Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 380/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1, a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v bližšie neoznačených

konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačených konaniach

(súdnym exekútorom vedeným pod sp. zn. EX 83162011, EX 125402011, EX 125862011,

EX 80532011, EX 83352011, EX 83532011, EX 83842011 a sp. zn. EX 125772011,

pozn.).

Zo sťažností (s takmer identickým obsahom odlišujúcim sa len v označení

povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú

konania vedené u súdneho exekútora) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných ôsmich

veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií,

čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej

právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci

podľa jej názoru nevykazujú prvky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú

spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich

posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej

dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa

napadnuté exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia

účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup

okresného súdu podala 25. mája 2011 v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných

exekučných konaniach a že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli porušené ňou

označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol

okresný súd zaviazaný zaplatiť jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie

tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až ods. 3 sa v celom

rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotné znenie sťažností, pozn.) v texte

sťažností ani v ich petitoch neuviedla spisovú značku, pod ktorou sú ňou namietané konania

pred okresným súdom vedené.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy

„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne

písomné podklady.

Uvedené nedostatky podaní indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,

že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase

neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1

. V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie

právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1

zákona o súdoch.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu

( ) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh

obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania

a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky zákonom predpísaných náležitostí, že

nemožno preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany

okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania

vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť

a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Preto opísaný dôvod považoval ústavný

súd za dostatočný na odmietnutie sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa už pri ich predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd v súvislosti s tým poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými

už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr.

uznesenia sp. zn. , , , ,

a sp. zn. ).

Ústavný súd nad rámec uvedeného konštatuje, že pokiaľ ide o to, že sťažovateľka

uviedla ale nepreukázala, že podala 25. mája 2011 sťažnosti na prieťahy v bližšie

neoznačených konaniach (ďalej len „sťažnosti na prieťahy“) predsedovi okresného súdu, ide

o tvrdenie sčasti tendenčné, pretože z podaní sťažovateľky vyplýva, že v troch prípadoch

(sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ) malo dôjsť

k podaniu sťažností na prieťahy iba jeden deň potom, ako boli spísané návrhy na vykonanie

exekúcie, následným doručením ktorých okresnému súdu sa napadnuté konania ešte len

začali, v štyroch prípadoch (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ) malo dôjsť k podaniu sťažností na prieťahy len

šesť dní potom, ako boli spísané návrhy na začatie konania, a v jednom prípade

(sp. zn. ) malo dôjsť k podaniu sťažnosti na prieťahy dokonca päť dní

predtým, ako bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorého doručením sa napadnuté

konanie malo len začať.

V súvislosti s tým ústavný súd vyslovuje názor, že údajné (nepreukázané) podanie

sťažností predsedovi okresného súdu 25. mája 2011, t. j. súčasne s podaním návrhu

na vykonanie exekúcie, resp. v pomerne krátkom čase po jeho podaní, sa javí byť iba

formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť

mohla mať, ak by orgánu štátnej správy súdu bola poskytnutá primeraná lehota na prijatie

opatrení proti nečinnosti. Vo vzťahu k uvedeným konaniam prichádza preto do úvahy

odmietnutie sťažností aj pre ich neprípustnosť.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery

rozhodovanie o nich v danej veci stratilo opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012