Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MObdo/5/2007

Najvyšší súd 3M Obdo 5/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci žalobcu P., zast. JUDr. M., proti odporcovi D., o zaplatenie Sk

8 884 200,20, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. januára 2007 č. k.

-100, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Bratislave

zo dňa 31. januára 2007 č. k. -100 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 31.1.2007 č.

k. -100 uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, v napadnutej časti výroku o trovách zmenil tak, že

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu náhradu trov

konania vo výške Sk 244 750,- spolu s 19 % DPH. Z obsahu spisu mal nepochybné,

že návrh na začatie konania bol daný dôvodne, pretože v čase jeho podania boli

splnené všetky zákonné podmienky predpokladané ust. § 109 ods. 1 zák. č.

, pretože žalovaný ako dlžník povinného napriek exekučnému príkazu

nevyplatil žalobcovi dlžnú pohľadávku. Podanie takéhoto návrhu bolo žalobcovou

23M Obdo 5/2007

povinnosťou, ku ktorej ho zaväzuje ust. § 109 ods. 2 Ex. poriadku pod hrozbou

sankcie. Žalobca ako oprávnený teda musel podať návrh na začatie konania, a teda

nedal svojim správaním príčinu k vzniku tohto sporu. Žalobcovi teda podaním návrhu

vznikli trovy konania (trovy právneho zastúpenia), ktoré musel vynaložiť na bránenie

svojho práva priznaného exekučným titulom. Naopak bol to žalovaný, ktorý podal

podnet na začatie sporu, pretože nesplnil exekučný príkaz. Podľa názoru

odvolacieho súdu skutočnosť, že časť pohľadávky bola uhradená iným subjektom

ako žalovaným, je právne bezvýznamná, pretože exekúcia voči dlžníkovi povinného

(v tomto smere žalovanému) pokračovala a procesné účinky všetkých predchádza-

júcich úkonov súdneho exekútora zostali zachované. Žalobca teda nie je osobou,

ktorá by dala podnet k tomuto sporu a nie je ani osobou, ktorá zavinila zastavenie

konania (z procesného hľadiska). Preto bol odvolací súdu toho názoru, že žalobca

postupoval v súlade so zákonom, a preto nemôže byť ukrátený na svojich právach.

I keď žalovaný priamo nezavinil zastavenie konania, ale podal podnet na jeho začatie

a pokračovanie v ňom. Iba takýto výklad ust. považoval odvolací

súd za spravodlivý. Keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací

súd jeho rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a žalobcovi náhradu trov konania

priznal.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu na podnet žalovaného podal

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že

napadnutým uznesením bol porušený zákon a ochranu práv a zákonom chránených

záujmov podateľa podnetu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Poukázal na ust. , , , a , ktorými

ustanoveniami sa podľa jeho názoru odvolací súd neriadil dostatočne. Uviedol, že

ust. zakotvuje, že niet práva na náhradu trov konania, ak došlo

k naplneniu zákonom predpokladaných skutočností. Druhý odsek citovaného

paragrafu predstavuje výnimku z tohto pravidla a ustanovuje povinnosť platiť náhradu

trov konania tomu účastníkovi konania, ktorý je zodpovedný za to, že sa konanie

muselo zastaviť. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však

hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou

z aplikácie § 146 ods. 2 prvej vety. Pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi

podľa druhej vety § 146 ods. 2 musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to:

33M Obdo 5/2007

1) návrh na začatie konania musí byť podaný dôvodne,

2) skutočnosť, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu návrhu, pričom

táto podmienka je upravená vo forme príčiny a následku a pre je naplnenie

musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaného

a späťvzatím návrhu.

Je toho názoru, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal

z toho, že žalovaný ako dlžník povinného v exekučnej veci, hoci priamo zastavenie

konania nezavinil, dal podnet na začatie konania tým, že nesplnil exekučný príkaz,

v dôsledku čoho bol oprávnený z exekúcie povinný podať návrh na začatie konania

pod hrozbou sankcie v zmysle § 109 ods. 2 Exekučného poriadku. Má za to, že súd

v danom prípade posudzoval nesprávne procesný úkon, v dôsledku ktorého došlo

k zastaveniu konania, naproti tomu posudzoval iné, pre rozhodnutie nepodstatné

skutočnosti. Je totiž vylúčené, aby bol dôvod na začatie konania zároveň dôvodom

pre zastavenie konania. Nesplnenie povinnosti uloženej žalovanému exekučným

príkazom nie je v príčinnej súvislosti so zastavením konania v predmetnej veci.

Pokiaľ totiž odvolací súd poukázal na správanie sa žalovaného, spočívajúce

v nesplnení exekučného príkazu, ktoré má byť dôvodom pre uloženie mu povinnosti

nahradiť trovy konania podľa veta druhá , posudzoval skutočnosti,

ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, tzn. „úspech v spore“. Sám

odvolací súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia konštatoval, že oprávnený

z exekúcie podaním tzv. poddlžníckej žaloby bránil svoje práva, ktoré mu boli

priznané exekučným príkazom. Vychádzajúc z tejto argumentácie odvolacieho súdu,

by musel súd skúmať aj to, či je plnenie v zmysle vydaného exekučného príkazu

dlžníkom povinného oprávnenému aj možné, resp. splniteľné. V exekučnom príkaze,

vydanom voči piatim dlžníkom povinného totiž nie sú pohľadávky povinného voči

jeho dlžníkom žiadnym spôsobom identifikované, chýba tiež údaj o tom, či sú dlžníci

zaviazaní spoločne a nerozdielne alebo každý samostatne. Otáznym preto je, či

žalobca nemal podávať žalobný návrh aplikujúc § 511 Obč. zák. Z obsahu spisu

a vyjadrení sporových strán nie je možné zistiť, prečo sa žalobca domáhal zaplatenia

celej sumy od žalovaného a či dokonca nežaloval celú dlžnú sumu aj od ostatných

dlžníkov. Nezanedbateľnou je tiež skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu a z toho

dôvodu aj k zastaveniu konania došlo v dôsledku uspokojenia oprávneného

z exekúcie (žalobcu) inými subjektami ako žalovaným a tiež iným spôsobom

vykonania exekúcie ako prikázaním pohľadávky dlžníkom povinného. Za daného

43M Obdo 5/2007

stavu je toho názoru, že odvolací súd v danej veci aplikoval § 146 ods. 2 druhú vetu

pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne.

Žalobca vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu namietal, že toto

neuvádza, ako práva a zákonom chránené záujmy je potrebné ochrániť. Uznesenie

odvolacieho súdu považuje za vecne správne a mimoriadne dovolanie navrhuje

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa

vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ods.

3 ) v napadnutom rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

I keď mimoriadne dovolanie explicitne nevyjadruje, v čom jeho podanie

vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov právnickej osoby, ako to

namieta žalobca, z jeho obsahu však splnenie tejto podmienky je možné vyvodiť.

Dovolaním napadnutým uznesením priznal odvolací súd žalobcovi náhradu

trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca nie je

osobou, ktorá by dala podnet k sporu a nie je ani osobou, ktorá zavinila zastavenie

konania z hľadiska procesného. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, a preto

nemôže byť ukrátený na svojich právach. I keď žalovaný priamo zastavenie konania

nezavinil, dal podnet k jeho podaniu a pokračovaniu v ňom.

Tento právny názor zhodne s názorom generálneho prokurátora Slovenskej

republiky považuje dovolací súd za nesprávny.

Náhradu trov konania v prípade, kedy dôjde k zastaveniu konania, upravuje

ust. a

Podľa nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku žiaden z účastníkov. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že

konanie muselo byť zastavené, musí byť postupované podľa

53M Obdo 5/2007

Veta prvá ust. predpokladá zodpovednosť za zavinenie

účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka

zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného hľadiska, čo znamená tiež, že zastavenie

konania zavinil ten účastník, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie

konania. Preto ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie

konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania odporcovi.

Výnimkou z tejto zásady je však veta druhá ust. v zmysle

ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, je povinný

hradiť trovy konania odporca.

Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j.

z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.

Odvolací súd právo na náhradu trov konania v zmysle uvedeného

neposudzoval.

Predmetná žaloba bola podaná ako tzv. poddlžnícka žaloba voči žalovanému

ako jednému z dlžníkov povinného na základe exekučného príkazu, vydaného na za-

platenie spornej čiastky prikázaním pohľadávky povinného voči žalovanému, vrátane

ďalších dlžníkov povinného.

Ako vyplýva z obsahu spisu, konanie bolo zastavené po späťvzatí žaloby

žalobcom, a to z dôvodu zaplatenia spornej čiastky inými subjektami ako žalovaným,

ako i z dôvodu zastavenia exekúcie po jej vykonaní iným spôsobom ako prikázaním

pohľadávky.

Odvolací súd tento právny úkon a jeho dôvody pri posudzovaní vzniku práva

na náhradu trov konania nesprávne vyhodnotil ako právne bezvýznamný, a v rozpore

s právnym predpisom za rozhodujúce považoval okolnosti podania žaloby, ktoré

so zreteľom na uvedené sú z procesného hľadiska, teda správania sa žalovaného

voči uplatňovanému nároku po podaní žaloby, právne irelevantné a majú vplyv

výlučne na dôvodnosť žaloby v zmysle práva hmotného.

63M Obdo 5/2007

K podaniu tzv. poddlžníckej žaloby totiž oprávnený získava procesnú aktívnu

legitimáciu až exekučným príkazom prikázaním pohľadávky povinného a jeho

nesplnením tiež žalobné právo.

Bez relevancie vo vzťahu, i keď nesprávnym dôvodom odvolacieho súdu, nie

je tiež skutočnosť, že žalobca, ako to vyplýva z obsahu spisu, na podklade toho

istého exekučného príkazu, uplatnil rovnaké právo samostatnými žalobami i voči

ďalším dlžníkom povinného.

Pokiaľ teda odvolací súd v zmeňujúcom uznesení priznal žalobcovi právo

na náhradu trov konania, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho

posúdenia veci, pre ktorý dovolací dôvod dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zrušil podľa a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie

konanie ( )

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu