krajského súdu o prípustnosti zmeny účastníkov

konania na strane žalobcu. Pochybenie vidia v nedostatočnom odôvodnení, arbitrárnosti,

ako aj nesprávnej aplikácii zákona, resp. .

9. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,

že právny názor najvyššieho súdu sa nevyznačuje zjavnou neodôvodnenosťou,

arbitrárnosťou, pričom argumentácia sťažovateľov uvedená v sťažnosti nie je spôsobilá

spochybniť správnosť záverov najvyššieho súdu, ktoré tento vyčerpávajúcim spôsobom

a presvedčivo odôvodnil.

10. Pôvodný žalobca v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (23. mája

2005), ako aj ním podaného návrhu na zmenu účastníkov konania na strane žalobcu

(27. septembra 2005) existoval a nesporne bol spôsobilý byť účastníkom konania.

11. Následný zánik spoločnosti výmazom z obchodného registra (v danom prípade

3. decembra 2005), a teda strata spôsobilosti byť účastníkom konania ešte pred samotným

rozhodnutím súdu o návrhu (v danom prípade 4. decembra 2006), ktorý spĺňa všetky

náležitosti, sám osebe nezbavuje súdy o takomto návrhu rozhodnúť, resp. rozhodnúť o ňom

iným procesným postupom (napríklad zastavením konania); obzvlášť citlivo v prípadoch,

ak na základe takéhoto návrhu môže nadobudnúť práva (a povinnosti) iná osoba.

12. Najvyšší súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo považoval

pôvodného žalobcu – spoločnosť P. správ. spol. a. s. v likvidácii, za účastníka konania

a prečo považoval jeho návrh za riadne podaný, o ktorom mal povinnosť rozhodnúť (s. 6

ods. 3 napadnutého rozhodnutia, pozn.). Zároveň tým vylúčil, že by rozhodnutie bolo

postihnuté inou vadou [ ], resp. spočívalo na nesprávnom posúdení

veci [ ]. Za týchto okolností ústavný súd preto nemal dôvod

do uznesenia najvyššieho súdu zasiahnuť.

13. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012