Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 455/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.., vedené pod sp. zn. Rvp

4130/2012 a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa , a a práv podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,

vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj

namietaného porušenia a dohovoru postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp.

zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným

súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(„Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu

rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,

resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli

zo strany okresného súdu oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napádané

exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov

a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postup

okresného súdu podala v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných

konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti z 25. mája 2011

nedostala od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa

, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené

ustanovenia a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov

a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 označenými „Spresnenie

petitu“ sťažovateľka doplnila sťažnosti vedené ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. uvedením spisových značiek konaní vedených okresným súdom,

ktoré týmito sťažnosťami napáda.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení

sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa (a tiež práva podľa

dohovoru) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez

ohľadu na ich počet (napr. , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a)

písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu

smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že tvrdenie sťažovateľky nezodpovedá

skutočnosti. V konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

sťažovateľka síce podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, avšak nie 25. mája

2011 (ako to tvrdí), ale až 19. marca 2012.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie sťažnosti

predsedovi okresného súdu 19. marca 2012, t. j. v pomerne krátkom čase pred doručením

sťažností ústavnému súdu (2. mája 2012), sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného

súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom

vo veci samej (m. m. , , , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127

ods. 1 predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažností smerujúcej

proti postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

z dôvodu neprípustnosti podľa .

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dodatkového protokolu, a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, pričom

z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti

(z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru,

že v sťažnosťami napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, konštatoval, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu

dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dodatkového protokolu a ani

a čl. 14 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012