Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 367/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp

8030/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8045/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8060/2012, sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj namietaného porušenia a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v bližšie

neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8038/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8053/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8033/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8048/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj namietaného porušenia a dohovoru postupom

Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačených konaniach

(u súdneho exekútora boli veci vedené pod spisovými značkami: EX 4432004,

EX 11402007, EX 5442006, EX 17542006, EX 6232007, EX 5572006, EX 11132007,

EX 6242006, EX 10572004, EX 5202003, EX 15052007, EX 9072004, EX 32007,

EX 11142007, EX 4332005, EX 4852003, EX 9982007, EX 402007, EX 4722003,

EX 2592008, EX 8492007, EX 11112007, EX 6742003, EX 6792006, EX 4812003,

EX 3872005, EX 36632006, EX 6292006, EX 3482007, EX 30522005, EX 15082007,

EX 4422004 a EX 4712003, pozn.).

Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho

exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií. Okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo

k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci

v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci nevykazujú

prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie

v týchto veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu

oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich

identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala

sťažovateľka 23. marca 2012 v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných

exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu a dohovoru

upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených) boli porušené ňou označené práva, aby

okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol okresný súd

zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“) alebo .

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka a okresný súd) a navyše z hľadiska

právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľkou, ako aj z hľadiska právneho problému,

ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver, sú takmer

identické

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol o spojení sťažností na spoločné

konanie podľa v spojení s (bod 1 výroku

tohto uznesenia).

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až 3 sa v celom rozsahu

vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd

viazaný pritom návrhom na začatie konania ( ), čo

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti ani

v jej petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred okresným

súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhmi nedoručila relevantné (k návrhom sa

vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste každého návrhu uvádza, že tvoria

jeho prílohu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25

ods. 1 ) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh

obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania

a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd uvádza, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že

nemožno preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany

okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania

vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť

a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný

súd zastáva názor, že sú splnené predpoklady na odmietnutie označených sťažností

sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj

na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade

identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd

považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa (ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného

súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu (porovnaj napr. , ). Sťažovateľka túto skutočnosť

hodnoverným spôsobom nepreukázala. Uvedené nedostatky zakladajú dôvod na

odmietnutie jej sťažností podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že podanie sťažnosti predsedovi okresného

súdu v pomerne krátkom čase pred doručením sťažnosti ústavnému súdu (ani dva mesiace)

sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká

sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu

na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. ,

, , ). Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva

názor, že sťažovateľka sa domáha ochrany svojich práv v napadnutých konaniach

prostredníctvom sťažnosti podľa predčasne, čo zakladá dôvod na

odmietnutie jej sťažností z dôvodu neprípustnosti.

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosti sťažovateľky podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery

rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012