Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 312/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o sťažnosti M. P., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s. r. o., K., v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. T. G., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská

Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý uhradiť M. P. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu

Advokátska kancelária G., s. r. o., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 z 3. júla 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. P., K. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Následne ústavný súd 10. júla 2012 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. júla 2012. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne

s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej

vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„Dňa 25. 6. 2007 došla na tunajší súd žaloba M. P. na zaplatenie sumy 875 862,- Sk

s prísl. od 22. 8. 2009 až do zaplatenia - ako poddĺžnická žaloba proti žalovanému M. H.

Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vyzval žalobcu na zaplatenie

súdneho poplatku dňa 17. 8. 2007 a dňa 14. 1. 2008 vyzval žalobcu, aby oznámil na ktorom

súde, či exekučnom úrade sa vedie exekučné konanie proti dlžníčke D. K. a zároveň nech

uvedie sp. zn., pod ktorou sa toto konanie vedie.

Dňa 21. 1. 2008 žalobca tieto informácie súdu oznámil a preto dňa 28. 1. 2008 súd

vyzval exekútora JUDr. A. D. na zapožičanie spisu EX/1004/2002-Er/1133/2002

na nahliadnutie a zároveň predložil spis vyššej súdnej úradníčke na zrušenie výzvy

na zaplatenie súdneho poplatku v rámci autoremedúry.

Dňa 5. 2. 2008 došlo od JUDr. A. D. oznámenie, že žiadaný spis nemôžu požičať

vzhľadom k tomu, že spis a nachádza na Okresnom súdu Košice I. pod sp. zn.

od 23. 10. 2007.

Prípisom zo dňa 21. 2. 2008 súd vyzval Okresný súd Košice I. o zaslanie ich spisu

na nahliadnutie, pri ktorom bol pripojený spis , prípadne aby

oznámili prekážku, pre ktorú nemôžu spis zaslať.

Dňa 14. 5. 2008 opätovne bol žiadaný Okresný súd Košice I. či ich spis

nadobudol právoplatnosť ak áno, súd žiadal o zaslanie spisu, vrátane pri ňom pripojeného

exekučného spisu.

Dňa 22. 5. 2008 došlo oznámenie od Okresného súdu Košice I. , že rozsudok zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť ().

Opätovne dňa 13.10. 2008 súd robil ten istý dotaz na Okresný súd Košice I. potom,

čo došla správa, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podania

odvolania žalobcu.

Krajský súd v Košiciach dňa 12. 1. 2009 oznámil, že spis sa nachádza na Krajskom

súde v Košiciach z dôvodu podania odvolania žalobcu, preto s poukazom na obsah tejto

správy bol daný spis na kalendár 3 mesiace.

Dňa 19. 5. 2009 žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o jeho

návrhu rozhodol dňa 20. 5. 2009 a zároveň mu ustanovil právneho zástupcu JUDr. T. G.

Opätovne dňa 20. 5. 2009 som žiadala pripojenie exekučného spisu Ex 1004/2002.

Okresný súd Košice I. prípisom zo dňa 17. 6. 2009 oznámil, že ich spis sa nachádza

na Najvyššom súde od 20. 5. 2009, preto požadovaný spis nemôžu zaslať.

Opätovne bola tá istá správa žiadaná 10. 5. 2009, urgovaná 5. 11. 2009. Krajský súd

v Košiciach dňa 8. 12. 2009 oznámil, že vec Okresného súdu Košice 1. bola

po vybavení odvolacím súdom vrátená príslušnému Okresnému súdu 20. 3. 2009.

Prípisom zo dňa 16. 12. 2009 a urgenciou zo dňa 20. 4. 2010 a 28. 4. 2010 súd

opätovne požiadal pripojenie spisu od Okresného súdu Košice I.

a od JUDr. D. opätovne bol žiadaný spis .

Dňa 10. 5. 2010 došla správa od Okresného súdu Košice I, že žiadaný spis

nemôžu súdu zaslať, pretože spis je od 20. 5. 2009 je na Najvyššom súde SR.

Zároveň súdny exekútor JUDr. Mgr. A. D. oznámil súdu, že nemôžu zaslať ich spis

, pretože sa nachádza na Okresnom súde Košice II.

Prípisom zo dňa 12. 7. 2010 opätovne bol robený dotaz na Okresný súd Košice I.

o zaslanie ich spisu vrátane pripojeného exekučného spisu.

Okresný súd Košice I. prípisom zo dňa 13. 9. 2010 oznámil, že ich spis

bol predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 26. 8. 2010 na ďalšie konanie. Preto

prípisom zo dňa 20. 9. 2010 Okresný súd Sp. Nová Ves žiadal Krajský súd Košice o zaslanie

spisu , pripojený pri spise Okresného súdu Košice I. . Napriek

žiadostiam súdu sa spis nevrátil. Urgencie boli zo dňa 26. 11. 2010, 21. 1. 2011, 9. 3. 2011,

na čo prišla mailová správa , že spis JUDr. D. stále potrebuje. Preto dňa

21. 6. 2011 bola zasielaná ďalšia žiadosť Krajskému súdu v Košiciach o zaslanie spisu

.

Dňa 7. 7. 2011 Krajský súd v Košiciach oznámil, že Krajský súd v Košiciach

rozhodol dňa 29. 3. 2001, spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I. 29. 4. 2011 a bol pri

ňom pripojený aj exekučný spis . Zároveň zo spisu na Okresnom

súde Košice I. bolo zistené, že exekučný spis bol dňa 15. 6. 2001 zaslaný

Okresnému súdu Prešov k sp. zn. .

Preto následne dňa 12. 7. 2011 som žiadala zaslanie od Okresného súdu Košice I.

ich spisu a od Okresného súdu Prešov oznámenie v akej veci a akých

účastníkov sa týka ich konanie a žiadala som zaslať aspoň na nahliadnutie

exekučný spis , ktorý im bol zaslaný Okresným súdom Košice I. zo spisu

. Urgencie boli zaslané dňa 9. 8.2011,7.10. 2011.

Okresný súd Košice I. doručil dňa 3. 11. 2011 oznámenie, že spis

nemôžu zaslať pretože bol zaslaný Krajskému súdu v Košiciach za účelom rozhodnutia

o odvolaní.

Dňa 23. 11. 2011 bol opätovne urgovaný Okresný súd Prešov, ktorý dňa 30. 11. 2011

poslal správu, že ich konanie sa týka účastníkov konania žalobcu M. P.,

a žalovaného M. T., pričom pripojili kópiu žaloby a oznámili, že exekučný spis

bol 7. 11. 2011 zapožičaný OS Košice II k sp. zn. , kde bol

vytýčený termín pojednávania na deň 22. 11. 2011. Zároveň požiadali, aby exekučný spis

bol následne zaslaný Okresnému súdu Spišská Nová Ves k sp. zn. .

Dňa 23. 11. 2011 som zaslala OS Prešov žiadosť o zaslanie právoplatného rozsudku

, ktorý listom zo dňa 13. 12. 2011 oznámil, že vo veci bolo 8. 9. 2001

rozhodnuté rozsudkom a dňa 8. 11. 2011 bolo vo veci podané odvolanie žalobcu M. P. Toho

istého dňa som žiadala OS Košice II. o zaslanie spisu z ich spisu

.

Okresný súd Košice II. 4. 1. 2012 oznámil, že spis bude vrátený po 17. 1. 2012, kedy

majú vytýčený termín pojednávania.

Dňa 24. 1. 2012 som požiadala OS Košice II. o zaslanie spisu súrne.

Dňa 31. 1. 2012 došiel od Okresného súdu Košice II spis . Ešte v ten

istý deň 31. 1. 2012 bol vytýčený vo veci termín pojednávania na deň 14. 3. 2012, avšak

pojednávanie sa nemohlo uskutočniť, pretože do dňa pojednávania sa spis Okresného súdu

Sp. Nová Ves 1 C/159/2007 nevrátil z Ústavného súdu, ktorému bol na požiadanie zaslaný

dňa 6. 2. 2012.

Dňa 4. 4. 2012 právna zástupkyňa žalovaného požiadala o doručenie rovnopisu

žalobného návrhu, ktorý jej bol toho istého dňa zaslaný.

Na žiadosť a urgenciu procesného súdu právny zástupca žalobcu oznámil adresu

žalobcu na ktorej sa t. č. žalobca zdržiava, ktorá adresa nekorešpondovala s pôvodným

bydliskom žalobcu.

V ten istý deň, keď právny zástupca žalobcu adresu oznámil, t. j. 27. 4. 2012

procesný súd požiadal Okresný súd Košice I o podrobný výsluch žalobcu ako účastníka

konania vzhľadom na stanovisko právneho zástupcu žalobcu z 14. 3. 2012 o tom, že je

potrebné žalobcu vypočuť prostredníctvom príslušného dožiadaného súdu vzhľadom

na zdravotný stav žalobcu. Prípisom zo dňa 13. 6. 2012 súd urgoval vybavenie dožiadania

a dňa 9. 7. 2012 došlo vyjadrenie k žalobe od právneho zástupcu žalobcu a doložil aj

listinné dôkazy, vrátene torza rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1T/22/2001-

14119.

Dňa 6. 7. 2012 sa vrátilo dožiadanie od Okresného súdu Košice I. a dňa 12. 7. 2012

súd vytýčil termín pojednávania na dňa 28. 9. 2012 a zároveň bol požiadaný Krajský súd

v Košiciach o zaslanie spisu .“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. februára 2012 zistil aj ústavný súd. Ústavný súd

zároveň zistil, že toto konanie nie je ku dňu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené.

Zákonná sudkyňa ďalej vo svojom vyjadrení, s ktorým sa stotožnil aj predseda

okresného súdu, k veci ďalej uviedla, že „doposiaľ nebolo možné vytýčiť termín

pojednávania pre absenciu exekučného spisu , ktorý je dôležitý pre posúdenie

pasívnej legitimácie žalovaného účastníka. Z dôvodu, že do 30. 1. 2012 procesný súd týmto

spisom nedisponoval. Nebolo možné vytýčiť skorší termín pojednávania. Po vytýčení

termínu pojednávania na deň 14. 3. 2012 pojednávanie sa nemohlo uskutočniť preto, že spis

sa nachádzal na Ústavnom súde. Po odpadnutí všetkých prekážok a realizácii

navrhovaného výsluchu žalobcu bol obratom vytýčený termín pojednávania. Vzhľadom na

skutočnosť, že spis Okresného súdu Spišská Nová Ves má doposiaľ 122 strán a vzhľadom na

popísané skutočnosti som poukázala, že so spisom som stále konala. Nie som toho názoru,

že vo veci vznikli subjektívne prieťahy, pretože ešte raz poukazujem na skutočnosť, že

pasívna legitimácia žalovaného sa odvíja od existujúceho exekučného konania, čo vyplýva

aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR .

S poukazom na tieto skutočnosti som toho názoru, že zo strany Okresného súdu

Spišská Nová Ves nedošlo k zbytočným prieťahom.“.

Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa ešte v samotnej sťažnosti oznámil, že netrvá na ústnom

pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s jeho upustením. Právny zástupca možnosť zaujať

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 17. júla 2012 v uloženej lehote nevyužil.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom

(poddlžnícka žaloba o zaplatenie sumy 875 682 Sk s prísl.), ústavný súd konštatuje, že

poddlžnícku žalobu možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo

možné konštatovať, že sťažovateľ prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytol primeranú súčinnosť a na výzvy

okresného súdu reagoval včas.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda

takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že hoci okresný súd vo veci

priebežne viackrát žiadal a urgoval Okresný súd Košice I o zaslanie exekučného spisu

sp. zn. EX 1004/2002, ktorý je pre rozhodnutie v napadnutom konaní nepochybne potrebný,

skutočnosť, že predmetný exekučný spis okresný súd nedokázal zabezpečiť do podania tejto

sťažnosti (okresný súd zabezpečil predmetný exekučný spis až 31. januára 2012, teda

po viac ako štyri a pol roku od nápadu veci na okresný súd, pozn.), svedčí o neefektívnej

a nesústredenej činnosti okresného súdu, ktorá v konečnom dôsledku zapríčinila stav, že

napadnuté konanie aj po viac ako piatich rokoch je na jeho začiatku, čo indikuje, že okresný

súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Na základe zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd vo veci do času

rozhodnutia ústavného súdu o tejto sťažnosti nerozhodol (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a všetky okolnosti

daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 314,18 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010

v sume 741 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 123,50 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,41 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Advokátska kancelária, v mene ktorej advokát konal, je zároveň platiteľom dane z pridanej

hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej

hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto činí

sumu 314,18 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012