Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 380/2012
PDF · 207.22 KB
No categories available
IV. ÚS 380/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod
sp. zn. Rvp 4524/2012, sp. zn. Rvp 4725/2012, sp. zn. Rvp 4726/2012, sp. zn.
Rvp 4727/2012, sp. zn. Rvp 4728/2012, sp. zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012
a sp. zn. Rvp 4731/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného
porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v bližšie neoznačených
konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4524/2012,
sp. zn. Rvp 4725/2012, sp. zn. Rvp 4726/2012, sp. zn. Rvp 4727/2012,
sp. zn. Rvp 4728/2012, sp. zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012 a sp. zn.
Rvp 4731/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačených konaniach
(súdnym exekútorom vedeným pod sp. zn. EX 83162011, EX 125402011, EX 125862011,
EX 80532011, EX 83352011, EX 83532011, EX 83842011 a sp. zn. EX 125772011,
pozn.).
Zo sťažností (s takmer identickým obsahom odlišujúcim sa len v označení
povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú
konania vedené u súdneho exekútora) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných ôsmich
veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej
právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora
o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci
podľa jej názoru nevykazujú prvky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú
spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich
posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej
dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa
napadnuté exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia
účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup
okresného súdu podala 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných
exekučných konaniach a že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli porušené ňou
označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol
okresný súd zaviazaný zaplatiť jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4524/2012, sp. zn. Rvp 4725/2012, sp. zn. Rvp 4726/2012, sp. zn. Rvp 4727/2012,
sp. zn. Rvp 4728/2012, sp. zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012 a sp. zn.
Rvp 4731/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti
ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie
tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom
okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až ods. 3 zákona o ústavnom súde sa v celom
rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotné znenie sťažností, pozn.) v texte
sťažností ani v ich petitoch neuviedla spisovú značku, pod ktorou sú ňou namietané konania
pred okresným súdom vedené.
Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy
„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne
písomné podklady.
Uvedené nedostatky podaní indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,
že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase
neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie
právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1
zákona o súdoch.
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu
(§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh
obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania
a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky zákonom predpísaných náležitostí, že
nemožno preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany
okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania
vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť
a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Preto opísaný dôvod považoval ústavný
súd za dostatočný na odmietnutie sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní.
Ústavný súd v súvislosti s tým poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými
už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr.
uznesenia sp. zn. I. ÚS 283/1012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 306/2012, III. ÚS 263/2012,
III. ÚS 275/2012 a sp. zn. III. ÚS 282/2012).
Ústavný súd nad rámec uvedeného konštatuje, že pokiaľ ide o to, že sťažovateľka
uviedla ale nepreukázala, že podala 25. mája 2011 sťažnosti na prieťahy v bližšie
neoznačených konaniach (ďalej len „sťažnosti na prieťahy“) predsedovi okresného súdu, ide
o tvrdenie sčasti tendenčné, pretože z podaní sťažovateľky vyplýva, že v troch prípadoch
(sp. zn. Rvp 4525/2012, sp. zn. Rvp 4526/2012 a sp. zn. Rvp 4531/2012) malo dôjsť
k podaniu sťažností na prieťahy iba jeden deň potom, ako boli spísané návrhy na vykonanie
exekúcie, následným doručením ktorých okresnému súdu sa napadnuté konania ešte len
začali, v štyroch prípadoch (sp. zn. Rvp 4524/2012, sp. zn. Rvp 4528/2012, sp. zn.
Rvp 4529/2012 a sp. zn. Rvp 4530/2012) malo dôjsť k podaniu sťažností na prieťahy len
šesť dní potom, ako boli spísané návrhy na začatie konania, a v jednom prípade
(sp. zn. Rvp 4527/2012) malo dôjsť k podaniu sťažnosti na prieťahy dokonca päť dní
predtým, ako bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorého doručením sa napadnuté
konanie malo len začať.
V súvislosti s tým ústavný súd vyslovuje názor, že údajné (nepreukázané) podanie
sťažností predsedovi okresného súdu 25. mája 2011, t. j. súčasne s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie, resp. v pomerne krátkom čase po jeho podaní, sa javí byť iba
formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by orgánu štátnej správy súdu bola poskytnutá primeraná lehota na prijatie
opatrení proti nečinnosti. Vo vzťahu k uvedeným konaniam prichádza preto do úvahy
odmietnutie sťažností aj pre ich neprípustnosť.
Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery
rozhodovanie o nich v danej veci stratilo opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. augusta 2012