Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 299/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária..., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia Slovenskej

republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012

osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačených

konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené pod spisovými značkami: EX 599/2006,

EX 112/2005, EX 140/2007 a EX 320/2007, pozn.).

Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. až sp. zn.

(s takmer identickým obsahom, líšiacich sa len v označení povinného, čísla

zmluvy o úvere a spisových značiek konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym

exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená) v predmetných veciach osobitne

podanými návrhmi požiadala pôvodne zvoleného súdneho exekútora o vykonanie exekúcií.

Pôvodne zvolený súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie

exekúcií, o ktorých okresný súd rozhodol. Sťažovateľka uplatňujúc postup podľa § 44 ods.

8 Exekučného poriadku podala okresnému súdu v napadnutých konaniach návrhy na zmenu

súdneho exekútora, o ktorých okresný súd dosiaľ nerozhodol napriek skutočnosti, že veci

nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného

súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp.

rozhodnutie v označených veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany

okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania

vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej

známe.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka podala opakovane žiadosti o informáciu o stave konania, ako aj sťažnosti

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) na prieťahy v ňou

iniciovaných exekučných konaniach predsedovi okresného súdu (ktoré však ústavnému

súdu nedoručila, pozn.). Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažností navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaniach (bližšie nekonkretizovaných) boli

porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len

„OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie, tak ako to

je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až 3 sa v celom rozsahu

vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotné návrhy, pozn.) v texte sťažností ani

v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania vedené

okresným súdom, a ani ústavnému súdu s návrhmi nedoručila relevantné (k návrhom

sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhov uvádza, že tvoria

prílohu týchto návrhov (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to osobitne v prípade, ak

ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino

tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní,

pod ktorými sa jej exekučné konania vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom

nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť a že by jej ich okresný súd odmietol

sprístupniť. Navyše, právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším

prostriedkom, na základe ktorého je možné zistiť na okresnom súde požadované

skutočnosti, ako len prípadné formálne zaslanie písomnej žiadosti, ak vôbec takáto žiadosť

bola zaslaná (sťažovateľka v sťažnostiach neuvádza ani dátum, kedy tak mala urobiť).

V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že v okolnostiach danej veci by skutočnosť, že sa

sťažovateľka formálne obrátila na okresný súd, aby jej oznámil spisové značky súdnych

konaní, mohla mať svoj význam vtedy, ak by okresný súd výslovne odmietol sťažovateľke

(jej právnemu zástupcovi) požadované skutočnosti oznámiť, k čomu nedošlo, resp. toto

sťažovateľka netvrdila.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Na základe uvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že sú splnené

predpoklady na odmietnutie označených sťažností sťažovateľky z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti

sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7

v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za

účinný prostriedok ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri

ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(porovnaj napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka

nepreukázala/nedoložila podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní

adresovanej predsedovi súdu. Táto skutočnosť by sama osebe bola dôvodom na odmietnutie

sťažností pre ich neprípustnosť vyplývajúcu z .

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127

ods. 1 tiež predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažností z dôvodu

neprípustnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosti sťažovateľky podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery

rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2012