Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 295/2012
PDF · 166.21 KB
No categories available
III. ÚS 295/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené
pod sp. zn. Rvp 4111/2012, sp. zn. Rvp 4112/2012, sp. zn. Rvp 4113/2012, sp. zn. Rvp
4114/2012, sp. zn. Rvp 4115/2012, sp. zn. Rvp 4116/2012, sp. zn. Rvp 4117/2012, sp. zn.
Rvp 4118/2012 a sp. zn. Rvp 4119/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie podľa čl.
14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať majetok
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Komárno a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4111/2012, sp.
zn. Rvp 4112/2012, sp. zn. Rvp 4113/2012, sp. zn. Rvp 4114/2012, sp. zn. Rvp 4115/2012,
sp. zn. Rvp 4116/2012, sp. zn. Rvp 4117/2012, sp. zn. Rvp 4118/2012 a sp. zn. Rvp
4119/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS
295/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod
sp. zn. Rvp 4111/2012, sp. zn. Rvp 4112/2012, sp. zn. Rvp 4113/2012, sp. zn. Rvp
4114/2012, sp. zn. Rvp 4115/2012, sp. zn. Rvp 4116/2012, sp. zn. Rvp 4117/2012, sp. zn.
Rvp 4118/2012 a sp. zn. Rvp 4119/2012 vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy,
práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), zákazu diskriminácie
podľa čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v bližšie
nekonkretizovaných konaniach (u súdneho exekútora boli veci vedené pod spisovými
značkami: EX 135802009, EX 75262011, EX 117402011, EX 20142010, EX 36262010,
EX 114162011, EX 66532010, EX 70292011 a EX 123372011, pozn.).
Zo sťažností (v podstate s identickým obsahom) vyplýva, že sťažovateľka
v predmetných 9 veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora
o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií. Sťažovateľka dôvodí, že okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci
priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora
o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci
nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného
súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp.
rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného
súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto
ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup
okresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)
predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach
a že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaniach (bližšie nekonkretizovaných) boli porušené ňou označené
práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol
okresný súd zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4111/2012, sp. zn. Rvp 4112/2012, sp. zn. Rvp 4113/2012, sp. zn. Rvp 4114/2012,
sp. zn. Rvp 4115/2012, sp. zn. Rvp 4116/2012, sp. zn. Rvp 4117/2012, sp. zn.
Rvp 4118/2012 a sp. zn. Rvp 4119/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení
sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom
okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu
vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností
ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred
okresným súdom vedené.
Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodných stranách sťažností uvádza ako
prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohách
nedoručila žiadne písomné podklady.
Uvedené nedostatky podania indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,
že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase
neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie
právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona
o súdoch.
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh
obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania
a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd iba nad rámec uvedených dôvodov konštatuje, že pokiaľ ide
o sťažovateľkou tvrdené, ale nepreukázané podanie sťažností predsedovi okresného súdu
na prieťahy v konaniach, v prípadoch sp. zn. Rvp 4113/2012, sp. zn. Rvp 4116/2012, sp. zn.
4117/2012 a sp. zn. Rvp 4119/2012 ide o tvrdenia absurdné, pretože z podaní sťažovateľky
vyplýva, že spoločnú sťažnosť týkajúcu sa týchto prípadov mala sťažovateľka podať
25. mája 2011, pričom k spísaniu samotných návrhov na exekúciu malo dôjsť vo veci
sp. zn. Rvp 4113/2012 až 28. júna 2011, vo veci sp. zn. Rvp 4116/2012 až 20. júla 2011,
vo veci sp. zn. Rvp 4117/2012 až 27. mája 2011 a vo veci sp. zn. Rvp 4119/2012 až 13. júla
2011. Vo veci sp. zn. Rvp 4112/2012 mala sťažovateľka podať sťažnosť na prieťahy
v konaní hneď na druhý deň po tom, čo mala spísať samotný návrh na vykonanie exekúcie,
a vo veci sp. zn. Rvp 4118/2012 bola predmetná sťažnosť podaná po uplynutí 22 dní
od spísania návrhu na vykonanie exekúcie, ktorých doručením sa mali napadnuté konania
iba začať.
Ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie
je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom, preto sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri ich predbežnom prerokovaní.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o riadne nevybavenie
sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka mohla podať
sťažnosť podľa § 63 nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného krajského súdu, aby
urobil vo veci nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.
Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto
v danej veci stratili opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júna 2012