Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 327/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2012

predbežne prorokoval sťažnosť advokátky JUDr. T. P., Ž., Advokátska kancelária, Ž.,

zastúpenej advokátkou JUDr. K. M. P., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry

Žilina č. k. -13 z 15. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. T. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2012

doručená sťažnosť advokátky JUDr. T. P., Ž., Advokátska kancelária, Ž. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej

len „okresná prokuratúra“) č. k. -13 z 15. marca 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresná prokuratúra

rozhodla o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov sťažovateľke za obhajobu

obvineného M. K., ktorému bola opatrením Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 19. decembra 2011 ustanovená ako obhajkyňa.

Okresná prokuratúra sťažovateľke odmenu za jeden úkon právnej služby nepriznala

a v ďalšom prípade krátila odmenu o polovicu.

Proti rozhodnutiu okresnej prokuratúry podala sťažovateľka v súlade s poučením

v ňom obsiahnutým sťažnosť, ktorú Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len „krajská

prokuratúra“) uznesením č. k. -3 z 2. apríla 2012 zamietla ako neprípustnú

s odôvodnením, že „prokurátorka okresnej prokuratúry rozhodovala o návrhu JUDr. T. P.

P. na odmenu podľa Proti tomuto rozhodnutiu, aj keby bolo zjavne

nesprávne, nie je prípustná sťažnosť. Novela vykonaná zákonom

č. obsahuje legislatívny nedostatok (viď čl. I bod 137. novely), spočívajúci

v prečíslovaní pôvodných odsekov § 553 3 až 5 na nové odseky 4 až 6 bez toho, aby bola

zachovaná logická obsahová nadväznosť pôvodných odsekov 4 a 5. Prijatím takého znenia

zákonodarca vylúčil možnosť podať proti uzneseniu o výške odmeny a náhrady obhajcu

vydaného prokurátorom sťažnosť (s poukazom na ustanovenie § 185 ods. 2 druhá veta

). Podľa sťažnosť je prípustná len proti rozhodnutiu podľa

a táto má aj odkladný účinok.“.

Podľa názoru sťažovateľky uznesením okresnej prokuratúry č. k. -13

z 15. marca 20012 došlo k porušeniu jej práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v dohovoru a toto

svoje presvedčenie odôvodnila takto:

«Z ustanovenia vyplýva, že o návrhu obhajcu z hľadiska výšky

odmeny a náhrady rozhodne tam vymenovaný orgán, pretože nárok na odmenu a náhradu

ustanovenému obhajcovi vyplýva z ustanovenia

V návrhovom konaní sa teda rozhoduje „len“ o výške odmeny a náhrady, pričom

konajúci orgán je povinný rešpektovať tarifu určenú osobitným predpisom, ak zákon

neustanovuje inak.

Právny názor, ktorým odôvodňuje odporkyňa svoje rozhodnutie v nepriznanej časti

odmeny nemá oporu v právnom predpise ani v rozhodovacej praxi prokuratúr a súdov.

Rešpektovanie tohto názoru by znamenalo, že sťažovateľka obhajobu neprevzala,

nepripravovala a nevykonala prvú poradu s klientom. Nie je zrejmé z akého dôvodu

považuje odporkyňa za „prípravu obhajoby“, len „oboznámenie sa so spisom“.

Ak existujú dôvody povinnej obhajoby, tak vo vyšetrovacom spise sa nemôžu

nachádzať žiadne dôkazy procesne relevantného charakteru zabezpečené pred vznesením

obvinenia, pretože by boli procesne neúčinné... Je teda zrejmé, že advokát po ustanovení

za obhajcu v úvodnom štádiu trestného konania nemá čo zistiť z hľadiska prípravy obhajoby

v spise.

Príprava obhajoby nespočíva len „oboznámením sa so spisom“, keď naviac ani

z dôvodov napadnutého uznesenia nevyplýva s akým spisom sa má advokát po doručení

opatrenia o ustanovení za obhajcu oboznámiť.

Príprava obhajoby spočíva hlavne v analýze uznesenia o vznesení obvinenia

z hľadiska hmotného a procesného práva a porade s klientom a až potom môže obhajca

zvoliť stratégiu a taktiku obhajoby.

Štúdium spisového materiálu advokátom prichádza do úvahy ako úkon právnej

pomoci hlavne v prípadoch, ak obhajca bol ustanovený v priebehu trestného konania

a nebol ustanovený od začiatku trestného stíhania...

Z obsahu dôvodov napadnutého uznesenia nie je sťažovateľke známy dôvod,

pre ktorý odporkyňa podceňuje jej prípravu obhajoby, ktorá bola v končenom dôsledku

úspešná pre obvineného.

Odporkyňa v napadnutom uznesení označila uznesenie o vznesení obvinenia „len“

rozhodnutím o priebehu konania.

S takýmto právnym názorom nie je možné sa stotožniť. Uznesenie o vznesení

obvinenia je z hľadiska postavenia konkrétnej osoby meritórnym rozhodnutím, ktorým

sa začína realizovať celý rad jeho práv na strane jednej v rámci trestného konania a otvára

sa priestorov pre zákonné úkony zo strany štátu proti obvinenému... s prihliadnutím

na význam sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je možné prisudzovať

postavenie tohto opravného prostriedku na úroveň parciálnych rozhodnutí orgánov činných

v trestnom konaní a súdov...

... závery prokuratúry sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne. V napadnutom uznesení

sa svojvoľne odchýlila od znení príslušných ustanovení, čo zásadne popiera ich účel

a význam ...

Pri akceptovaní dôvodov uznesenia Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. 3 Kpt 100/12-

3 z 02. 04. 2012 s poukazom na aktuálne znenie ustanovenia prichádza

do úvahy len záver o tom, že sťažovateľka nemá právo na účinný opravný prostriedok.

Podľa názoru sťažovateľky je existujúci stav neudržateľný, pretože ustanovenie § 553

ods.5 zakotvuje návrhové konanie a je logické, že konajúci orgán návrhu môže, ale

aj nemusí návrhu vyhovieť. Existujúci stav vytvára možnosti pre absurdné stavy, keď

príslušný orgán návrhu úplne nevyhovie a advokát nebude mať možnosť opravného

prostriedku. Naopak, príslušný orgán prizná na návrh advokáta viac ako mu patrí podľa

práva a odsúdený (v prípade uznania viny sa uznesenie doručuje aj odsúdenej osobe)

nebude mať možnosť podať opravný prostriedok.

Samotný fakt, že ide o návrhové konanie zvýrazňuje nevyhnutnosť existencie

riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu príslušného orgánu...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné práva JUDr. T. P. podľa ods. l

a podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Okresnej prokuratúry Žilina č. k. - 13 z 15. 03. 2012 porušené boli.

2/ Uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina č. k. -13 z 15. 03. 2012

zrušuje a prikazuje Okresnej prokuratúre Žilina vo veci znova konať a rozhodnúť.

3/ Okresná prokuratúra Žilina je povinná v lehote jedného mesiaca od

právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania JUDr. T. P. na účet právnej zástupkyne

JUDr. K. M. P. ... tak, ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V prvom rade ústavný súd pripomína, že podľa

je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto

zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa

), v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ). Tvrdenie o porušení

iných práv, resp. iným subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu,

ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľky posudzovať

iba z hľadiska namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného

v a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v dohovoru,

a to uznesením okresnej prokuratúry č. k. -13 z 15. marca 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď

sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu

okresnej prokuratúry č. k. -13 z 15. marca 2012 podala v súlade s poučením

v ňom uvedeným sťažnosť, ktorú krajská prokuratúra vyhodnotila ako neprípustnú

vzhľadom na „legislatívny nedostatok“ vnesený do zákonom

č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Upravené

znenie relevantného ustanovenia () po jeho zmene

v podstate vylúčilo podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o určení

výšky odmeny a náhrady výdavkov advokáta za obhajobu, avšak s vysokou mierou

pochybnosti o skutočnom zámere zákonodarcu túto problematiku takýmto spôsobom

upraviť. Krajská prokuratúra v druhostupňovom konaní rozhodla vychádzajúc z doslovného

znenia zmeneného neberúc do úvahy pochybnosť o správnosti jeho

nového znenia po vykonaní zmeny (novely) a bez prihliadnutia na predošlú právnu úpravu

a na účel a zmysel dotknutých ustanovení. Táto okolnosť však nič nemení na závere, že

sťažovateľka v konečnom dôsledku proti napadnutému rozhodnutiu okresnej prokuratúry

využila možnosť podania sťažnosti ako právneho prostriedku, ktorým sa domáhala okrem

iného aj ochrany svojho základného práva na inú právnu ochranu ( ),

čo v takomto prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Pretože sťažovateľka využila, aj keď navonok sporný, právny prostriedok nápravy

(sťažnosť), a teda v danom prípade sa domáhala ochrany svojich práv uplatnením právnych

prostriedkov nápravy adresovaných orgánom prokuratúry, ústavný súd jej sťažnosť v časti

smerujúcej proti rozhodnutiu okresnej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

Pre úplnosť je potrebné dodať, že ak by sa v súvislosti s týmto záverom vynorila

polemika o účinnosti takéhoto prostriedku nápravy, ústavný súd poukazuje na možnosť

využitia ďalšieho právneho prostriedku nápravy, ktorý sťažovateľka s najväčšou

pravdepodobnosťou nevyužila a ktorým je podnet podľa príslušných ustanovení zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu...

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona alebo

osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a) generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej

prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora,

vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej

vojenskej prokuratúry...

c) príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora

okresnej prokuratúry.

Vzhľadom na citované ustanovenia zákona o prokuratúre nemožno vylúčiť prípadnú

úspešnosť sťažovateľke dostupného právneho prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného

podnetu, ďalšieho opakovaného podnetu). Ústavný súd v tejto súvislosti zotrváva v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený

podľa osobitných predpisov (napr. , ). Z tohto pohľadu sa preto

sťažnosť sťažovateľky znova javí neprípustnou, čo by opäť bolo dôvodom na jej

odmietnutie podľa .

Pokiaľ ide o uznesenie krajskej prokuratúry č. k. -3 z 2. apríla 2012,

sťažovateľka ho sťažnosťou pred ústavným súdom nenapadla (pozri petit sťažnosti), preto

sa ústavný súd týmto rozhodnutím krajskej prokuratúry z hľadiska jeho ústavnoprávnej

udržateľnosti nezaoberal. Ak by však sťažovateľka predmetné rozhodnutie z hľadiska

porušenia jej základných práv sťažnosťou napadla, ústavný súd konštatuje, že v tom prípade

by do úvahy prichádzal obdobný záver ako v prípade namietaného rozhodnutia okresnej

prokuratúry v časti odkazu na využitie podnetu ako dostupného právneho prostriedku

nápravy.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (zrušiť rozhodnutie okresnej prokuratúry, vrátiť

jej vec na nové konanie a rozhodnutie a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia),

rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2012