Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 247/2012
PDF · 152.98 KB
No categories available
II. ÚS 247/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. R. F., P., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. M. B., P., vo
veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na ochranu manželstva zaručeného v čl. 41
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 210/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. R. F. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012
doručená sťažnosť Mgr. R. F., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a základného práva na ochranu manželstva zaručeného v čl. 41 ods. 1
ústavy postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 210/2010 (ďalej aj „namietané konanie“). Sťažnosť bola podaná
na poštovú prepravu 15. júna 2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že na základe návrhu manžela
sťažovateľky Š. F. (ďalej len „navrhovateľ“) okresný súd konal v namietanom konaní vo
veci rozvodu jej manželstva s navrhovateľom a rozsudkom sp. zn. 4 C 210/2010 z 20.
januára 2011 manželstvo navrhovateľa a sťažovateľky rozviedol. Proti rozsudku
prvostupňového súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne
uznesením sp. zn. 4 Co 218/2011, 4 Co 219/2011 z 26. júla 2011 odmietol. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na zápisnicu z pojednávania pred okresným súdom z 20. januára
2011, keď bol vyhlásený rozsudok o rozvode, a po jeho vyhlásení a poučení o opravnom
prostriedku sa obaja účastníci vzdali práva na podanie odvolania proti nemu, čo potvrdili aj
svojimi podpismi do zápisnice. Keďže sťažovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že sa
odvolania nevzdala, došlo z jej strany k účinnému vzdaniu sa odvolania. Za takejto situácie
odvolací súd odvolanie sťažovateľky odmietol ako podané osobou, ktorá na podanie
odvolania nebola oprávnená. Sťažovateľka 26. septembra 2011 doručila Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podanie označené ako „Sťažnosť“,
v ktorom namietala, že jej bola postupom súdov nižších stupňov odňatá možnosť konať
pred súdom. Dovolací súd posúdil toto podanie sťažovateľky podľa jeho obsahu ako
dovolanie, ktoré sťažovateľka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doplnila.
V doplnení uviedla, že podpis do zápisnice pred prvostupňovým súdom, ktorým sa vzdala
odvolania proti rozsudku o rozvode, pripojila v silnom citovom rozrušení z celej situácie
bez toho, aby chápala jeho význam a uvedomovala si ho, resp. že konala v omyle a že
svojím podpisom potvrdzuje svoju účasť na pojednávaní. Ak potom odvolací súd jej
odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou, porušil jej procesné práva v konaní.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 244/2011 z 15. februára 2012 dovolanie sťažovateľky
odmietol ako procesne neprípustné. Označené rozhodnutie dovolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť 19. apríla 2012.
V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka v podstatnom uviedla:
„V každom svojom vyjadrení v predmetnej veci sťažovateľka tvrdila, že s návrhom
nesúhlasí, nepovažuje ho za dôvodný. Tak vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 9. januára
2011, tak vo svojej výpovedi na súde... aj vo svojom podaní zo dňa 26. septembra 2011
uviedla celý rad dôvodov, ktoré ak nie vyvracajú, tak určite spochybňujú záver súdu prvého
stupňa, že jej manželstvo s navrhovateľom je trvale a hlboko rozvrátené, a že je teda daný
dôvod na to, aby súd toto manželstvo rozviedol. ...
Sťažovateľka namietala už vo svojom podaní zo dňa 25. februára 2011, že ak sa
svojím podpisom do zápisnice o pojednávaní mala vzdať práva podať odvolanie, svoj
podpis do zápisnice pripojila v silnom rozrušení, s očami zaliatymi slzami a bez toho, aby
chápala a uvedomovala si jeho význam... Konala teda v omyle, že svojím podpisom
potvrdzuje niečo iné, a síce svoju účasť na pojednávaní. Aj vzhľadom na to, že k podpisu
došlo s istým časovým odstupom (aj keď nie veľkým) od komunikácie so súdom ohľadne
podania odvolania, nespájala svoj podpis do zápisnice s touto komunikáciou a ani
bezprostredne pred podpisom zápisnice nebola súdom upozornená na to, čo vlastne
podpisuje. ...
Odvolací súd o týchto okolnostiach vedel, nepreskúmaval však postup
prvostupňového súdu z tohoto pohľadu a nezvažoval ani vykonanie dôkazov v tomto smere
a skúmal len formálnu existenciu podpisu sťažovateľky v zápisnici o pojednávaní pod
formuláciou o vzdaní sa odvolania, hoci nebolo vylúčené, že došlo k postupu súdu, ktorý by
mohol zakladať dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
... rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 4C/210/2010-17 zo dňa
20. januára 2012, ktorý získal kvalitu právoplatného rozsudku v dôsledku nezákonného
postupu súdu, uvedením účastníka konania do omylu v stave citového rozrušenia, už nie je
možné zrušiť. Tento rozsudok teda nenapraviteľným spôsobom zasiahol nielen do práv
sťažovateľky, ale aj do práv jej manžela. Nenapraviteľným spôsobom zmenil ich rodinný aj
spoločenský život.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej
sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Mgr. R. F., rod. R. na súdnu ochranu, upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na ochranu manželstva upravené v čl. 41 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní
vedenom pod sp. zn. 4C/210/2010 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke, Mgr. R. F., rod. R. priznáva finančné
zadosťučinenie vo výške 50.000,- €, (slovom päťdesiattisíc eur), ktoré je Okresný súd v
Považskej Bystrici povinný sťažovateľke zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd Slovenskej republiky Mgr. R. F., rod. R. priznáva náhradu trov konania
vo výške 269,58 €.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľky, ktorá je
v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpená, len v rozsahu
navrhovaného petitu, t. j. vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených
v čl. 46 ods. 1 a v čl. 41 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 210/2010.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti zistil, že namietané konanie bolo
právoplatne skončené rozvodovým rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 C 210/2010
z 20. januára 2011, ktorý vzhľadom na vzdanie sa odvolania oboma účastníkmi konania
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 29. januára 2011. Zo sťažnosti vyplýva, že
sťažovateľka nesprávne odvodzuje začiatok plynutia lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde od právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní
sťažovateľky, teda od 19. apríla 2012. Vychádzajúc z predmetu konania vymedzeného
sťažovateľkou v petite jej sťažnosti nemožno odvodzovať lehotu na podanie ústavnej
sťažnosti od právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorého postup sťažovateľka
v sťažnosti ani nenamietala.
Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 15. júna 2012, teda
v čase, keď už zjavne uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
ústavný súd musel vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému konaniu vedenému okresným
súdom posúdiť sťažnosť ako návrh podaný oneskorene a nemohol sa už zaoberať
opodstatnenosťou jej námietok uvedených v sťažnosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júla 2012