Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 299/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. K. a M. P., obaja bytom B., zastúpených A., s. r. o.,

B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48

ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. K. a M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2012

doručená sťažnosť Ing. M. K. a M. P. (ďalej len „sťažovatelia“) ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 2. decembra 2008 podali na Okresnom súde

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobný návrh na zaplatenie peňažnej sumy v sume

66 387, 84 € s prísl. Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

Dňa 2. novembra 2010 okresný súd vydal rozsudok, proti ktorému podala odporkyňa

odvolanie. Následne okresný súd postúpil vec krajskému súdu 3. marca 2011 a tá bola

pridelená zákonnému sudcovi do senátu 15 Co. Neskôr bola v septembri 2011 vec pridelená

do senátu 16 Co a v januári 2012 na prejednanie a rozhodnutie do senátu 2 Co.

Do dnešného dňa (viac ako rok) krajský súd vo veci nevykonal žiadny úkon, preto sa

sťažovatelia domnievajú, že došlo k porušeniu ich označených základných práv podľa čl. 48

ods. 1 a 2 .

S prihliadnutím na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že základné právo sťažovateľov „na prejednanie veci zákonným sudcom a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 1, 2 SR“ porušené

boli. Domáhajú sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a úhrady trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovatelia namietali, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené ich základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

a ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. 2 .

1. Sťažovatelia vidia porušenie svojich práv na zákonného sudcu v tom, že v ich veci

koná a rozhoduje nezákonný sudca, pretože vec bola pridelená postupne až do troch senátov

krajského súdu.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti v tejto časti dospel k záveru, že je

potrebné odmietnuť ju z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie podľa čl. 127

ods. 1 , ale mohol ju tiež odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

V konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na odvolacom súde, majú sťažovatelia

možnosť uplatniť svoje procesné práva vrátane námietky, že boli odňatí svojmu zákonnému

sudcovi, čo predstavuje závažné procesné pochybenie jednak v odvolacom konaní, prípadne

aj v dovolacom konaní využitím mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania podľa

.

V tomto štádiu konania nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie všeobecných

súdov a riešiť otázku, či v tejto veci rozhodoval zákonný sudca, navyše ak sťažovatelia

neuviedli žiadne skutočnosti, či využili najprv námietku smerujúcu k nezákonnému sudcovi

na všeobecnom súde, a svoju sťažnosť v tomto smere ani riadne neodôvodnili, preto ich

sťažnosť mohla byť odmietnutá v tejto časti nielen pre nedostatok právomoci ústavného

súdu, ale aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, pretože sú kvalifikovane zastúpení advokátom.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu, ústavný súd odmietol pre neprípustnosť.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa , ktorou

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby preukázali využitie právneho

prostriedku ochrany, na uplatnenie ktorého majú právo podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti predsedovi príslušného

všeobecného súdu.

Ústavný súd v rámci svojej ustálenej judikatúry (, ,

) zdôrazňuje, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého všeobecného súdu podľa § 62

ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil

nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou

nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietanie porušenia

základného práva zaručeného v , koná v zásade iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok ochrany svojich

základných práv podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listín však nevyplýva, že by sťažovatelia

podali osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súvislosti s namietanými

zbytočnými prieťahmi v predmetnom konaní sťažnosť podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl.

ustanovení zákona o súdoch predsedovi krajského súdu. Sťažovatelia sa o tom v sťažnosti

ani nezmieňujú a ku svojmu podaniu nepripojili kópiu sťažnosti adresovanej predsedovi

krajského súdu.

Nepreukázanie podania sťažnosti predsedovi krajského súdu potom viedlo ústavný

súd k záveru, že v danej veci neboli sťažovateľmi využité všetky právne prostriedky, ktoré

im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie sú oprávnení podľa osobitných predpisov, čo v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde odôvodňuje odmietnutie sťažnosti v tejto časti z dôvodu jej neprípustnosti.

Na základe uvedených dôvodov bola sťažnosť ústavným súdom odmietnutá podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012