Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 361/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou F.,

s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci

namietaného porušenia , jeho základných práv

podľa a a práv podľa

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo 14. apríla 2012 a jeho postupom v tomto

konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2012

doručená sťažnosť JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 12

ods. 2 (ďalej len „“), svojich základných práv podľa

a , práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 14. apríla 2012 (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a jeho postupom

v tomto konaní.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B.,

s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutým rozhodnutím

rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej

– spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených základných práv podľa

, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a mal porušiť aj

označený článok ; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu

zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným

súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných

práv podľa , práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného

článku došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označenom konaní.

Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal otázkou, či sú

naplnené predpoklady meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), a dospel opätovne k záveru, že ju podala

osoba zjavne neoprávnená podľa . Uvedené ustanovenie

v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu

kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu

rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania,

ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle

rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej

moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento svoj status získal podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“); podľa § 2

ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5

Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci

postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol

štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj exekučné

konanie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má

význam len právne-technicky, či organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho

vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie,

ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci

povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú

štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich

základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie

v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle

ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania

o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to

ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho

sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie

zaoberal jeho obšírnou právnou argumentáciou, obdobne ako to bolo v prípade jeho

sťažností vedených na ústavnom súde pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (bod 2 výroku).

K tomu ústavný súd ešte poznamenáva, že nesúhlas sťažovateľa s viacerými

rozhodnutiami ústavného súdu (s uznesením sp. zn. zo 7. decembra 2011

a uznesením sp. zn. z 13. apríla 2011) by mohol byť dôvodom

odmietnutia sťažnosti v časti aj pre jej neprípustnosť podľa § 24 písm. c) zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012