Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 415/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. N., T., zastúpenej advokátom Mgr. P. G., T., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2012

doručená sťažnosť Mgr. I. N. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresným súdom

bolo pod sp. zn. vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, v ktorom bola sťažovateľka v procesnom postavení odporkyne.

Označené konanie začalo 19. marca 1993 doručením návrhu navrhovateľa okresnému súdu

a bolo právoplatne skončené 2. mája 2012, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie

okresného súdu č. k. -646 zo 4. apríla 2012, ktorým bol schválený súdny zmier

účastníkov konania.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Dňa 19. 03. 1993 Ing. R. S..., T. (ďalej len „Navrhovateľ“) podal na Okresnom

súde Trnava návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti

Sťažovateľovi ako odporcovi, ktorým začalo súdne konanie vedené na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. , v súčasnosti už ukončené uznesením o schválení zmieru

spis. zn. -646 zo dňa 04. 04. 2012 s právoplatnosťou dňa 02. 05.

len „Konanie“).

... V priebehu Konania došlo viackrát k zbytočným prieťahom, ktoré Sťažovateľ

namietal u verejného ochrancu práv, na Ministerstve spravodlivosti SR ako i u predsedu

Okresného súdu Trnava.

Verejný ochranca práv, doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc., na ktorého sa Sťažovateľ

obrátil so svojim podnetom vo veci ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v Konaní, prešetril postup Okresného súdu Trnava naštudovaním súdneho spisu,

vyžiadal si písomné stanovisko predsedníčky Okresného súdu Trnava, JUDr. D. V., a

konštatoval zbytočné prieťahy v Konaní zavinené predovšetkým Okresným súdom Trnava.

Verejný ochranca práv zistil, že najvýznamnejším faktorom, ktorý sa pričinil o vznik

zbytočných prieťahov, je práve činnosť Okresného súdu Trnava. Od začiatku Konania sa

vystriedalo hneď niekoľko sudcov, čo je však na celkovú dĺžku Konania a na personálne

okolnosti súvisiace s rozvrhom práce Okresného súdu Trnava logické. Ide tu o objektívne

okolnosti majúce za následok predĺženie Konania, čo vyplýva z potreby naštudovania si

celého spisu po tom, ako je vec pridelená nového sudcovi.

Verejný ochranca práv však ďalej uvádza, že viac ako spomenuté objektívne

okolností predĺžila dĺžku Konania nečinnosť Okresného súdu Trnava. Dňa 25. 06. 1993 sa

konalo pojednávanie, pričom následne sa ďalšie pojednávanie uskutočnilo po takmer

8 mesiacoch, dňa 18. 02. 1994. Podobná situácia s prakticky rovnakou dobou nečinnosti

Okresného súdu Trnava medzi dvoma pojednávaniami, a síce dňa 14. 08. 1997 a dňa

23. 04. 1998, sa opakovala neskôr. Neporovnateľne závažnejšie obdobie nečinnosti

Okresného súdu Trnava možno registrovať po 09. 02. 1999, kedy sa konalo na dlhší čas

posledné pojednávanie. V nasledujúcom období prišlo niekoľkokrát k zmene v osobe

konajúceho sudcu, no k žiadnemu procesného úkonu vo veci samej neprišlo až do 22. 06.

2004, kedy bola zaslaná výzva Navrhovateľovi. Aj v podmienkach pracovnej vyťaženosti

sudcov a súvisiacej potreby zmeny organizácie práce sa dá obdobiu 5 rokov a 4 mesiacov

jednoznačne označiť za ničím neodôvodnenú a objektívnym okolnostiam absolútne

neprimeranú pasivitu Okresného súdu Trnava. Ani týmto však, ako ďalej konštatuje verejný

ochranca práv, neprišlo k ukončeniu zbytočných prieťahov v Konaní. Po tom, ako bola

Okresnému súdu Trnava doručená vyžiadaná správa Ž., a. s., a to dňa 10. 01. 2005, sa

konalo pojednávanie až dňa 14. 02. 2007, to znamená po 2 rokoch a 1 mesiaci.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti verejný ochranca práv dospel k záveru, že

je preukázané porušenie základného práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, zaručeného SR v Konaní vedenom Okresným

súdom Trnava.

... Po preskúmaní súdneho spisu v Konaní sa možno jednoznačne stotožniť so

zisteniami verejného ochrancu práv a konštatovať, že v Konaní došlo zo strany Okresného

súdu Trnava k porušeniu základného práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného SR a Dohovoru.

Sťažovateľ viac ako 8 rokov bol obeťou zbytočných prieťahov v Konaní zavinených

Okresným súdom Trnava, v dôsledku čoho utrpel značnú nemajetkovú ujmu v podobe viac

ako 8 rokov pretrvávajúcej právnej neistoty. Sťažovateľ preto považuje za spravodlivé

požadovať od Okresného súdu Trnava primerané zadosťučinenie, zo subjektívneho pohľadu

Sťažovateľa vyčíslené v sume 6.000,- EUR.»

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd na základe skutočností uvedených

v sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa bolo postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- eur

(slovom šesťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi

vo výške 269,58 eur (2 úkony po 127,16 eur + 7,63 eur - režijný paušál), a to do 15 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty (), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(, , ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,

keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry sťažovateľov.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, predovšetkým

z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka namietala zbytočné prieťahy spôsobené postupom okresného súdu

v namietanom konaní v období od jeho začatia (od 19. marca 1993) až do jeho

právoplatného skončenia (do 2. mája 2012). Jej sťažnosť však bola ústavnému súdu

doručená až 6. júla 2012, t. j. v čase, keď už postupom okresného súdu zjavne nemohlo

dochádzať k porušovaniu ňou označeného základného práva.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012