Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)e20/380136.0a0052.pdf
PDF · 97.85 KB
No categories available
3MObdo/5/2007
Najvyšší súd 3M Obdo 5/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,
v právnej veci žalobcu P., zast. JUDr. M., proti odporcovi D., o zaplatenie Sk
8 884 200,20, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. januára 2007 č. k.
1 Cob 408/2006-100, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Bratislave
zo dňa 31. januára 2007 č. k. 1 Cob 4088/2006-100 z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 31.1.2007 č.
k. 1 Cob 408/2006-100 uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, v napadnutej časti výroku o trovách zmenil tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu náhradu trov
konania vo výške Sk 244 750,- spolu s 19 % DPH. Z obsahu spisu mal nepochybné,
že návrh na začatie konania bol daný dôvodne, pretože v čase jeho podania boli
splnené všetky zákonné podmienky predpokladané ust. § 109 ods. 1 zák. č.
233/1995 Z.z., pretože žalovaný ako dlžník povinného napriek exekučnému príkazu
nevyplatil žalobcovi dlžnú pohľadávku. Podanie takéhoto návrhu bolo žalobcovou
23M Obdo 5/2007
povinnosťou, ku ktorej ho zaväzuje ust. § 109 ods. 2 Ex. poriadku pod hrozbou
sankcie. Žalobca ako oprávnený teda musel podať návrh na začatie konania, a teda
nedal svojim správaním príčinu k vzniku tohto sporu. Žalobcovi teda podaním návrhu
vznikli trovy konania (trovy právneho zastúpenia), ktoré musel vynaložiť na bránenie
svojho práva priznaného exekučným titulom. Naopak bol to žalovaný, ktorý podal
podnet na začatie sporu, pretože nesplnil exekučný príkaz. Podľa názoru
odvolacieho súdu skutočnosť, že časť pohľadávky bola uhradená iným subjektom
ako žalovaným, je právne bezvýznamná, pretože exekúcia voči dlžníkovi povinného
(v tomto smere žalovanému) pokračovala a procesné účinky všetkých predchádza-
júcich úkonov súdneho exekútora zostali zachované. Žalobca teda nie je osobou,
ktorá by dala podnet k tomuto sporu a nie je ani osobou, ktorá zavinila zastavenie
konania (z procesného hľadiska). Preto bol odvolací súdu toho názoru, že žalobca
postupoval v súlade so zákonom, a preto nemôže byť ukrátený na svojich právach.
I keď žalovaný priamo nezavinil zastavenie konania, ale podal podnet na jeho začatie
a pokračovanie v ňom. Iba takýto výklad ust. § 146 ods. 2 O.s.p. považoval odvolací
súd za spravodlivý. Keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací
súd jeho rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a žalobcovi náhradu trov konania
priznal.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu na podnet žalovaného podal
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že
napadnutým uznesením bol porušený zákon a ochranu práv a zákonom chránených
záujmov podateľa podnetu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Poukázal na ust. § 1, § 2, §3, § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p., ktorými
ustanoveniami sa podľa jeho názoru odvolací súd neriadil dostatočne. Uviedol, že
ust. § 146 ods. 1 O.s.p. zakotvuje, že niet práva na náhradu trov konania, ak došlo
k naplneniu zákonom predpokladaných skutočností. Druhý odsek citovaného
paragrafu predstavuje výnimku z tohto pravidla a ustanovuje povinnosť platiť náhradu
trov konania tomu účastníkovi konania, ktorý je zodpovedný za to, že sa konanie
muselo zastaviť. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však
hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou
z aplikácie § 146 ods. 2 prvej vety. Pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi
podľa druhej vety § 146 ods. 2 musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to:
33M Obdo 5/2007
1) návrh na začatie konania musí byť podaný dôvodne,
2) skutočnosť, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu návrhu, pričom
táto podmienka je upravená vo forme príčiny a následku a pre je naplnenie
musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaného
a späťvzatím návrhu.
Je toho názoru, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal
z toho, že žalovaný ako dlžník povinného v exekučnej veci, hoci priamo zastavenie
konania nezavinil, dal podnet na začatie konania tým, že nesplnil exekučný príkaz,
v dôsledku čoho bol oprávnený z exekúcie povinný podať návrh na začatie konania
pod hrozbou sankcie v zmysle § 109 ods. 2 Exekučného poriadku. Má za to, že súd
v danom prípade posudzoval nesprávne procesný úkon, v dôsledku ktorého došlo
k zastaveniu konania, naproti tomu posudzoval iné, pre rozhodnutie nepodstatné
skutočnosti. Je totiž vylúčené, aby bol dôvod na začatie konania zároveň dôvodom
pre zastavenie konania. Nesplnenie povinnosti uloženej žalovanému exekučným
príkazom nie je v príčinnej súvislosti so zastavením konania v predmetnej veci.
Pokiaľ totiž odvolací súd poukázal na správanie sa žalovaného, spočívajúce
v nesplnení exekučného príkazu, ktoré má byť dôvodom pre uloženie mu povinnosti
nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., posudzoval skutočnosti,
ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, tzn. „úspech v spore“. Sám
odvolací súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia konštatoval, že oprávnený
z exekúcie podaním tzv. poddlžníckej žaloby bránil svoje práva, ktoré mu boli
priznané exekučným príkazom. Vychádzajúc z tejto argumentácie odvolacieho súdu,
by musel súd skúmať aj to, či je plnenie v zmysle vydaného exekučného príkazu
dlžníkom povinného oprávnenému aj možné, resp. splniteľné. V exekučnom príkaze,
vydanom voči piatim dlžníkom povinného totiž nie sú pohľadávky povinného voči
jeho dlžníkom žiadnym spôsobom identifikované, chýba tiež údaj o tom, či sú dlžníci
zaviazaní spoločne a nerozdielne alebo každý samostatne. Otáznym preto je, či
žalobca nemal podávať žalobný návrh aplikujúc § 511 Obč. zák. Z obsahu spisu
a vyjadrení sporových strán nie je možné zistiť, prečo sa žalobca domáhal zaplatenia
celej sumy od žalovaného a či dokonca nežaloval celú dlžnú sumu aj od ostatných
dlžníkov. Nezanedbateľnou je tiež skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu a z toho
dôvodu aj k zastaveniu konania došlo v dôsledku uspokojenia oprávneného
z exekúcie (žalobcu) inými subjektami ako žalovaným a tiež iným spôsobom
vykonania exekúcie ako prikázaním pohľadávky dlžníkom povinného. Za daného
43M Obdo 5/2007
stavu je toho názoru, že odvolací súd v danej veci aplikoval § 146 ods. 2 druhú vetu
O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne.
Žalobca vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu namietal, že toto
neuvádza, ako práva a zákonom chránené záujmy je potrebné ochrániť. Uznesenie
odvolacieho súdu považuje za vecne správne a mimoriadne dovolanie navrhuje
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa
§ 243e O.s.p. vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.
3 O.s.p.) v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods.2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
I keď mimoriadne dovolanie explicitne nevyjadruje, v čom jeho podanie
vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov právnickej osoby, ako to
namieta žalobca, z jeho obsahu však splnenie tejto podmienky je možné vyvodiť.
Dovolaním napadnutým uznesením priznal odvolací súd žalobcovi náhradu
trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca nie je
osobou, ktorá by dala podnet k sporu a nie je ani osobou, ktorá zavinila zastavenie
konania z hľadiska procesného. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, a preto
nemôže byť ukrátený na svojich právach. I keď žalovaný priamo zastavenie konania
nezavinil, dal podnet k jeho podaniu a pokračovaniu v ňom.
Tento právny názor zhodne s názorom generálneho prokurátora Slovenskej
republiky považuje dovolací súd za nesprávny.
Náhradu trov konania v prípade, kedy dôjde k zastaveniu konania, upravuje
ust. § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku žiaden z účastníkov. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené, musí byť postupované podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
53M Obdo 5/2007
Veta prvá ust. § 146 ods. 2 O.s.p. predpokladá zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka
zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného hľadiska, čo znamená tiež, že zastavenie
konania zavinil ten účastník, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie
konania. Preto ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie
konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania odporcovi.
Výnimkou z tejto zásady je však veta druhá ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v zmysle
ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, je povinný
hradiť trovy konania odporca.
Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j.
z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.
Odvolací súd právo na náhradu trov konania v zmysle uvedeného
neposudzoval.
Predmetná žaloba bola podaná ako tzv. poddlžnícka žaloba voči žalovanému
ako jednému z dlžníkov povinného na základe exekučného príkazu, vydaného na za-
platenie spornej čiastky prikázaním pohľadávky povinného voči žalovanému, vrátane
ďalších dlžníkov povinného.
Ako vyplýva z obsahu spisu, konanie bolo zastavené po späťvzatí žaloby
žalobcom, a to z dôvodu zaplatenia spornej čiastky inými subjektami ako žalovaným,
ako i z dôvodu zastavenia exekúcie po jej vykonaní iným spôsobom ako prikázaním
pohľadávky.
Odvolací súd tento právny úkon a jeho dôvody pri posudzovaní vzniku práva
na náhradu trov konania nesprávne vyhodnotil ako právne bezvýznamný, a v rozpore
s právnym predpisom za rozhodujúce považoval okolnosti podania žaloby, ktoré
so zreteľom na uvedené sú z procesného hľadiska, teda správania sa žalovaného
voči uplatňovanému nároku po podaní žaloby, právne irelevantné a majú vplyv
výlučne na dôvodnosť žaloby v zmysle práva hmotného.
63M Obdo 5/2007
K podaniu tzv. poddlžníckej žaloby totiž oprávnený získava procesnú aktívnu
legitimáciu až exekučným príkazom prikázaním pohľadávky povinného a jeho
nesplnením tiež žalobné právo.
Bez relevancie vo vzťahu, i keď nesprávnym dôvodom odvolacieho súdu, nie
je tiež skutočnosť, že žalobca, ako to vyplýva z obsahu spisu, na podklade toho
istého exekučného príkazu, uplatnil rovnaké právo samostatnými žalobami i voči
ďalším dlžníkom povinného.
Pokiaľ teda odvolací súd v zmeňujúcom uznesení priznal žalobcovi právo
na náhradu trov konania, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pre ktorý dovolací dôvod dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.)
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. februára 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu