Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 257/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. C., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., Advokátska

kancelária JUDr. D. B., s. r. o., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. C. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2012

doručená sťažnosť V. C., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Dňa 27.04.2005 podala sťažovateľka

na Okresný súd Trenčín návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

pričom predmetom vyporiadania bola pohľadávka na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa

18.04.2000 uzavretá medzi sťažovateľkou, navrhovateľkou a bývalým manželom, odporcom

na strane veriteľa a Obcou B... na strane dlžníka. Konaniu bola pridelená spisová značka

. ...

Dňa 28.10.2005 podal odporca prostredníctvom právneho zástupcu Vyjadrenie

k žalobe o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva býv. manželov, v ktorom namieta

nepríslušnosť (právomoc súdu v SR) Okresného súdu v Trenčíne. ...

Dňa 30.11.2005 podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

vyjadrenie, v ktorom uvádza, že na konanie je miestne príslušný (má právomoc) Okresný

súd Trenčín. ...

Dňa 07.09.2007... súd vydal uznesenie, ktorým na námietku odporcu o nedostatku

právomoci súdu Slovenskej republiky neprihliada...

Dňa 02.10.2007 podal odporca... odvolanie proti vyššie uvedenému uzneseniu zo dňa

07.09.2007, podľa ktorého trvá na svojej predchádzajúcej argumentácii, že nie je daná

právomoc súdu Slovenskej republiky.

Dňa 15.11.2007 rozhodol Krajský súd v Trenčíne o... odvolaní odporcu, pričom

zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a v odôvodnení sa stotožnil so záverom

prvostupňového súdu, že v predmetnom konaní je daná právomoc slovenského súdu.

Zároveň vyslovil, že keďže právomoc súdu je daná, súd bez ďalšieho vo veci koná a vydanie

rozhodnutia o tom, že na námietku nedostatku právomoci neprihliada, bolo nadbytočné. ...

Dňa 21.04.2008 podal odporca... vyjadrenie k žalobe o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva býv. manželov, v ktorom okrem iného opätovne zdôrazňuje, že nie je daná

právomoc Okresného súdu v Trenčíne. ...

Dňa 30.11.2009 bol Okresným súdom Trenčín vydaný rozsudok o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. ...

Proti rozsudku... dňa 08.12.2009 podala odvolanie navrhovateľka, pričom žiadala,

aby odvolací súd vyhovel návrhu navrhovateľky. ...

Dňa 26.03. 2010 vydal Krajský súd v Trenčíne uznesenie, ktorým napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. ...

Dňa 13.12.2011 Okresný súd Trenčín vydal rozsudok, ktorým vyporiadava

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súčasne súd konštatuje, že je daná právomoc

slovenských súdov. ...

Dňa 24.01.2011 podala navrhovateľka... odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku,

v ktorom žiadala, aby jej návrhu bolo vyhovené v plnom rozsahu. ...

Dňa 27.03.2012 Krajský súd v Trenčíne uznesením o odvolaní navrhovateľky...

rozhodol tak, že... rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a konanie zastavuje. Z odôvodnenia

krajského súdu vyplýva, že napriek tomu, že okresný súd správne skúmal svoju právomoc

vo veci rozhodovať, použil správne ustanovenie zákona, dospel k nesprávnemu záveru, že je

daná jeho právomoc vo veci rozhodovať. Odvolací súd teda dospel k záveru, že v danej veci

nie je v právomoci slovenských súdov konať a rozhodovať.“.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla:

«Sme toho názoru, že súd je povinný skúmať splnenie podmienky konania - právomoc

slovenských súdov vo veci konať, pričom s touto otázkou je potrebné sa vysporiadať

v počiatočnej fáze konania pred súdom, nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá

vedie k zastaveniu konania vo veci samej.

Nie je prípustné, aby súd vyslovil nesplnenie tejto podmienky v momentne, kedy

súdne konanie prebieha siedmy rok od podania návrhu, keďže jej splnenie bolo rozhodujúce

už v momente podania návrhu na začatie konania. V prípade pochybností ohľadom

skutkových okolností prípadu a ich vplyvu na posúdenie právomoci súd disponuje

prostriedkami, ako vyzvať účastníkov na ich odstránenie. Súčasne... si dovolíme zdôrazniť,

že odporca vo svojich písomných vyjadreniach niekoľko krát na otázku právomoci súdu

poukazoval a súd sa touto otázkou dostatočne zaoberal... Prekvapivé a nečakané je potom

rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne o zastavení konania zo dňa 27.03.2012

sp. zn. -170, ktorým súd zastavil predmetné konanie bez možnosti

navrhovateľky tieto účinky zvrátiť opravným prostriedkom.

Sme toho názoru, že postup súdu v namietanom konaní nie je ústavne

akceptovateľný, a preto ním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa... podľa čl. 48

ods. 2 a práva... podľa dohovoru.

Účastníci konania sú počas celej tejto doby v neistote ohľadom ich právneho

postavenia, najmä vzhľadom k zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi konania ako

veriteľmi a obcou B., Č. ako dlžníkom zo dňa 18.04.2000 vo výške 245.958 Kč, pričom

doposiaľ nie je v ich veci... právoplatne rozhodnuté.

Súčasne poukazujeme na zásadu rímskeho práva „iura novit curia“ (súd pozná

právo), podľa ktorej právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, dokazujú sa len

relevantné skutočnosti. ...

Podľa nášho názoru predmetné konanie ani zo skutkového, ani z právneho hľadiska

nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti. Predmetom vyporiadania BSM

účastníkov bola jediná pohľadávka, ktorá bola nesporná a jednoznačne identifikovateľná. ...

Domnievame sa, že neexistujú také skutočnosti v správaní sťažovateľa, ktoré by...

bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.

Podľa nášho názoru, samotný postup súdu vo veci nemožno považovať za dostatočne

plynulý, sústredený a efektívny. ...

Právna neistota, ktorá je dôvodom podania návrhu navrhovateľky vo veci samej,

doposiaľ pretrváva. ...

Sťažovateľ využil možnosť podľa a nasl. . a dňa

22.05.2012 podal sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní predsedovi Okresného súdu v

Trenčíne. ...

Domnievame sa, že skutočnosť, že došlo k prieťahom v konaní, sa stala zrejmá až

v dôsledku vydania uznesenia Krajského súdu v Trenčíne o zastavení konania zo dňa

27.03.2012... Do tohto momentu bolo totiž z konania ako i rozhodovacej činnosti Okresného

súdu Trenčín ako i Krajského súdu v Trenčíne zrejmé, že je daná právomoc súdov

Slovenskej republiky a teda, že predmetné konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov bude právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej.

Domnievame sa, že sa jedná o špecifickú situáciu, kedy účastník konania nemal dôvod

podávať sťažnosť na prieťahy v konaní alebo sa iným spôsobom domáhať svojho práva,

pretože nemohol predpokladať, že konečným rozhodnutím Krajského súdu bude zastavené

konanie bez rozhodnutia vo veci samej a teda bez rozhodnutia, ktorým by sa odstránil stav

právnej neistoty účastníkov konania. Sme toho názoru, že sa jedná o dôvod hodný

osobitného zreteľa.»

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 7 000 € (1 000 € za jeden rok prieťahov) „S prihliadnutím

na nesústredenosť a neefektívnosť postupu súdu v doterajšom priebehu namietaného

konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie

vo veci nebolo do podania sťažnosti na ústavný súd právoplatne skončené“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 a právo

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín

sp. zn. a v konaní vedenom na Krajskom súde Trenčín pod

sp. zn. porušené.

Súd priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000,- €.

Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľa... vo výške 320,46 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ako možno z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyvodiť, zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v môže vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

(), a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ). Obdobný záver platí aj

vo vzťahu k namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že vo veci

rozhodol rozsudkom z 13. decembra 2010, ktorým vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom krajský súd ako odvolací súd uznesením sp. zn.

z 27. marca 2012 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo veci samej zrušil a konanie

zastavil, keďže dospel k záveru, že v danej veci nie je v právomoci slovenských súdov

konať a rozhodnúť. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2012.

Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou

25. mája 2012 (podanou na poštovú prepravu 23. mája 2012), t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na všeobecných súdoch, ktoré označila za účastníkov

konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé

naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

zaručenému v a právu zaručenému v dohovoru (mutatis

mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva zaručeného v , ako aj práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom,

ako aj pred krajským súdom namietané porušenie základného práva už netrvalo, pripadalo

do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv na konanie bez zbytočných prieťahov

alebo na konanie v primeranej lehote podľa , resp. podľa

dohovoru rozhodnutím krajského súdu o zastavení konania o žalobe sťažovateľky treba

uviesť, že k porušeniu týchto práv sťažovateľky iba samotným rozhodnutím krajského súdu

dôjsť nemohlo (mutatis mutandis , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012