Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 378/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn. vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a tiež porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája

2012 osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a (ďalej len „“), práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a

dohovoru postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v bližšie

neoznačených konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené pod sp. zn. EX 1536/2003,

EX 1643/2002, EX 1295/2002, EX 17/2003, EX 761/2002, EX 738/2002, EX 1326/2002,

EX 682/2002, EX 692/2003 a sp. zn. EX 625/2004... pozn.).

2. Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. až sp. zn.

(s takmer identickým obsahom s rozdielom len v označení povinného, čísla

zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené

súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) osobitne podanými

návrhmi požiadala pôvodne zvoleného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Pôvodne

zvolený súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd rozhodol. Sťažovateľka uplatňujúc postup

podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku podala okresnému súdu v napadnutých konaniach

návrhy na zmenu súdneho exekútora, o ktorých okresný súd zatiaľ nerozhodol aj napriek

skutočnosti, že tieto veci podľa jej názoru nevykazujú znaky právnej a faktickej zložitosti,

pričom jej správanie v napadnutých exekučných konaniach nemohlo byť dôvodom

zbytočných prieťahov. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu

oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich

identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

3. Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny

postup okresného súdu podala opakovane žiadosti a výzvy na stav konania (ktoré však

ústavnému súdu nedoručila, pozn.), na ktoré nedostala žiadnu odpoveď.

4. Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu

jej základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

5. V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v namietaných konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli

porušené ňou označené práva, a aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení

sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom okresného súdu

v bližšie neoznačených konaniach

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom

súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie

navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov

výslovne uvedených v tomto zákone. Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až ods. 3 zákona

o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde.

11. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania ( ), čo

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod

ktorými sú ňou namietané konania vedené okresným súdom, a ani ústavnému súdu so

sťažnosťami nedoručila relevantné (na návrh sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci na

prvom liste sťažností uvádza, že tvoria ich prílohu (s označením „listiny podľa textu“,

pozn.).

13. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

14. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na

taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Ústavný súd preto nemohol akceptovať

ani tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky, že sa písomne obrátili na okresný súd, ktorý

im údaj o spisových značkách súdnych konaní neoznámil. Sťažovateľka jednak nedoložila

ústavnému súdu uvedenú žiadosť adresovanú okresnému súdu a jednak právny zástupca

nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším prostriedkom, na základe ktorého je

možné zistiť na okresnom súde požadované skutočnosti, ako len prípadne formálne zaslanie

písomnej žiadosti, aj to eventuálne iba v krátkom čase pred podaním ústavnej sťažnosti, ak

vôbec takáto žiadosť bola zaslaná (sťažovateľka napr. vo veci na str. 3

sťažnosti ani neuvádza dátum, kedy tak mala urobiť, iné žiadosti bližšie neuvádza ani ich

nedoložila). V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že v okolnostiach danej veci by

skutočnosť, že sa sťažovateľka formálne obrátila na okresný súd, aby jej oznámil spisové

značky súdnych konaní, mohla mať svoj význam vtedy, ak by okresný súd výslovne

odmietol sťažovateľke (jej právnemu zástupcovi) požadované skutočnosti oznámiť, k čomu

nedošlo, resp. toto sťažovateľka netvrdila.

15. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že k sťažnostiam priložené

splnomocnenia sú udelené obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a teda nezodpovedajú dikcii

už citovaného ustanovenia (pozri bod 10). Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie o

advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenským zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v

zmysle ktorého advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s

inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár

komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa §

12 ods. 4 zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať

profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom

združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti

s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo

obchodné meno spoločnosti.

16. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných

zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred

ústavným súdom. Na základe uvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že sú

splnené predpoklady na odmietnutie označených sťažnosti sťažovateľky z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj na svoje

predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické

sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

17. Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so

svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takúto sťažnosť totiž ústavný

súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (porovnaj napr. , ).

18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť (pozri bod 3), že

sťažovateľka nepreukázala/nedoložila podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy

v súdnom konaní adresovanú predsedovi súdu, ktorá skutočnosť sama osebe by bola

dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť.

19. Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 tiež predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažností z dôvodu

neprípustnosti.

21. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd nezaoberal,

pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery rozhodovanie

o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012