Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 353/2012
PDF · 175.21 KB
No categories available
IV. ÚS 353/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
8519/2012, sp. zn. Rvp 8520/2012, sp. zn. Rvp 8521/2012, sp. zn. Rvp 8522/2012, sp. zn.
Rvp 8523/2012, sp. zn. Rvp 8524/2012, sp. zn. Rvp 8525/2012, sp. zn. Rvp 8526/2012, sp.
zn. Rvp 8527/2012, sp. zn. Rvp 8528/2012, sp. zn. Rvp 10255/2012, sp. zn. Rvp
10256/2012, sp. zn. Rvp 10257/2012, sp. zn. Rvp 10258/2012, sp. zn. Rvp 10259/2012, sp.
zn. Rvp 10260/2012, sp. zn. Rvp 10261/2012, sp. zn. Rvp 10262/2012 a sp. zn. Rvp
10263/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v bližšie neoznačených konaniach a
takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 8519/2012, sp.
zn. Rvp 8520/2012, sp. zn. Rvp 8521/2012, sp. zn. Rvp 8522/2012, sp. zn. Rvp 8523/2012,
sp. zn. Rvp 8524/2012, sp. zn. Rvp 8525/2012, sp. zn. Rvp 8526/2012, sp. zn. Rvp
8527/2012, sp. zn. Rvp 8528/2012, sp. zn. Rvp 10255/2012, sp. zn. Rvp 10256/2012, sp. zn.
Rvp 10257/2012, sp. zn. Rvp 10258/2012, sp. zn. Rvp 10259/2012, sp. zn. Rvp 10260/2012,
sp. zn. Rvp 10261/2012, sp. zn. Rvp 10262/2012 a sp. zn. Rvp 10263/2012 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8519/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012
a 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta
JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v bližšie
neoznačených konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené pod spisovými značkami:
EX 165/2007, EX 1617/2006, EX 212/2006, EX 2146/2003, EX 185/2006, EX 288/2005,
EX 11245/2011, EX 1899/2006, EX 94/2005, EX 2159/2003, EX 5538/2009,
EX 5162/2011, EX 3275/2009, EX 1051/2009, EX 8251/2011, EX 7891/2011, EX
358/2009, EX 7877/2011 a EX 991/2009, pozn.).
Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 8519/2012 až sp. zn.
Rvp 8528/2012 (s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla
zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené
súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka osobitne podanými návrhmi požiadala
pôvodného zvoleného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Pôvodne zvolený súdny
exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na
vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd rozhodol. Sťažovateľka uplatňujúc postup podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku podala okresnému súdu v napadnutých konaniach návrhy
na zmenu súdneho exekútora, o ktorých okresný súd zatiaľ podľa jej tvrdenia nerozhodol aj
napriek skutočnosti, že tieto veci podľa jej názoru nevykazujú znaky právnej a faktickej
zložitosti, pričom jej správanie v označených exekučných veciach nemohlo byť dôvodom
zbytočných prieťahov. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu
oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich
identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny
postup okresného súdu sťažovateľka v označených sťažnostiach uvádza, že podala v zmysle
§ 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu
23. marca 2012 sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré
nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 10255/2012 až sp. zn.
Rvp 10263/2012 (s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného,
čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania
vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných veciach osobitne
podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku následne požiadal
okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených
lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií rozhodol len čiastočne (len pre časť pohľadávky
oprávneného, pozn.) napriek tomu, že tieto veci nevykazujú podľa jej názoru znaky
mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto
veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani
spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala
len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny
postup okresného súdu sťažovateľka podala aj v týchto veciach v zmysle § 62 ods. 1 zákona
o súdoch predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných
konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti z 9. mája 2012
nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v namietaných konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli
porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných
prieťahov a zaviazal okresný súd zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 8519/2012, sp. zn. Rvp 8520/2012, sp. zn. Rvp 8521/2012, sp. zn. Rvp 8522/2012,
sp. zn. Rvp 8523/2012, sp. zn. Rvp 8524/2012, sp. zn. Rvp 8525/2012, sp. zn.
Rvp 8526/2012, sp. zn. Rvp 8527/2012, sp. zn. Rvp 8528/2012, sp. zn. Rvp 10255/2012,
sp. zn. Rvp 10256/2012, sp. zn. Rvp 10257/2012, sp. zn. Rvp 10258/2012, sp. zn.
Rvp 10259/2012, sp. zn. Rvp 10260/2012, sp. zn. Rvp 10261/2012, sp. zn. Rvp 10262/2012
a sp. zn. Rvp 10263/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu,
proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné
konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom
okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až ods. 3 zákona o ústavnom súde sa v celom
rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), čo
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod
ktorými sú ňou namietané konania vedené okresným súdom, a ani ústavnému súdu
so sťažnosťami nedoručila relevantné (k návrhu sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci na
prvom liste sťažností uvádza, že tvoria ich prílohu (s označením „listiny podľa textu“,
pozn.).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie
je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany
okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania
vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť
a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný
súd zastáva názor, že sú splnené predpoklady na odmietnutie označených sťažností
sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj
na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade
identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 283/2012, sp. zn. I. ÚS 284/2012, sp. zn. I. ÚS 306/2012, sp. zn. III. ÚS 263/2012,
sp. zn. III. ÚS 275/2012, sp. zn. III. ÚS 282/2012).
Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7
v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za
účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri
ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
(porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie sťažností
predsedovi okresného súdu 9. mája 2012 (pokiaľ ide o sťažnosti vedené pod sp. zn.
Rvp 10255/2012 až sp. zn. Rvp 10263/2012), resp. 23. marca 2012 (pokiaľ ide o sťažnosti
vedené pod sp. zn. Rvp 8519/2012 až sp. zn. Rvp 8528/2012), t. j. v pomerne krátkom čase
pred doručením sťažností ústavnému súdu (14. mája až 2. júla 2012), sa javí byť
iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť
mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie
opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05,
Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia
sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka
mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného
krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.
Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha
ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127
ods. 1 ústavy predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažností z dôvodu
neprípustnosti.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia
zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.
Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery sa
rozhodovanie o nich stalo bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. augusta 2012