Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 352/2012
PDF · 164.05 KB
No categories available
IV. ÚS 352/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutá senátu 9. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
8485/2012, sp. zn. Rvp 8486/2012, sp. zn. Rvp 8487/2012, sp. zn. Rvp 8488/2012, sp. zn.
Rvp 8489/2012, sp. zn. Rvp 8490/2012, sp. zn. Rvp 8491/2012, sp. zn. Rvp 8492/2012, sp.
zn. Rvp 8493/2012, sp. zn. Rvp 8494/2012, sp. zn. Rvp 8495/2012, sp. zn. Rvp 8496/2012,
sp. zn. Rvp 8497/2012, sp. zn. Rvp 8498/2012, sp. zn. Rvp 8499/2012, sp. zn. Rvp
8500/2012, sp. zn. Rvp 8501/2012, sp. zn. Rvp 8502/2012, sp. zn. Rvp 8503/2012, sp. zn.
Rvp 8504/2012, sp. zn. Rvp 8505/2012, sp. zn. Rvp 8506/2012 a sp. zn. Rvp 8507/2012 vo
veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Skalica v bližšie neoznačených konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 8485/2012, sp.
zn. Rvp 8486/2012, sp. zn. Rvp 8487/2012, sp. zn. Rvp 8488/2012, sp. zn. Rvp 8489/2012,
sp. zn. Rvp 8490/2012, sp. zn. Rvp 8491/2012, sp. zn. Rvp 8492/2012, sp. zn. Rvp
8493/2012, sp. zn. Rvp 8494/2012, sp. zn. Rvp 8495/2012, sp. zn. Rvp 8496/2012, sp. zn.
Rvp 8497/2012, sp. zn. Rvp 8498/2012, sp. zn. Rvp 8499/2012, sp. zn. Rvp 8500/2012, sp.
zn. Rvp 8501/2012, sp. zn. Rvp 8502/2012, sp. zn. Rvp 8503/2012, sp. zn. Rvp 8504/2012,
sp. zn. Rvp 8505/2012, sp. zn. Rvp 8506/2012 a sp. zn. Rvp 8507/2012 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8485/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012
osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačených konaniach
(súdnym exekútorom boli veci vedené pod spisovými značkami: EX 2988/2003,
EX 649/2006, EX 882/2003, EX 767/2003, EX 769/2002, EX 2978/2003, EX 2617/2003,
EX 512/2002, EX 2615/2003, EX 820/2004, EX 1176/2003, EX 436/2002, EX 298/2002,
EX 410/2002, EX 414/2002, EX 415/2002, EX 416/2002, EX 299/2002, EX 446/2002,
EX 2642/2003, EX 454/2002, EX 154/2006 a EX 297/2002, pozn.).
Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 8485/2012 až sp. zn.
Rvp 8507/2012 (s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla
zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené
súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) osobitne podanými
návrhmi požiadala pôvodne zvoleného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Pôvodne
zvolený súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na
vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd rozhodol. Sťažovateľka uplatňujúc postup podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku podala okresnému súdu v napadnutých konaniach návrhy
na zmenu súdneho exekútora, o ktorých okresný súd zatiaľ nerozhodol aj napriek
skutočnosti, že tieto veci podľa jej názoru nevykazujú znaky právnej a faktickej zložitosti,
pričom jej správanie v napadnutých exekučných konaniach nemohlo byť dôvodom
zbytočných prieťahov. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu
oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich
identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny
postup okresného súdu sťažovateľka podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu 23. marca 2012 sťažnosti na prieťahy v ňou
iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému súdu
nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v namietaných konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli
porušené ňou označené práva, a aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných
prieťahov. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 8485/2012, sp. zn. Rvp 8486/2012, sp. zn. Rvp 8487/2012, sp. zn. Rvp 8488/2012,
sp. zn. Rvp 8489/2012, sp. zn. Rvp 8490/2012, sp. zn. Rvp 8491/2012, sp. zn.
Rvp 8492/2012, sp. zn. Rvp 8493/2012, sp. zn. Rvp 8494/2012, sp. zn. Rvp 8495/2012,
sp. zn. Rvp 8496/2012, sp. zn. Rvp 8497/2012, sp. zn. Rvp 8498/2012, sp. zn.
Rvp 8499/2012, sp. zn. Rvp 8500/2012, sp. zn. Rvp 8501/2012, sp. zn. Rvp 8502/2012,
sp. zn. Rvp 8503/2012, sp. zn. Rvp 8504/2012, sp. zn. Rvp 8505/2012, sp. zn.
Rvp 8506/2012 a sp. zn. Rvp 8507/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení
sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom
okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až ods. 3 zákona o ústavnom súde sa v celom
rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), čo
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod
ktorými sú ňou namietané konania vedené okresným súdom, a ani ústavnému súdu
so sťažnosťami nedoručila relevantné (k návrhu sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci na
prvom liste sťažností uvádza, že tvoria ich prílohu (s označením „listiny podľa textu“,
pozn.).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie
je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany
okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania
vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť
a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný
súd zastáva názor, že sú splnené predpoklady na odmietnutie označených sťažností
sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj
na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade
identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 283/2012, sp. zn. I. ÚS 284/2012, sp. zn. I. ÚS 306/2012, sp. zn. III. ÚS 263/2012,
sp. zn. III. ÚS 275/2012, sp. zn. III. ÚS 282/2012).
Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7
v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za
účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri
ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
(porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie sťažností
predsedovi okresného súdu 23. marca 2012, t. j. v pomerne krátkom čase pred doručením
sťažností ústavnému súdu (14. mája 2012), sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému
nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného
súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom
vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08).
Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia
sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka
mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného
krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.
Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha
ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127
ods. 1 ústavy predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažností z dôvodu
neprípustnosti.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia
zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.
Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery
rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. augusta 2012