Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 296/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. oB., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4221/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4236/2012, sp. zn. , sp. zn. sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a na súdnu ochranu podľa ,

, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie

podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne

užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4226/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4241/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4221/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

4236/2012, sp. zn. , sp. zn. sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), základného práva vlastniť majetok

podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa ,

, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), zákazu

diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v bližšie

nekonkretizovaných konaniach (u súdneho exekútora boli veci vedené pod spisovými

značkami: EX 37182008, EX 908122009, EX 129042009, EX 99812009, EX 103702010,

EX 30672009, EX 87372009, EX 40882009, EX 30822009, EX 124862011, EX 17852009,

EX 143012010, EX 145972010, EX 84852009, EX 28402008, EX 24612009,

EX 41562009, EX 29842009, EX 70452011, EX 30852010, EX30572009, EX 123032011,

EX 116012009, EX 79342009 a EX 77152011, pozn.).

Zo sťažností (v podstate s identickým obsahom) vyplýva, že sťažovateľka

v predmetných 25 veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora

o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií. Sťažovateľka dôvodí, že okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie

konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci

priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci

nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného

súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp.

rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného

súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto

ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup

okresného súdu podala v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach

a že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaniach (bližšie nekonkretizovaných) boli porušené ňou označené

práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol

okresný súd zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj

vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti

smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až 3 sa v celom rozsahu

vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností

ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred

okresným súdom vedené.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodných stranách sťažností uvádza ako

prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohách

nedoručila žiadne písomné podklady.

Uvedené nedostatky podania indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,

že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase

neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1

. V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie

právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona

o súdoch.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25

ods. 1 ) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh

obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania

a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd iba nad rámec uvedených dôvodov konštatuje, že pokiaľ ide

o sťažovateľkou tvrdené, ale nepreukázané podanie sťažností predsedovi okresného súdu na

prieťahy v konaniach, v prípadoch sp. zn. a sp. zn. ide

o tvrdenia absurdné, pretože z podaní sťažovateľky vyplýva, že spoločnú sťažnosť týkajúcu

sa týchto prípadov mala sťažovateľka podať 25. mája 2011, pričom k spísaniu samotných

návrhov na exekúciu malo dôjsť vo veci sp. zn. až 14. júla 2011 a vo veci

sp. zn. až 13. júla 2011. Vo veci sp. zn. bola predmetná

sťažnosť podaná po uplynutí 22 dní od spísania návrhu na vykonanie exekúcie a vo veci

sp. zn. mala sťažovateľka podať sťažnosť na prieťahy v konaní hneď v ten

istý deň, ako mala spísať samotný návrh na vykonanie exekúcie, ktorých doručením sa mali

napadnuté konania iba začať.

Ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, preto sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri ich predbežnom prerokovaní.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o riadne nevybavenie jej

sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka mohla podať

sťažnosť podľa § 63 nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného krajského súdu, aby

urobil vo veci nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto

v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012