Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 348/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátkou JUDr.

V. K., S., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl.

6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Poprad sp. zn. zo 14. decembra 2009, uznesením Krajského súdu v

Prešove sp. zn. z 27. januára 2011, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 21. februára 2012 a uznesením Okresného súdu Poprad sp.

zn. z 24. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2012

doručená sťažnosť J. K., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. V. K., S., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

a (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. decembra 2009 (ďalej len

„rozsudok zo 14. decembra 2009“), uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 27. januára 2011 (ďalej len „uznesenie z 27. januára

2011“), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 21. februára 2012 (ďalej len „uznesenie z 21. februára 2012“) a uznesením

okresného súdu sp. zn. z 24. mája 2012 (ďalej len „uznesenie z 24. mája

2012“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 4. decembra 2008 po 17.00 h mu bolo doručené

uznesenie o začatí trestného stíhania proti nemu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa , a a s poukazom

na , ako aj za prečin sexuálneho zneužívania podľa

ods. 1 písm. a) .

V súlade s mohol sťažovateľ v uvedenom konaní

vystupovať ako obvinený až potom, ako mu bolo doručené uznesenie o začatí trestného

stíhania, t. j. až od 4. decembra 2008 po 17.00 h. Táto skutočnosť vyplýva zo spisového

materiálu založeného v spise okresného súdu sp. zn. .

Výsluch svedkyne V. V., ktorý bol „podkladom“ na začatie trestného konania v jeho

veci, sa uskutočnil 4. decembra 2008 v čase od 10.30 h do 12.45 h za prítomnosti Mgr. T.

Podľa sťažovateľa z uvedeného vyplýva, že „až po doručení uznesenia o začatí

trestného stíhania mojej osoby som sa mohol obhajovať proti obvineniu, resp. zvoliť si

obhajcu, ktorý by sa prípadne zúčastnil výsluchu svedka. Tým, že výsluch svedka

poškodeného V. V. bol vykonaný ešte pred vznesením obvinenia, mi bolo znemožnené reálne

naplnenie práva na obhajobu...

Poukazujem na časový postup celého konania pred vznesením obvinenia. Oznámenie

trestnej činnosti V. V. dňa 4. 12. 2008 v čase od 10.30 do 12.45 hod. Logicky potom

vyplýva, že uznesenie o začatí trestného stíhania sp. zn. ČVS: ORP-154/OVK-PP-2008 zo

dňa 4. 12. 2008. ktorým začína trestné stíhanie podľa a

mňa ako obvineného, mohlo byť vypracované až po oznámení trestnej činnosti a až

následne mi mohlo byť doručené.

So spisového materiálu nevyplýva, že by vyšetrovateľ bol začal tzv. konanie vo veci,

tak ako to aj skonštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. a napriek tomu

svedeckú výpoveď voči konkrétne obvinenej osobe vykonanú pred samotným vznesením

obvinenia bez prítomnosti obhajcu považuje za výpoveď v súlade s príslušnými právnymi

predpismi.

Som toho názoru, že pri postupe orgánov činných v trestnom konaní došlo

k porušeniu môjho práva na obhajobu, pretože, ak sa výsluch usvedčujúcej svedkyne, ktorý

je jediným priamym dôkazom usvedčujúcim ma zo spáchania trestnej činnosti konal

predtým, než som sa vôbec dozvedel o trestnom konaní a o vznesení obvinenia, nemohol

som reálne využiť svoje právo na obhajobu dané ust.

Som toho názoru, že výsluch svedkyne V. realizovaný pred vznesením obvinenia voči

mne nebol neodkladným úkonom. Nejednalo sa o osobu mladšiu ako 15 rokov. Som

presvedčený, že v danom prípade sa jedná z procesného hľadiska o nepoužiteľnú výpoveď

svedka.

Po vzatí do väzby som žiadal o opätovný výsluch svedkyne V. a tiež M. Tieto výsluchy

boli vykonané dňa 29. 4. 2009. Svedkyňa V. však už odmietla vypovedať, pričom ako zo

zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 20. 4. 2009 vyplýva po poučení o práve odmietnuť

výpoveď toto právo využila, ale nepotvrdila svoju výpoveď zo dňa 4. 12. 2008. Podobne sa

zachovala aj v konaní pred súdom.

Svedkyňa S. M. dňa 20. 4. 2009 za prítomnosti obhajcu vypovedala prakticky v môj

prospech, avšak súd jej výpoveď vykonanú už po vznesení obvinenia voči mne a vykonanú v

prítomnosti obhajcu t. j. 20. 4. 2009, nepovažoval za hodnovernú. Pokiaľ sa jedná o

výpoveď S. M. zo dňa 5. 12. 2008 tiež som toho názoru, že v danom prípade sa nejednalo o

neodkladný úkon, aj keď sa jednalo o osobu mladšiu ako 15 rokov.

Výpovede oboch svedkýň teda V. a M. boli jedinými priamymi dôkazmi

usvedčujúcimi ma z trestnej činnosti a napriek tejto skutočnosti som nemal reálnu možnosť

klásť týmto svedkom otázky.

Napriek tomu, že od samého začiatku konania pred súdom poukazujem na porušenie

môjho práva na obhajobu, ktoré mi zaručuje jednak , Slovenskej

republiky, základných zásad ,

v platnom znení, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd v súvislosti s výpoveďou svedkyne V. V. zo dňa 4. 12. 2008 nebola

táto skutočnosť pri posudzovaní otázky viny zohľadnená.

Ostatní svedkovia vypočutí v konaní pred súdom I. stupňa neboli priamymi svedkami

mojej údajnej trestnej činnosti a mali informácie len od V. V. Svedok J. V. vo vyjadrení k

dovolaniu uviedol, že výpoveď V. nemusí byť pravdivá. Podobne sa vyjadrila aj svedkyňa

Mgr. T. na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že po bližšom spoznaní V. V. si na ňu zmenila

názor. /zápisnica zo dňa 28. 10. 2009. str. 11 prvý odsek/.“.

Okresný súd na základe sťažovateľom opísaného skutkového stavu svojím

rozsudkom zo 14. decembra 2009 uznal sťažovateľa vinným v bode I zo spáchania zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 2 písm. d)

, v bode II zo spáchania prečinu sexuálneho zneužívania podľa

ods. 1. písm. a) a v bode III zo spáchania prečinu porušovania domovej

slobody podľa a , z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa a . písm. a) a zároveň bol sťažovateľovi

uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. d)

a ods. 4 ho okresný súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd uznesením z 27. januára 2011 na základe odvolania podaného

sťažovateľom rozsudok okresného súdu zo 14. decembra 2009 potvrdil.

Následne sťažovateľ podal 3. marca 2011 dovolanie, ktoré najvyšší súd svojím

uznesením z 21. februára 2012 odmietol.

Na okresnom súde podal sťažovateľ taktiež návrh na obnovu konania, ktorý však bol

uznesením z 24. mája 2012 (doručeným sťažovateľovi 30. mája 2012) v zmysle § 309 ods. 2

zamietnutý.

Podľa sťažovateľa z uvedeného „je zrejmé, že súdy záver o vine za posudzovanú

trestnú činnosť založili na procesne nepoužiteľnom dôkaze, ich postup nebol v súlade

so zásadami zákonnosti trestného konania, zistenia skutkového stavu bez dôvodných

pochybností a voľného hodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu zásady

prezumpcie neviny“.

S ohľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa a , listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru boli rozsudkom okresného súdu zo 14. decembra

2009, uznesením krajského súdu z 21. januára 2010, uznesením najvyššieho súdu

z 21. februára 2012, ako aj uznesením okresného súdu z 24. mája 2012 porušené, zruší

uznesenie okresného súdu z 24. mája 2012 a vec vráti tomuto súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 € a náhradu trov

konania v sume 134,79 €.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu

zo 14. decembra 2009 a uznesením krajského súdu z 27. januára 2011

Podľa ustanovenia návrh nie je prípustný, ak

sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ v sťažnosti doručenej mu 9. decembra

2011 a vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 8/2012 namietal porušenie svojich bližšie neoznačených

základných práv a slobôd postupom okresného súdu rozsudkom zo 14. decembra 2009

a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením krajského súdu z 27. januára 2011

a jemu predchádzajúcim postupom. Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 8/2012

z 12. januára 2012 sťažnosť sťažovateľa odmietol, a to v časti smerujúcej proti rozsudku

okresného súdu zo 14. decembra 2009 z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prejednanie a rozhodnutie a v časti smerujúcej proti uzneseniu z 27. januára 2011 z dôvodu

jej oneskoreného podania.

Z uvedeného vyplýva, že konštatovanie, že nedostatok právomocí ústavného súdu

vo veci predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa, ako aj oneskorené podanie sťažnosti

sťažovateľa predstavujú neodstraniteľné nedostatky procesných podmienok konania, ktoré

nemôžu byť odstránené ani dodatočnou aktivitou sťažovateľa ako účastníka konania.

Existencia prekážky res iudicata vylučuje možnosť opakovane preskúmať

sťažovateľove námietky porušenia ním označených práv rozsudkom okresného súdu

zo 14. decembra 2009 a uznesením krajského súdu z 27. januára 2011, preto ústavný súd

v tejto časti sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu

z 21. februára 2012

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu z 21. februára 2012 bolo

sťažovateľovi doručené 30. marca 2012.

Sťažnosť sťažovateľa z 19. júna 2012 bola prevzatá na poštovú prepravu 22. júna

2012 a ústavnému súdu bola doručená 25. júna 2012.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania

návrhu v zmysle vychádza zo svojej konštantnej judikatúry,

podľa ktorej sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok jej prijatia na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany ním označených práv na ústavnom súde

podľa , už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným

súdom. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 , ako podanú oneskorene.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

z 24. mája 2012

Z obsahu uznesenia okresného súdu z 24. mája 2012 vyplýva, že sťažovateľ, ako aj

prokurátor sa vzdali svojho práva podať proti nemu sťažnosť. S ohľadom na túto skutočnosť

uvedené uznesenie neobsahuje v súlade s odôvodnenie.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa proti uzneseniu o návrhu na povolenie

obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sťažovateľ mal možnosť

svoje námietky smerujúce proti uzneseniu okresného súdu z 24. mája 2012 predložiť

krajskému súdu podaním sťažnosti proti uvedenému uzneseniu, pričom práve krajský súd je

súdom, do ktorého právomoci patrí oprávnenie rozhodnúť o nich.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu mal možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Záver

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako celok,

a preto bolo bez právneho významu, aby požiadal sťažovateľa o odstránenie nedostatkov

jeho sťažnosti (predloženie ním vlastnoručne podpísaného splnomocnenia na podanie

sťažnosti ústavnému súdu, pretože k sťažnosti priložené splnomocnenie podpísala matka

sťažovateľa), alebo sa zaoberal ďalšími jeho požiadavkami, ktoré z nej vyplynuli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012