Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 257/2012
PDF · 177.73 KB
No categories available
II. ÚS 257/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. C., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., Advokátska
kancelária JUDr. D. B., s. r. o., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 90/2005 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Co 130/2011 (pôvodne pod sp. zn. 19 Co 280/2007) a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. C. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2012
doručená sťažnosť V. C., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 90/2005 a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 130/2011 (pôvodne pod sp. zn. 19 Co 280/2007).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Dňa 27.04.2005 podala sťažovateľka
na Okresný súd Trenčín návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pričom predmetom vyporiadania bola pohľadávka na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa
18.04.2000 uzavretá medzi sťažovateľkou, navrhovateľkou a bývalým manželom, odporcom
na strane veriteľa a Obcou B... na strane dlžníka. Konaniu bola pridelená spisová značka
12 C/90/2005. ...
Dňa 28.10.2005 podal odporca prostredníctvom právneho zástupcu Vyjadrenie
k žalobe o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva býv. manželov, v ktorom namieta
nepríslušnosť (právomoc súdu v SR) Okresného súdu v Trenčíne. ...
Dňa 30.11.2005 podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrenie, v ktorom uvádza, že na konanie je miestne príslušný (má právomoc) Okresný
súd Trenčín. ...
Dňa 07.09.2007... súd vydal uznesenie, ktorým na námietku odporcu o nedostatku
právomoci súdu Slovenskej republiky neprihliada...
Dňa 02.10.2007 podal odporca... odvolanie proti vyššie uvedenému uzneseniu zo dňa
07.09.2007, podľa ktorého trvá na svojej predchádzajúcej argumentácii, že nie je daná
právomoc súdu Slovenskej republiky.
Dňa 15.11.2007 rozhodol Krajský súd v Trenčíne o... odvolaní odporcu, pričom
zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a v odôvodnení sa stotožnil so záverom
prvostupňového súdu, že v predmetnom konaní je daná právomoc slovenského súdu.
Zároveň vyslovil, že keďže právomoc súdu je daná, súd bez ďalšieho vo veci koná a vydanie
rozhodnutia o tom, že na námietku nedostatku právomoci neprihliada, bolo nadbytočné. ...
Dňa 21.04.2008 podal odporca... vyjadrenie k žalobe o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva býv. manželov, v ktorom okrem iného opätovne zdôrazňuje, že nie je daná
právomoc Okresného súdu v Trenčíne. ...
Dňa 30.11.2009 bol Okresným súdom Trenčín vydaný rozsudok o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. ...
Proti rozsudku... dňa 08.12.2009 podala odvolanie navrhovateľka, pričom žiadala,
aby odvolací súd vyhovel návrhu navrhovateľky. ...
Dňa 26.03. 2010 vydal Krajský súd v Trenčíne uznesenie, ktorým napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. ...
Dňa 13.12.2011 Okresný súd Trenčín vydal rozsudok, ktorým vyporiadava
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súčasne súd konštatuje, že je daná právomoc
slovenských súdov. ...
Dňa 24.01.2011 podala navrhovateľka... odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku,
v ktorom žiadala, aby jej návrhu bolo vyhovené v plnom rozsahu. ...
Dňa 27.03.2012 Krajský súd v Trenčíne uznesením o odvolaní navrhovateľky...
rozhodol tak, že... rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a konanie zastavuje. Z odôvodnenia
krajského súdu vyplýva, že napriek tomu, že okresný súd správne skúmal svoju právomoc
vo veci rozhodovať, použil správne ustanovenie zákona, dospel k nesprávnemu záveru, že je
daná jeho právomoc vo veci rozhodovať. Odvolací súd teda dospel k záveru, že v danej veci
nie je v právomoci slovenských súdov konať a rozhodovať.“.
V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla:
«Sme toho názoru, že súd je povinný skúmať splnenie podmienky konania - právomoc
slovenských súdov vo veci konať, pričom s touto otázkou je potrebné sa vysporiadať
v počiatočnej fáze konania pred súdom, nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá
vedie k zastaveniu konania vo veci samej.
Nie je prípustné, aby súd vyslovil nesplnenie tejto podmienky v momentne, kedy
súdne konanie prebieha siedmy rok od podania návrhu, keďže jej splnenie bolo rozhodujúce
už v momente podania návrhu na začatie konania. V prípade pochybností ohľadom
skutkových okolností prípadu a ich vplyvu na posúdenie právomoci súd disponuje
prostriedkami, ako vyzvať účastníkov na ich odstránenie. Súčasne... si dovolíme zdôrazniť,
že odporca vo svojich písomných vyjadreniach niekoľko krát na otázku právomoci súdu
poukazoval a súd sa touto otázkou dostatočne zaoberal... Prekvapivé a nečakané je potom
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne o zastavení konania zo dňa 27.03.2012
sp. zn. 5 Co/130/2011-170, ktorým súd zastavil predmetné konanie bez možnosti
navrhovateľky tieto účinky zvrátiť opravným prostriedkom.
Sme toho názoru, že postup súdu v namietanom konaní nie je ústavne
akceptovateľný, a preto ním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa... podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva... podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účastníci konania sú počas celej tejto doby v neistote ohľadom ich právneho
postavenia, najmä vzhľadom k zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi konania ako
veriteľmi a obcou B., Č. ako dlžníkom zo dňa 18.04.2000 vo výške 245.958 Kč, pričom
doposiaľ nie je v ich veci... právoplatne rozhodnuté.
Súčasne poukazujeme na zásadu rímskeho práva „iura novit curia“ (súd pozná
právo), podľa ktorej právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, dokazujú sa len
relevantné skutočnosti. ...
Podľa nášho názoru predmetné konanie ani zo skutkového, ani z právneho hľadiska
nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti. Predmetom vyporiadania BSM
účastníkov bola jediná pohľadávka, ktorá bola nesporná a jednoznačne identifikovateľná. ...
Domnievame sa, že neexistujú také skutočnosti v správaní sťažovateľa, ktoré by...
bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.
Podľa nášho názoru, samotný postup súdu vo veci nemožno považovať za dostatočne
plynulý, sústredený a efektívny. ...
Právna neistota, ktorá je dôvodom podania návrhu navrhovateľky vo veci samej,
doposiaľ pretrváva. ...
Sťažovateľ využil možnosť podľa § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z.. a dňa
22.05.2012 podal sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní predsedovi Okresného súdu v
Trenčíne. ...
Domnievame sa, že skutočnosť, že došlo k prieťahom v konaní, sa stala zrejmá až
v dôsledku vydania uznesenia Krajského súdu v Trenčíne o zastavení konania zo dňa
27.03.2012... Do tohto momentu bolo totiž z konania ako i rozhodovacej činnosti Okresného
súdu Trenčín ako i Krajského súdu v Trenčíne zrejmé, že je daná právomoc súdov
Slovenskej republiky a teda, že predmetné konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bude právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej.
Domnievame sa, že sa jedná o špecifickú situáciu, kedy účastník konania nemal dôvod
podávať sťažnosť na prieťahy v konaní alebo sa iným spôsobom domáhať svojho práva,
pretože nemohol predpokladať, že konečným rozhodnutím Krajského súdu bude zastavené
konanie bez rozhodnutia vo veci samej a teda bez rozhodnutia, ktorým by sa odstránil stav
právnej neistoty účastníkov konania. Sme toho názoru, že sa jedná o dôvod hodný
osobitného zreteľa.»
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 7 000 € (1 000 € za jeden rok prieťahov) „S prihliadnutím
na nesústredenosť a neefektívnosť postupu súdu v doterajšom priebehu namietaného
konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie
vo veci nebolo do podania sťažnosti na ústavný súd právoplatne skončené“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí
jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
sp. zn. 12 C/90/2005 a v konaní vedenom na Krajskom súde Trenčín pod
sp. zn. 19 Co/280/2007 porušené.
Súd priznáva sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné zadosťučinenie
vo výške 7.000,- €.
Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi
sťažovateľa... vo výške 320,46 €.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 90/2005 a postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Co 130/2011 (pôvodne pod sp. zn. 19 Co 280/2007).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Ako možno z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyvodiť, zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už
označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva
nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06). Obdobný záver platí aj
vo vzťahu k namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 90/2005 vyplýva, že vo veci
rozhodol rozsudkom z 13. decembra 2010, ktorým vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka
odvolanie, o ktorom krajský súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 5 Co 130/2011
z 27. marca 2012 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo veci samej zrušil a konanie
zastavil, keďže dospel k záveru, že v danej veci nie je v právomoci slovenských súdov
konať a rozhodnúť. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2012.
Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou
25. mája 2012 (podanou na poštovú prepravu 23. mája 2012), t. j. v čase, keď porušenie
označeného základného práva na všeobecných súdoch, ktoré označila za účastníkov
konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé
naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis
mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom,
ako aj pred krajským súdom namietané porušenie základného práva už netrvalo, pripadalo
do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv na konanie bez zbytočných prieťahov
alebo na konanie v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru rozhodnutím krajského súdu o zastavení konania o žalobe sťažovateľky treba
uviesť, že k porušeniu týchto práv sťažovateľky iba samotným rozhodnutím krajského súdu
dôjsť nemohlo (mutatis mutandis III. ÚS 143/05, IV. ÚS 11/08).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2012