Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 362/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou F.,

s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Skalica sp. zn. a sp. zn.

z 21. marca 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. a 21. mája

2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namietal porušenie

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uzneseniami Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

a sp. zn. z 21. marca 2012 (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a jeho

postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B.,

s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými

rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti

voči oprávnenému – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených

základných práv podľa , práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu

a mal porušiť aj označený článok ; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia

okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred

ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených

základných práv podľa , práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu

a označeného článku došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených

konaniach.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd

spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa

týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení

vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa

a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K veci samotnej

Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal otázkou, či sú

naplnené predpoklady meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3

, a dospel opätovne k záveru, že ju podala osoba zjavne

neoprávnená podľa . Uvedené ustanovenie v záujme

racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu

posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne

meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte

nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez

ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov

obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento svoj status získal podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“); podľa § 2

ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5

Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci

postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol

štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj exekučné

konanie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má

význam len právne-technicky či organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho

vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie,

ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci

povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú

štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich

základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie

v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle

ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania

o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to

ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho

sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie

zaoberal jeho obšírnou právnou argumentáciou, obdobne ako to bolo v prípade jeho

sťažností vedených na ústavnom súde napr. pod sp. zn. , sp. zn. III. ÚS

151/2012 a sp. zn. (bod 2 výroku).

K tomu ústavný súd ešte poznamenáva, že nesúhlas sťažovateľa s viacerými

rozhodnutiami ústavného súdu (s uznesením sp. zn. zo 7. decembra 2011

a uznesením sp. zn. z 13. apríla 2011) by mohol byť dôvodom

odmietnutia sťažnosti v časti aj pre jej neprípustnosť podľa § 24 písm. c) zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012