Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 340/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. J. K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2012

faxom a 6. júna 2012 poštou doručená sťažnosť M. J., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

sa sťažovateľka už viac ako 20 rokov domáha zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa tvrdení sťažovateľky aj napriek

skutočnosti, že už v minulosti ústavný súd nálezom č. k. -36 z 27. januára

2009 konštatoval v označenom konaní existenciu zbytočných prieťahov a prikázal

okresnému súdu plynulo konať, okresný súd tento imperatív ústavného súdu opakovane

porušuje, ba dokonca podľa sťažovateľky okresný súd bezdôvodným prerušením

predmetného konania prispieva k jeho neodôvodnenému predlžovaniu, čím sa v konečnom

dôsledku prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľky a odďaľuje sa právoplatné skončenie

sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:

„Zákonný sudca sa zrejme snaží iba dodatočne ospravedlniť svoj doterajší

nezákonný postup v konaní postihnutý ničím nezdôvodnenými prieťahmi, ktorých existenciu

už konštatoval ústavný súd vo svojom Náleze zo dňa 18.9.2008, a ktoré prieťahy naďalej

pretrvávajú už štvrtý rok, v konaní, ktoré trvá už 20 rokov na súde I. stupňa, a tendenciou

zákonného sudcu je ďalej bezdôvodne predlžovať trvanie konania , a maximálne odďaľovať

jeho právoplatné skončenie, ktoré právoplatné skončenie sporu by dovoleným spôsobom

odstránilo stav mojej právnej neistoty. Ku vytvoreniu stavu právnej istoty sťažovateľky,

v konkrétnom súdnom konaní, dôjde spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým

sa spor skončí. V mojom konkrétnom prípade spor prejednáva už dvadsiaty rok tretí

zákonný sudca, stále v prvostupňovom konaní. Žaloba bola podaná dňa 25.2.1992,

a po dvadsiatich rokoch a troch mesiacoch , nie je konanie právoplatne ukončené

Je potrebné zdôrazniť, že ani po doručení Nálezu ÚS sp. zn. ,

začiatkom roka 2009, okresný súd nevenoval postupu v predmetnej veci takú zvýšenú

pozornosť, akú som právom očakávala po doručení nález ústavného súdu. Zákonný sudca

bol pri výkone svojej funkcie vo veci viazaný nálezom ústavného súdu. Okresný súd Košice

II. mal urobiť všetky potrebné procesné úkony v konaní tak, aby po doručení nálezu

ústavného súdu. v konaní konajúceho súdu už ďalšie zbytočné prieťahy nevznikali.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II. v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

M. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-Eur, ktoré je

Okresný súd Košice II. povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Košice II. je povinný uhradiť M. J. trovy konania v sume 269,58,-Eur

do dvoch mesiacov od doručenia tohoto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky

JUDr. M. K., K. ....“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa ,

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená

kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Keďže

sa sťažovateľka bez ohľadu na už v minulosti vydaný nález ústavného súdu

č. k. -36 z 27. januára 2009 domáha vyslovenia porušenia ňou označeného

základného práva a práva v celom konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. ,

predmetom skúmania ústavného súdu bolo celé sťažovateľkou napádané konanie okresného

súdu.

1. Postup okresného súdu v období pred vydaním nálezu ústavného súdu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd poukazuje

na ustanovenie , podľa ktorého návrh nie je prípustný,

ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov,

v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky

konania boli splnené.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že na základe

jej sťažnosti už v minulosti preskúmal postup okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a nálezom č. k. -36 z 27. januára 2009 konštatoval,

že v tomto konaní zistil prieťahy v konaní, a teda vyslovil porušenie základného práva

a práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48

ods. 2 a dohovoru.

Keďže s odvolaním sa na už citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde ústavný súd už v tomto konaní nebol oprávnený opätovne preskúmavať ústavným

súdom už raz posudzované obdobie v postupe okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo predmetom prieskumu už v konaní

sp. zn. , sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako neprípustnú ( ) z dôvodu predchádzajúceho

rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci (res iudicata).

2. Postup okresného súdu v období po vydaní nálezu ústavného súdu

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -36 z 27. januára 2009,

ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh a stav

označeného konania.

Dňa 28. januára 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju

a sťažovateľkinu neúčasť na ohliadke na mieste samom nariadenej okresným súdom

na 29. január 2009, a to z dôvodu nemoci sťažovateľky, pričom žiadala nariadiť jej nový

termín. Následne 2. februára 2009 okresný súd nariadil nový termín ohliadky na mieste

samom na 26. marec 2009, ktorá sa aj riadne uskutočnila za prítomnosti sťažovateľky a jej

právnej zástupkyne. Dňa 28. mája 2009 okresný súd vyžiadal od príslušnej správy katastra

listiny nevyhnutné na konanie vo veci, ktoré mu boli doručené 26. júna 2009.

Okresný súd 31. marca 2010 nariadil pojednávanie na 10. máj 2010 a 6. apríla 2010

okresný súd vyzval právnych zástupcov oboch sporových strán, aby najneskôr do konania

nariadeného pojednávania označili dôkazy „... preukazujúce finančnú spôsobilosť zaplatiť

peňažnú náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom...“. Dňa 9. apríla 2010 právny zástupca

žalovaného v 1. rade okresnému súdu oznámil, že sporné spoluvlastnícke právo bolo medzi

sťažovateľkou a žalovaným v 1. rade vyporiadané kúpnou zmluvou, na základe ktorej malo

byť predávajúcej sťažovateľke vyplatených 25 000 €, pričom sťažovateľka sa mala zaviazať

ukončiť predmetný súdny spor späťvzatím žaloby. Nadväzne na uvedené okresný súd

14. apríla 2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby z dôvodu zmeny pomerov

medzi účastníkmi konania oznámila, či na podanej žalobe trvá alebo ju berie späť.

Dňa 30. apríla 2010 právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu oznámila, že potom,

ako príslušný katastrálny úrad povolil 29. marca 2010 vklad vlastníckeho práva k podielu

sťažovateľky na sporných nehnuteľnostiach v prospech žalovaného v 1. rade na podklade

kúpnej zmluvy z 26. marca 2010, 28. apríla 2010 sťažovateľka od tejto kúpnej zmluvy

odstúpila z dôvodu, že ju uzavrela „... v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok...“,

s tým, že o uvedenom v ten istý deň zaslala oznámenie žalovanému v 1. rade, pričom

súčasne oznámila, že sa novým návrhom bude domáhať určenia vlastníckeho práva k ňou

„predanému“ podielu.

Dňa 10. mája 2010 okresný súd lustráciou zistil, že sťažovateľka nepodala žiadny

návrh na začatie nového súdneho konania, súčasne sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom

sa bez ospravedlnenia nezúčastnila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa, hoci mali riadne

a včas vykázané doručenie predvolania, pričom okresný súd na pojednávaní po vypočutí

žalovaných vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľky v celom rozsahu

zamietol. Podaním doručeným okresnému súdu faxom 12. mája 2010 (poštou doručené

17. mája 2010) právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že sťažovateľka 10. mája 2010

podala žalobu o určenie vlastníckeho práva „... ku spoločným nehnuteľnostiam zapísaným

na LV 6642...“, konanie o ktorej je vedené Okresným súdom Košice I pod sp. zn.

, a súčasne žiadala, aby okresný súd konanie sp. zn.

do rozhodnutia o označenej žalobe sťažovateľky prerušil.

Sťažovateľka 25. júna 2010 podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu

z 10. mája 2010 a 7. júla 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaných, aby

zaujal stanovisko k odvolaniu sťažovateľky, ktorý sa vyjadril 28. júla 2010, a 12. augusta

2010 okresný súd zaslal spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

na konanie o odvolaní sťažovateľky. Spis bol doručený krajskému súdu 17. augusta 2010

a 25. februára 2011 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok okresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom spis bol okresnému súdu

vrátený 13. apríla 2011.

Dňa 24. augusta 2011 okresný súd vyzval Slovenský pozemkový fond na oznámenie

pre konanie potrebných skutočností, ktoré boli okresnému súdu oznámené 7. októbra 2011.

Uznesením z 13. októbra 2011 zmenil svoje uznesenie z 5. marca 2001 o ustanovení

opatrovníka žalovaným vo 4., 5. a 6. rade na neznámom mieste tak, že im za opatrovníka

ustanovil ako neznámym vlastníkom Slovenský pozemkový fond, avšak 21. novembra 2011

Slovenský pozemkový fond podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 13. októbra

2011. Dňa 6. decembra 2011 okresný súd zaslal spis krajskému súdu, ktorému bol

doručený 7. decembra 2011, a 19. januára 2012 krajský súd uznesením sp. zn.

zrušil uznesenie okresného súdu z 13. októbra 2011 z dôvodu, že keďže

v danom prípade sú spornými nehnuteľnosťami budovy, a nie pozemky, Slovenský

pozemkový fond nemôže zastupovať označených žalovaných na neznámom mieste. Spis bol

okresnému súdu vrátený 6. februára 2012.

Okresný súd Košice I žiadal 9. februára 2012 pre potreby konania vedeného

pod sp. zn. zapožičať spis, ktorý mu okresný súd zapožičal 15. februára 2012

a okresnému súdu bol vrátený 23. februára 2012. Uznesením z 12. marca 2012 okresný súd

zmenil svoje uznesenie z 5. marca 2001 o ustanovení opatrovníka žalovaným vo 4.,

5. a 6. rade na neznámom mieste tak, že im za opatrovníka ustanovil pracovníčku okresného

súdu, a uznesením z 22. marca 2012 okresný súd prerušil konanie vo veci do právoplatného

skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. . Dňa

16. apríla 2012 sťažovateľka faxovým podaním (poštou doručené 18. apríla 2012) podala

odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania z 22. marca 2012 a 26. apríla 2012 okresný

súd zaslal odvolanie sťažovateľky na vedomie právnemu zástupcovi žalovaných. Následne

22. mája 2012 okresný súd zaslal spis krajskému súdu, ktorému bol doručený 28. mája

2012, pričom krajský súd vo veci koná pod sp. zn. a dosiaľ nebolo vo veci

rozhodnuté.

Preskúmaním uvedeného prehľadu procesných úkonov okresného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. (v období po vydaní označeného nálezu ústavného súdu)

ústavný súd zistil iba jedno obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 9 mesiacov, a to v čase

od 26. júna 2009, keď bol okresnému súdu doručený ním vyžiadaný dôkazový materiál,

do 31. marca 2010, keď okresný súd vykonal ďalší procesný úkon a vo veci nariadil

pojednávanie.

Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (, ) a v prípade, keď

ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ (ojedinelý prieťah)

v zmysle (, ), nevysloví porušenie práva

zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (,

, , , ).

Okrem toho z prehľadu procesných úkonov tiež vyplýva, že sťažovateľka sa počas

skúmaného konania nesprávala tiež vždy súčinnostne, keď sa napr. bez ospravedlnenia ona

a ani jej právna zástupkyňa nezúčastnili pojednávania konaného 10. mája 2010 aj napriek

im doručenému včasnému a riadnemu predvolaniu. Okrem toho ústavný súd podotýka, že

sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu (31. mája 2012) v čase, keď okresný súd

konanie prerušil, a hoci je nepochybné, že predmetné uznesenie o prerušení konania

z 22. marca 2012 ešte nenadobudlo právoplatnosť, pretože sťažovateľka sa proti nemu

odvolala a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie, preskúmaním súdneho spisu ústavný

súd zistil, že podaním doručeným okresnému súdu faxom 12. mája 2010 a poštou 17. mája

2010 sa samotná sťažovateľka, v zastúpení právnou zástupkyňou, domáhala prerušenia

konania, a to do skončenia ňou iniciovaného iného súdneho konania vedeného Okresným

súdom Košice I pod sp. zn. , čo napokon okresný súd aj učinil.

Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu, keď sťažovateľka, ktorá najprv sama

žiadala o prerušenie konania, a po jeho skutočnom prerušení okresným súdom vyjadruje

s týmto procesným postupom nespokojnosť zhmotnenú v ňou podanom odvolaní proti

uzneseniu o prerušení konania, sa javia ako nanajvýš zavádzajúce a rozporuplné aj jej

tvrdenia v sťažnosti podanej ústavnému súdu, podľa ktorých:

„Dňa 16.4.2012 som toto uznesenie napadla odvolaním, keďže sa domnievam, že

nejestvujú dôvody, aby súd prerušoval konanie, ktoré už viac ako 20 rokov prebieha stále

na súde I. stupňa...

... Ak súd mienil konanie prerušiť, to znamená, že sa rozhodol, že nebude predbežnú

otázku posudzovať sám, musí z jeho rozhodnutia o prerušení konania pre takýto postup

vyplývať zrozumiteľne a jasne, o akú predbežnú otázku ide a predovšetkým aký význam

pre toto konanie má mať vyriešenie tejto otázky v inom konaní. Súd 1. stupňa túto zásadnú

otázku, t. j. význam výsledku konania pre toto konanie, v odôvodnení svojho

rozhodnutia tiež nevysvetlil, to znamená, že nie je, po vecnej stránke, zrejmý dôvod

prerušenia konania, a teda nie sú splnené podmienky vyžadované ust. § 109 ods.2

písm. c/ .“

Ústavný súd vzhľadom na svoju judikatúru vo veci zistenia ojedinelých prieťahov

a vzhľadom aj na správanie sťažovateľky v skúmanom konaní sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25

ods. 2 ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je podmienené vyslovením

porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( prvej vety ), ústavný súd

sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012