Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 353/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp

8519/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

10256/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. Rvp

10263/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v bližšie neoznačených konaniach a

takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

8527/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012

a 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a

dohovoru postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v bližšie

neoznačených konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené pod spisovými značkami:

EX 165/2007, EX 1617/2006, EX 212/2006, EX 2146/2003, EX 185/2006, EX 288/2005,

EX 11245/2011, EX 1899/2006, EX 94/2005, EX 2159/2003, EX 5538/2009,

EX 5162/2011, EX 3275/2009, EX 1051/2009, EX 8251/2011, EX 7891/2011, EX

358/2009, EX 7877/2011 a EX 991/2009, pozn.).

Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. až sp. zn.

(s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla

zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené

súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka osobitne podanými návrhmi požiadala

pôvodného zvoleného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Pôvodne zvolený súdny

exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na

vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd rozhodol. Sťažovateľka uplatňujúc postup podľa

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku podala okresnému súdu v napadnutých konaniach návrhy

na zmenu súdneho exekútora, o ktorých okresný súd zatiaľ podľa jej tvrdenia nerozhodol aj

napriek skutočnosti, že tieto veci podľa jej názoru nevykazujú znaky právnej a faktickej

zložitosti, pričom jej správanie v označených exekučných veciach nemohlo byť dôvodom

zbytočných prieťahov. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu

oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich

identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny

postup okresného súdu sťažovateľka v označených sťažnostiach uvádza, že podala v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu

23. marca 2012 sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. až sp. zn.

(s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného,

čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania

vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných veciach osobitne

podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku následne požiadal

okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu

jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených

lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií rozhodol len čiastočne (len pre časť pohľadávky

oprávneného, pozn.) napriek tomu, že tieto veci nevykazujú podľa jej názoru znaky

mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto

veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani

spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala

len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny

postup okresného súdu sťažovateľka podala aj v týchto veciach v zmysle § 62 ods. 1 zákona

o súdoch predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných

konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti z 9. mája 2012

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v namietaných konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli

porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov a zaviazal okresný súd zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu,

proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné

konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až ods. 3 sa v celom

rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania ( ), čo

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod

ktorými sú ňou namietané konania vedené okresným súdom, a ani ústavnému súdu

so sťažnosťami nedoručila relevantné (k návrhu sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci na

prvom liste sťažností uvádza, že tvoria ich prílohu (s označením „listiny podľa textu“,

pozn.).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany

okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania

vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť

a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný

súd zastáva názor, že sú splnené predpoklady na odmietnutie označených sťažností

sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj

na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade

identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. ).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7

v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za

účinný prostriedok ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri

ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(porovnaj napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie sťažností

predsedovi okresného súdu 9. mája 2012 (pokiaľ ide o sťažnosti vedené pod sp. zn.

až sp. zn. ), resp. 23. marca 2012 (pokiaľ ide o sťažnosti

vedené pod sp. zn. až sp. zn. ), t. j. v pomerne krátkom čase

pred doručením sťažností ústavnému súdu (14. mája až 2. júla 2012), sa javí byť

iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť

mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie

opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. , ,

, ).

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127

ods. 1 predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažností z dôvodu

neprípustnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosti sťažovateľky podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery sa

rozhodovanie o nich stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012