Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 370/2012
PDF · 167.31 KB
No categories available
IV. ÚS 370/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
8772/2012, sp. zn. Rvp 8773/2012, sp. zn. Rvp 8774/2012, sp. zn. Rvp 8775/2012, sp. zn.
Rvp 8776/2012, sp. zn. Rvp 8777/2012, sp. zn. Rvp 8778/2012, sp. zn. Rvp 8778/2012, sp.
zn. Rvp 8780/2012, sp. zn. Rvp 8781/2012, sp. zn. Rvp 8782/2012, sp. zn. Rvp 8783/2012,
sp. zn. Rvp 8784/2012, sp. zn. Rvp 8785/2012 a sp. zn. Rvp 8786/2012 vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trebišov v bližšie neoznačených konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P. , s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 8772/2012,
sp. zn. Rvp 8773/2012, sp. zn. Rvp 8774/2012, sp. zn. Rvp 8775/2012, sp. zn. Rvp
8776/2012, sp. zn. Rvp 8777/2012, sp. zn. Rvp 8778/2012, sp. zn. Rvp 8778/2012, sp. zn.
Rvp 8780/2012, sp. zn. Rvp 8781/2012, sp. zn. Rvp 8782/2012, sp. zn. Rvp 8783/2012, sp.
zn. Rvp 8784/2012, sp. zn. Rvp 8785/2012 a sp. zn. Rvp 8786/2012 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8772/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod
sp. zn. Rvp 8772/2012, sp. zn. Rvp 8773/2012, sp. zn. Rvp 8774/2012, sp. zn. Rvp
8775/2012, sp. zn. Rvp 8776/2012, sp. zn. Rvp 8777/2012, sp. zn. Rvp 8778/2012, sp. zn.
Rvp 8778/2012, sp. zn. Rvp 8780/2012, sp. zn. Rvp 8781/2012, sp. zn. Rvp 8782/2012, sp.
zn. Rvp 8783/2012, sp. zn. Rvp 8784/2012, sp. zn. Rvp 8785/2012 a sp. zn. Rvp 8786/2012
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačených konaniach (u
súdneho exekútora boli veci vedené pod spisovými značkami: EX 14292002, EX 9552006,
EX 1502007, EX 9692006, EX 3082007, EX 1092007, EX 5932006, EX 14662003, EX
4972006, EX 6502006, EX 1182007, EX 4852006, EX 14322004, EX 452005 a EX
9452006, pozn.).
Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy
obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na
vykonanie exekúcií. Okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo
k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci
v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci nevykazujú
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie
v týchto veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu
oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich
identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala
sťažovateľka 23. marca 2012 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných
exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti
nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
upravujúcich zákaz diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených) boli porušené ňou označené práva, aby
okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol okresný súd
zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 8772/2012, sp. zn.
Rvp 8773/2012, sp. zn. Rvp 8774/2012, sp. zn. Rvp 8775/2012, sp. zn. Rvp 8776/2012,
sp. zn. Rvp 8777/2012, sp. zn. Rvp 8778/2012, sp. zn. Rvp 8778/2012, sp. zn.
Rvp 8780/2012, sp. zn. Rvp 8781/2012, sp. zn. Rvp 8782/2012, sp. zn. Rvp 8783/2012,
sp. zn. Rvp 8784/2012, sp. zn. Rvp 8785/2012 a sp. zn. Rvp 8786/2012 týkajú tých istých
účastníkov konania (sťažovateľka a okresný súd) a navyše z hľadiska právnej argumentácie
použitej v nich sťažovateľkou, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude
potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver, sú takmer identické.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol o spojení sťažností na spoločné
konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku
tohto uznesenia).
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom
okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu
vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani
v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred
okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhmi nedoručila relevantné
(k návrhom sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste každého návrhu
uvádza, že tvoria jeho prílohu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh
obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania
a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd uvádza, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že
nemožno preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany
okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania
vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť
a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný
súd zastáva názor, že sú splnené predpoklady na odmietnutie označených sťažností
sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj
na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade
identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 283/2012, sp. zn. I. ÚS 284/2012, sp. zn. I. ÚS 306/2012, sp. zn. III. ÚS 263/2012,
sp. zn. III. ÚS 275/2012 a sp. zn. III. ÚS 282/2012).
Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade
so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi
príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd
považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného
súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Sťažovateľka túto skutočnosť
hodnoverným spôsobom nepreukázala. Uvedené nedostatky zakladajú dôvod na
odmietnutie jej sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že podanie sťažnosti predsedovi okresného
súdu v pomerne krátkom čase pred doručením sťažností ústavnému súdu (ani dva mesiace)
sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká
sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu
na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08). Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva
názor, že sťažovateľka sa domáha ochrany svojich práv v napadnutých konaniach
prostredníctvom sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predčasne, čo zakladá dôvod na
odmietnutie jej sťažností z dôvodu neprípustnosti.
Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia
sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka
mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného
krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia
zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.
Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery
rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. augusta 2012