Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 445/2012
PDF · 279 KB
No categories available
IV. ÚS 445/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.:
Rvp 10264/2012, Rvp 10265/2012, Rvp 10266/2012, Rvp 10267/2012, Rvp 10268/2012,
Rvp 10269/2012, Rvp 10270/2012, Rvp 10271/2012, Rvp 10272/2012, Rvp 10273/2012,
Rvp 10274/2012, Rvp 10275/2012, Rvp 10276/2012, Rvp 10277/2012, Rvp 10278/2012,
Rvp 10279/2012, Rvp 10280/2012, Rvp 10281/2012, Rvp 10282/2012, Rvp 10283/2012,
Rvp 10284/2012, Rvp 10285/2012, Rvp 10286/2012, Rvp 10287/2012, Rvp 10288/2012,
Rvp 10289/2012, Rvp 10290/2012, Rvp 10291/2012, Rvp 10292/2012, Rvp 10293/2012,
Rvp 10294/2012, Rvp 10295/2012, Rvp 10296/2012, Rvp 10297/2012, Rvp 10298/2012,
Rvp 10299/2012, Rvp 10300/2012, Rvp 10301/2012, Rvp 10302/2012, Rvp 10303/2012,
Rvp 10304/2012, Rvp 10305/2012, Rvp 10306/2012, Rvp 10307/2012, Rvp 10308/2012,
Rvp 10309/2012, Rvp 10310/2012, Rvp 10311/2012, Rvp 10312/2012, Rvp 10313/2012,
Rvp 10314/2012, Rvp 10315/2012, Rvp 10316/2012, Rvp 10317/2012, Rvp 10318/2012,
Rvp 10319/2012, Rvp 10320/2012, Rvp 10321/2012, Rvp 10322/2012, Rvp 10323/2012,
Rvp 10324/2012, Rvp 10325/2012, Rvp 10326/2012, Rvp 10327/2012, Rvp 10328/2012,
Rvp 10329/2012, Rvp 10330/2012, Rvp 10331/2012, Rvp 10332/2012, Rvp 10333/2012,
Rvp 10334/2012, Rvp 10335/2012, Rvp 10336/2012, Rvp 10337/2012, Rvp 10338/2012,
Rvp 10339/2012, Rvp 10340/2012, Rvp 10341/2012, Rvp 10342/2012, Rvp 10343/2012,
Rvp 10344/2012, Rvp 10345/2012, Rvp 10346/2012, Rvp 10347/2012, Rvp 10348/2012,
Rvp 10349/2012, Rvp 10350/2012 a Rvp 10351/2012 vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva užívať majetok
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.: Rvp 10264/2012,
Rvp 10265/2012, Rvp 10266/2012, Rvp 10267/2012, Rvp 10268/2012, Rvp 10269/2012,
Rvp 10270/2012, Rvp 10271/2012, Rvp 10272/2012, Rvp 10273/2012, Rvp 10274/2012,
Rvp 10275/2012, Rvp 10276/2012, Rvp 10277/2012, Rvp 10278/2012, Rvp 10279/2012,
Rvp 10280/2012, Rvp 10281/2012, Rvp 10282/2012, Rvp 10283/2012, Rvp 10284/2012,
Rvp 10285/2012, Rvp 10286/2012, Rvp 10287/2012, Rvp 10288/2012, Rvp 10289/2012,
Rvp 10290/2012, Rvp 10291/2012, Rvp 10292/2012, Rvp 10293/2012, Rvp 10294/2012,
Rvp 10295/2012, Rvp 10296/2012, Rvp 10297/2012, Rvp 10298/2012, Rvp 10299/2012,
Rvp 10300/2012, Rvp 10301/2012, Rvp 10302/2012, Rvp 10303/2012, Rvp 10304/2012,
Rvp 10305/2012, Rvp 10306/2012, Rvp 10307/2012, Rvp 10308/2012, Rvp 10309/2012,
Rvp 10310/2012, Rvp 10311/2012, Rvp 10312/2012, Rvp 10313/2012, Rvp 10314/2012,
Rvp 10315/2012, Rvp 10316/2012, Rvp 10317/2012, Rvp 10318/2012, Rvp 10319/2012,
Rvp 10320/2012, Rvp 10321/2012, Rvp 10322/2012, Rvp 10323/2012, Rvp 10324/2012,
Rvp 10325/2012, Rvp 10326/2012, Rvp 10327/2012, Rvp 10328/2012, Rvp 10329/2012,
Rvp 10330/2012, Rvp 10331/2012, Rvp 10332/2012, Rvp 10333/2012, Rvp 10334/2012,
Rvp 10335/2012, Rvp 10336/2012, Rvp 10337/2012, Rvp 10338/2012, Rvp 10339/2012,
Rvp 10340/2012, Rvp 10341/2012, Rvp 10342/2012, Rvp 10343/2012, Rvp 10344/2012,
Rvp 10345/2012, Rvp 10346/2012, Rvp 10347/2012, Rvp 10348/2012, Rvp 10349/2012,
Rvp 10350/2012 a Rvp 10351/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 10264/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“)
v bližšie neoznačených konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené pod sp. zn.:
EX 17839/2010, EX 11199/2010, EX 6295/2010, EX 16795/2010, EX 6026/2011,
EX 5148/2011, EX 18230/2010, EX 4302/2010, EX 4307/2010, EX 10110/2010,
EX 4246/2010, EX 11066/2010, EX 13818/2010, EX 4039/2011, EX 11310/2010,
EX 3156/2010, EX 2611/2010, EX 11148/2010, EX 11240/2010, EX 5881/2010,
EX 9176/2010, EX 5915/2010, EX 4393/2010, EX 5475/2011, EX 2663/2011,
EX 15864/2010, EX 15401/2010, EX 11154/2010, EX 8957/2010, EX 1542/2011,
EX 3967/2010, EX 11034/2010, EX 11481/2010, EX 5917/2010, EX 8948/2010,
EX 4150/2010, EX 10221/2010, EX 16455/2010, EX 15808/2010, EX 6396/2010,
EX 4975/2010, EX 18506/2010, EX 11100/2010, EX 2614/2010, EX 11085/2010,
EX 8895/2010, EX 6151/2010, EX 8680/2010, EX 11155/2010, EX 6312/2010,
EX 3206/2010, EX 4827/2010, EX 1336/2011, EX 586/2011, EX 8744/2010,
EX 10086/2010, EX 17954/2010, EX 4214/2011, EX 11075/2010, EX 3655/2010,
EX 5000/2010, EX 11201/2010, EX 2854/2010, EX 1429/2011, EX 13739/2010,
EX 6423/2010, EX 18024/2010, EX 11188/2010, EX 2640/2010, EX 8507/2010,
EX 10744/2010, EX 1961/2010, EX 9911/2010, EX 8575/2010, EX 6291/2010,
EX 6283/2010, EX 4878/2010, EX 17144/2010, EX 11080/2010, EX 12733/2010,
EX 3228/2010, EX 3050/2010, EX 4243/2011, EX 4590/2011, EX 11125/2010,
EX 14311/2010, EX 12760/2010, EX 15687/2010, EX 5345/2010, EX 3928/2010,
EX 3475/2011, EX 13835/2010, EX 497/2011, EX 11662/2010, EX 5972/2010,
EX 14604/2010, EX 13406/2010, EX 1920/2010, EX 11064/2010, EX 3960/2010,
EX 2882/2010, EX 10164/2010, EX 15738/2010, EX 5172/2010, EX 15516/2010,
EX 9863/2010, EX 6005/2010, EX 11276/2010, EX 9242/2010, EX 6072/2010,
EX 11279/2010, EX 2692/2011, EX 1823/2010, EX 4789/2010, EX 9252/2010,
EX 13432/2010, EX 10368/2010, EX 2545/2010, EX 17477/2010, EX 4257/2010,
EX 17439/2010, EX 3484/2011, EX 10030/2010, EX 5006/2010, EX 6000/2010,
EX 10762/2010, EX 13383/2010, pozn.).
Zo sťažností (s takmer identickým obsahom, odlišujúcim sa len v označení
povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú
konania vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných 127 veciach
osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny
exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich
v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o jej žiadostiach o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcií rozhodol len čiastočne napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru
nevykazujú črty mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného
súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie, resp.
rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli zo
strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sú napadnuté exekučné
konania vedené, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré
sú jej známe.
Vzhľadom na podľa sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup
okresného súdu sťažovateľka podala 9. mája 2012 po mnohých predchádzajúcich
žiadostiach o informácie o stave konania (napr. z 2. júla 2009, 25. februára 2010), resp.
sťažnostiach na prieťahy (napr. z 23. novembra 2010, z 25. mája 2011) ešte raz v zmysle
§ 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu
sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach.
Napadnutým postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu
jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli porušené ňou
označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol
okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.:
Rvp 10264/2012, Rvp 10265/2012, Rvp 10266/2012, Rvp 10267/2012, Rvp 10268/2012,
Rvp 10269/2012, Rvp 10270/2012, Rvp 10271/2012, Rvp 10272/2012, Rvp 10273/2012,
Rvp 10274/2012, Rvp 10275/2012, Rvp 10276/2012, Rvp 10277/2012, Rvp 10278/2012,
Rvp 10279/2012, Rvp 10280/2012, Rvp 10281/2012, Rvp 10282/2012, Rvp 10283/2012,
Rvp 10284/2012, Rvp 10285/2012, Rvp 10286/2012, Rvp 10287/2012, Rvp 10288/2012,
Rvp 10289/2012, Rvp 10290/2012, Rvp 10291/2012, Rvp 10292/2012, Rvp 10293/2012,
Rvp 10294/2012, Rvp 10295/2012, Rvp 10296/2012, Rvp 10297/2012, Rvp 10298/2012,
Rvp 10299/2012, Rvp 10300/2012, Rvp 10301/2012, Rvp 10302/2012, Rvp 10303/2012,
Rvp 10304/2012, Rvp 10305/2012, Rvp 10306/2012, Rvp 10307/2012, Rvp 10308/2012,
Rvp 10309/2012, Rvp 10310/2012, Rvp 10311/2012, Rvp 10312/2012, Rvp 10313/2012,
Rvp 10314/2012, Rvp 10315/2012, Rvp 10316/2012, Rvp 10317/2012, Rvp 10318/2012,
Rvp 10319/2012, Rvp 10320/2012, Rvp 10321/2012, Rvp 10322/2012, Rvp 10323/2012,
Rvp 10324/2012, Rvp 10325/2012, Rvp 10326/2012, Rvp 10327/2012, Rvp 10328/2012,
Rvp 10329/2012, Rvp 10330/2012, Rvp 10331/2012, Rvp 10332/2012, Rvp 10333/2012,
Rvp 10334/2012, Rvp 10335/2012, Rvp 10336/2012, Rvp 10337/2012, Rvp 10338/2012,
Rvp 10339/2012, Rvp 10340/2012, Rvp 10341/2012, Rvp 10342/2012, Rvp 10343/2012,
Rvp 10344/2012, Rvp 10345/2012, Rvp 10346/2012, Rvp 10347/2012, Rvp 10348/2012,
Rvp 10349/2012, Rvp 10350/2012 a Rvp 10351/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe
sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou uvedených práv postupom
okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až ods. 3 zákona o ústavnom súde sa v celom
rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností
ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania vedené
okresným súdom.
Sťažovateľka uviedla, že nie je schopná presne spisovou značkou označiť, a tak
nezameniteľným spôsobom identifikovať ňou napadnuté exekučné konania vedené
okresným súdom, postupom v ktorých malo byť porušené najmä jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a s tým spojené aj iné sťažovateľkou
označené práva, a to v súvislosti s rozhodovaním o žiadostiach ňou zvoleného súdneho
exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií. Sťažovateľka ňou napadnuté
exekučné konania okresného súdu označila iba uvedením označenia účastníkov exekučného
konania, pričom oprávnenou z exekúcie je vo všetkých napádaných exekučných konaniach
samotná sťažovateľka a povinnými sú konkrétne menom, priezviskom a dátumom
narodenia označené fyzické osoby, pričom sťažovateľka tieto napádané exekučné konania
tiež označila uvedením „exekútorskej“ spisovej značky „Ex“.
Ústavný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami sťažovateľky v prvom rade
poukazuje na skutočnosť, že vo všetkých napadnutých exekučných konaniach ide o prípady,
keď sťažovateľka namieta porušenie svojich v sťažnostiach označených práv v súvislosti
s rozhodovaním okresného súdu o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení,
pričom podľa jej tvrdení okresný súd o týchto žiadostiach už čiastočne rozhodol
(s. 3 sťažností, pozn.), takže podľa ústavného súdu sťažovateľka už z týchto ňou
proklamovaných „čiastočných rozhodnutí“, resp. „čiastočných poverení“ v daných veciach
mohla mať vedomosť o spisových značkách napadnutých exekučných konaní.
Vzhľadom na uvedené existuje teda dôvodná pochybnosť o tvrdeniach sťažovateľky,
že nemá vedomosť o spisových značkách ňou napadnutých exekučných konaní, pretože, ako
sama uvádza, porušenie svojich práv namieta v súvislosti s konaniami, v ktorých už bolo
okresným súdom čiastočne rozhodnuté.
Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy
„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne
písomné podklady.
Uvedené nedostatky podaní indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,
že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase
neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie
právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1
zákona o súdoch.
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh
obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania
a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky zákonom predpísaných náležitostí, že nie
je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie sťažovateľky, že jej dosiaľ neboli zo strany
okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa ňou iniciované konania
vedú. Sťažovateľka totiž nijako nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť a že by jej
ich okresný súd odmietol sprístupniť. Ústavný súd preto považoval opísaný dôvod
za dostatočný na odmietnutie sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní.
Ústavný súd v súvislosti s tým poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia,
ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade obdobné sťažnosti sťažovateľky (pozri
napr. uznesenia I. ÚS 283/2012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 306/2012, III. ÚS 263/2012,
III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012).
Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto
v danej veci stratili opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2012