Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 247/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. R. F., P., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. M. B., P., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a základného práva na ochranu manželstva zaručeného v

ods. 1 postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. R. F. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012

doručená sťažnosť Mgr. R. F., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a základného práva na ochranu manželstva zaručeného v čl. 41 ods. 1

postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“). Sťažnosť bola podaná

na poštovú prepravu 15. júna 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že na základe návrhu manžela

sťažovateľky Š. F. (ďalej len „navrhovateľ“) okresný súd konal v namietanom konaní vo

veci rozvodu jej manželstva s navrhovateľom a rozsudkom sp. zn. z 20.

januára 2011 manželstvo navrhovateľa a sťažovateľky rozviedol. Proti rozsudku

prvostupňového súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne

uznesením sp. zn. , z 26. júla 2011 odmietol. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na zápisnicu z pojednávania pred okresným súdom z 20. januára

2011, keď bol vyhlásený rozsudok o rozvode, a po jeho vyhlásení a poučení o opravnom

prostriedku sa obaja účastníci vzdali práva na podanie odvolania proti nemu, čo potvrdili aj

svojimi podpismi do zápisnice. Keďže sťažovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že sa

odvolania nevzdala, došlo z jej strany k účinnému vzdaniu sa odvolania. Za takejto situácie

odvolací súd odvolanie sťažovateľky odmietol ako podané osobou, ktorá na podanie

odvolania nebola oprávnená. Sťažovateľka 26. septembra 2011 doručila Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podanie označené ako „Sťažnosť“,

v ktorom namietala, že jej bola postupom súdov nižších stupňov odňatá možnosť konať

pred súdom. Dovolací súd posúdil toto podanie sťažovateľky podľa jeho obsahu ako

dovolanie, ktoré sťažovateľka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doplnila.

V doplnení uviedla, že podpis do zápisnice pred prvostupňovým súdom, ktorým sa vzdala

odvolania proti rozsudku o rozvode, pripojila v silnom citovom rozrušení z celej situácie

bez toho, aby chápala jeho význam a uvedomovala si ho, resp. že konala v omyle a že

svojím podpisom potvrdzuje svoju účasť na pojednávaní. Ak potom odvolací súd jej

odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou, porušil jej procesné práva v konaní.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 15. februára 2012 dovolanie sťažovateľky

odmietol ako procesne neprípustné. Označené rozhodnutie dovolacieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 19. apríla 2012.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka v podstatnom uviedla:

„V každom svojom vyjadrení v predmetnej veci sťažovateľka tvrdila, že s návrhom

nesúhlasí, nepovažuje ho za dôvodný. Tak vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 9. januára

2011, tak vo svojej výpovedi na súde... aj vo svojom podaní zo dňa 26. septembra 2011

uviedla celý rad dôvodov, ktoré ak nie vyvracajú, tak určite spochybňujú záver súdu prvého

stupňa, že jej manželstvo s navrhovateľom je trvale a hlboko rozvrátené, a že je teda daný

dôvod na to, aby súd toto manželstvo rozviedol. ...

Sťažovateľka namietala už vo svojom podaní zo dňa 25. februára 2011, že ak sa

svojím podpisom do zápisnice o pojednávaní mala vzdať práva podať odvolanie, svoj

podpis do zápisnice pripojila v silnom rozrušení, s očami zaliatymi slzami a bez toho, aby

chápala a uvedomovala si jeho význam... Konala teda v omyle, že svojím podpisom

potvrdzuje niečo iné, a síce svoju účasť na pojednávaní. Aj vzhľadom na to, že k podpisu

došlo s istým časovým odstupom (aj keď nie veľkým) od komunikácie so súdom ohľadne

podania odvolania, nespájala svoj podpis do zápisnice s touto komunikáciou a ani

bezprostredne pred podpisom zápisnice nebola súdom upozornená na to, čo vlastne

podpisuje. ...

Odvolací súd o týchto okolnostiach vedel, nepreskúmaval však postup

prvostupňového súdu z tohoto pohľadu a nezvažoval ani vykonanie dôkazov v tomto smere

a skúmal len formálnu existenciu podpisu sťažovateľky v zápisnici o pojednávaní pod

formuláciou o vzdaní sa odvolania, hoci nebolo vylúčené, že došlo k postupu súdu, ktorý by

mohol zakladať dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle .

... rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. -17 zo dňa

20. januára 2012, ktorý získal kvalitu právoplatného rozsudku v dôsledku nezákonného

postupu súdu, uvedením účastníka konania do omylu v stave citového rozrušenia, už nie je

možné zrušiť. Tento rozsudok teda nenapraviteľným spôsobom zasiahol nielen do práv

sťažovateľky, ale aj do práv jej manžela. Nenapraviteľným spôsobom zmenil ich rodinný aj

spoločenský život.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Mgr. R. F., rod. R. na súdnu ochranu, upravené v čl. 46 ods. 1

, ako aj právo na ochranu manželstva upravené v

, postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke, Mgr. R. F., rod. R. priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 50.000,- €, (slovom päťdesiattisíc eur), ktoré je Okresný súd v

Považskej Bystrici povinný sťažovateľke zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky Mgr. R. F., rod. R. priznáva náhradu trov konania

vo výške 269,58 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľky, ktorá je

v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpená, len v rozsahu

navrhovaného petitu, t. j. vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených

v a v postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti zistil, že namietané konanie bolo

právoplatne skončené rozvodovým rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 20. januára 2011, ktorý vzhľadom na vzdanie sa odvolania oboma účastníkmi konania

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 29. januára 2011. Zo sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľka nesprávne odvodzuje začiatok plynutia lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

od právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní

sťažovateľky, teda od 19. apríla 2012. Vychádzajúc z predmetu konania vymedzeného

sťažovateľkou v petite jej sťažnosti nemožno odvodzovať lehotu na podanie ústavnej

sťažnosti od právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorého postup sťažovateľka

v sťažnosti ani nenamietala.

Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 15. júna 2012, teda

v čase, keď už zjavne uplynula lehota ustanovená v ,

ústavný súd musel vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému konaniu vedenému okresným

súdom posúdiť sťažnosť ako návrh podaný oneskorene a nemohol sa už zaoberať

opodstatnenosťou jej námietok uvedených v sťažnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012