Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/244/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. F., bývajúceho v P.,

proti odporkyni Mgr. R. F., bývajúcej v P., zastúpenej Mgr. Ing. Miroslavom Babeľom,

advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 27 /32, o rozvod manželstva, vedenej

na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. júla 2011 sp. zn. , ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 20. januára 2011 č. k. -17

rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté 18. mája 2007, zapísané v Knihe manželstiev

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika vo zväzku OM/52, ročník 2007,

na strane 229, pod poradovým číslom 458. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta

prvá tak, že účastníci konania nemajú právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu podala odporkyňa odvolanie. Krajský súd

v Trenčíne ako súd odvolací uznesením z 26. júla 2011 sp. zn.

jej opravný prostriedok odmietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zápisnicu

z pojednávania pred Okresným súdom Považská Bystrica z 20. januára 2011, kedy bol

vyhlásený rozvodový rozsudok a po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku sa

obaja účastníci vzdali práva na podanie odvolania voči nemu, čo potvrdili aj svojimi podpismi

do zápisnice. Uviedol, že zápisnica o pojednávaní je v zmysle verejnou listinou

vydanou súdom, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, až do doby, kým nie

je preukázaný opak. Keďže odporkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že sa odvolania

nevzdala, došlo z jej strany k účinnému vzdaniu sa odvolania. Za takejto situácie potom

odvolací súd odvolanie odporkyne odmietol v zmysle ako podané

osobou, ktorá na podanie odvolania nebola oprávnená.

Dňa 26. septembra 2011 odporkyňa podala na Najvyšší súd Slovenskej republiky

podanie označené ako „Sťažnosť“, v ktorom namietala, že jej bola postupom súdov nižších

stupňov odňatá možnosť pred súdom konať. Dovolací súd posúdil toto podanie odporkyne

v zmysle v spojení s podľa jeho obsahu ako dovolanie, ktoré

odporkyňa prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu neskorším podaním

z 24. novembra 2011 doplnila. V ňom uviedla, že jej bola rozhodnutím odvolacieho súdu

o odmietnutí jej odvolania ako podaného neoprávnenou osobou, hoci pre to neboli splnené

procesné predpoklady, odňatá možnosť konať pred súdom podľa Tvrdila,

že podpis do zápisnice pred prvostupňovým súdom, ktorým sa vzdala odvolania voči

rozsudku o rozvode, pripojila v silnom citovom rozrušení z celej situácie bez toho, aby

chápala jeho význam a uvedomovala si ho. Ak potom odvolací súd jej odvolanie odmietol ako

podané neoprávnenou osobou, porušil jej procesné práva v konaní.

Navrhovateľ sa k podanému dovolaniu odporkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný, pretože podľa

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa

zákon. V predmetnej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podmienky prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme

upravuje v ustanoveniach

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie odporkyne

odmietnuté, nevykazuje znaky týchto vyššie citovaných uznesení. Prípustnosť dovolania preto

z ustanovenia a nemožno vyvodiť.

Pokiaľ odporkyňa namietala, že odvolací súd nesprávne odmietol jej odvolanie, keďže

podpis do zápisnice pripojila v silnom rozrušení bez toho, aby chápala a uvedomovala si jeho

význam, resp., keďže konala v omyle, že svojim podpisom potvrdzuje niečo iné (svoju účasť

na pojednávaní), treba uviesť, že následné tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého prejav

vôle v konaní pred súdom urobil v zlom psychickom rozpoložení bez ďalšieho neznamená,

že by nevyvolal právne následky ním sledované, resp. že by konal v omyle.

V posudzovanej veci text uvedený v závere zápisnice o pojednávaní z 20.1.2010,

podľa ktorého „po vyhlásení rozhodnutia prítomní účastníci zhodne uvádzajú, že sa vzdávajú

práva podať voči rozhodnutiu odvolanie“ nespôsobuje žiadne pochybnosti o tom, čo účastník

chcel prejaviť, pokiaľ ho potvrdí svojim podpisom. Ak teda odporkyňa potvrdila uvedené

vyhlásenie svojim podpisom, čo nie je sporné, účinne prejavila vôľu nepodať proti

vyhlásenému rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie. Následné jej tvrdenie, že tak urobila

v stave napätia a rozrušenia a v omyle, že podpisuje svoju účasť na pojednávaní,

nepreukazuje opak tak, ako to správne ustálil odvolací súd. Odporkyňa preto nenáležite vyčíta

odvolaciemu súdu, že odmietnutím odvolania jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Navyše, pri riešení otázky prípustnosti dovolania odporkyne v predmetnej veci nie je

možné nechať bez povšimnutia predmet preskúmavaného konania, ktorým je rozvod

manželstva účastníkov. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že

podľa ustanovenia dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení a že podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p ustanovenia odsekov 1

a 2 (upravujúcich prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Podľa

citovaných ustanovení teda dovolanie účastníka konania nie je prípustné vo veciach

upravených Zákonom o rodine, s výnimkou prípadov v týchto ustanoveniach výslovne

uvedených (ktorou výnimkou ale rozhodnutie o rozvode nie je). Dôvod takejto právnej úpravy

prípustnosti dovolania účastníka je jednoznačný; je odrazom ústavného princípu právnej

istoty podľa a právnej istoty v statusových,

súkromných veciach podľa vo vzťahu k dovolaciemu

prieskumu vecí rozhodnutých podľa Zákona o rodine.

V preskúmavanej veci, vzhľadom na ustanovenie , podľa ktorého

„dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ...“ vyvstala otázka, či

dôvody, vedúce k úprave o neprípustnosti dovolania účastníka proti rozhodnutiu o rozvode

manželstva v ustanovení , treba vzťahovať aj na prípady, keď konanie,

v ktorom bolo vydané rozhodnutie o rozvode, je postihnuté vadou majúcou za následok

tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Rozhodnutie súdu o rozvode manželstva je konštitutívne. Konštitutívny akt vytvára

nový právny stav, takže jeho účinky (oprávnenia a právne povinnosti) vznikajú až

právoplatnosťou rozhodnutia, t.j. ex nunc. Je hmotnoprávnou skutočnosťou na základe ktorej

sa zakladá, mení alebo ruší právny vzťah. Kľúčovou zložkou konštitutívnych rozhodnutí je

právna istota. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze z 1. júla 2009 zn.

okrem iného vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 29. apríla 2008 (ktorým bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rozvedených

manželov k ich maloletým deťom) bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu

ochranu zaručené v a právo zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odôvodnení nálezu ústavný súd,

po rozsiahlej analýze ustanovení upravujúcich prípustnosť

dovolania, rozhodnutí v statusových veciach a právnej úpravy doma i v zahraničí, okrem

iného uviedol, že si je vedomý, že text zákona a systematika ustanovení o dovolaní majú

bližšie k možnosti prípustnosti zmätočného dovolania v predmetnej veci, vnímal však aj

skutočnosť, že napriek slovu „každému“ v úvodnej časti , zákonodarca,

„emancipujúc“ dovolanie zo socialistickej obnovy konania, s vysokou pravdepodobnosťou

„nevedomky pozabudol“ prevziať pri nej artikulovanú neprípustnosť, ktorá sa viazala aj

na zmätočné dovolacie dôvody. Zákonná úprava by bola podľa ústavného súdu interpretovaná

asymetricky, ak by na jednej strane nebola možná obnova konania o rozvode, v prípade, ak

bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu (§ 228

ods. 1 písm. c/ v spojení s ), a na druhej strane by bolo prípustné

z dôvodu zmätočnosti dovolanie. Uviedol, že rovnako rešpektuje kompetenciu najvyššieho

súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolaní, no napriek

niektorým argumentom uvedeným v jeho rozhodnutiach sa ale domnieva, že vzhľadom

na unikátnosť právotvorných rozsudkov týkajúcich sa rozvodu manželstva musí byť v danej

veci preferovaný princíp právnej istoty. Za komponent práva na spravodlivý proces tu možno

považovať aj dodržiavanie procesných predpisov tak, aby zrušením právoplatného

rozhodnutia nebola porušená právna istota niektorého z účastníkov. Dodal, že previazaním

s nemal v žiadnom prípade na mysli previazanie iných

dôvodov neprípustnosti z s Ústavný súd napokon pripomenul, že

zákonodarca by mal jednoznačne ustáliť otázku prípustnosti dovolania proti rozsudkom,

ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v dôvodoch svojho

uznesenia zo 17. júna 2005 sp. zn. uviedol, že nesúhlasí s názorom, podľa

ktorého je prípustné dovolanie z dôvodov tzv. zmätočnosti podľa ustanovenia

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda aj proti právoplatnému rozhodnutiu

o rozvode manželstva. Uviedol, že rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav

účastníkov, ktorý pôsobí nielen voči tretím osobám, ale aj voči súdom ( ).

Táto výnimka je odôvodnená požiadavkou, aby sa prípadným "obnovením (oživením)

manželstva", ako dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo ukončené

rozvodové konanie a manželstvo právoplatne rozvedené, nevytvorila situácia nezlučiteľná

so stavom, ktorý sa medzitým mohol vytvoriť (napr. mohlo dôjsť k uzavretiu nového

manželstva a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu prezentovaného v predmetnom

rozhodnutí znenie ustanovenia nemožno vykladať len doslovne, ale tiež

historicky; ani pred rokom 1992 nebola prípustná sťažnosť pre porušenie zákona proti

rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd ustálil, že „rámec daný ustanoveniami § 238 ods. 4

a treba vztiahnuť aj na dôvody tzv. zmätočnosti v rozvodových veciach,

kde manželstvo bolo rozvedené, pretože tu musí prevážiť všeobecný záujem na zachovaní

stavu právnej istoty a nemeniteľnosti rozhodnutí, po ktorých by mohlo dôjsť k vzniku nových

rodinných vzťahov, a ktoré by sa potom mohli dotknúť tretích osôb, prípadne aj maloletých

detí (detí z nového manželstva a pod.).“

Dovolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené závery ústavného súdu a dovolacieho

súdu v inej právnej veci, s ktorými sa stotožňuje, majúc tiež na zreteli, že súd vykladá právo

v súlade s účelom príslušnej právnej úpravy, okolnosťami jej tvorby a systematickými

súvislosťami, rešpektujúc požiadavku stability právoplatne konštituovaného osobného stavu

fyzickej osoby, dospel k záveru že v prejednávanej právnej veci rozvodu manželstva je

dovolanie odporkyne podľa procesne neprípustné.

So zreteľom na uvedené mimoriadny opravný prostriedok odporkyne odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala. Dovolací súd mu nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová