Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 305/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária..., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj porušenia Slovenskej republiky a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom v bližšie neoznačenom konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ “) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačenom

konaní (súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX 4410/2010, pozn.).

Sťažovateľka (oprávnená) v označenej veci písomným návrhom požiadala zvoleného

súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre pohľadávku, ktorá jej vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3760581 uzatvorenej s dlžníčkou Z. T.

Súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal

okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd túto žiadosť prijal na

ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nej v rámci

priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do dňa spísania ústavnej sťažnosti rozhodol len čiastočne

napriek tomu, že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžaduje takú

spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho

posúdenie, resp. rozhodnutie v označenej veci. Podľa sťažovateľky „Z pohľadu platného

práva... nie je možné akceptovať stav, kedy exekučný súd... poverí súdneho exekútora

výkonom exekúcie len pre časť pohľadávky oprávneného a o právnom osude zostávajúcej

časti pohľadávky nerozhodne (či už pozitívne udelením poverenia alebo negatívne

zamietnutím žiadosti).“.

Sťažovateľka v sťažnosti neuviedla spisovú značku, pod ktorou sa napádané

exekučné konanie vedie, pretože podľa nej toto konanie môže identifikovať len pomocou

označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka podala opakovane žiadosti o informáciu o stave konania, ako aj sťažnosť

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) na prieťahy v ňou

iniciovanom exekučnom konaní predsedovi okresného súdu (ktorú však ústavnému súdu

nedoručila, pozn.). Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na túto sťažnosť nedostala dosiaľ

žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní (bližšie nekonkretizovanom) boli porušené

ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby

sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1933 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až 3 sa v celom rozsahu

vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti ani

v jej petite neuviedla spisovú značku, pod ktorou je ňou namietané konanie vedené

okresným súdom, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (k návrhu

sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria

prílohu tohto návrhu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ( , ,

, a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to osobitne v prípade, ak

ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino

tvrdenie, že jej dosiaľ nebola zo strany okresného súdu oznámená spisová značka konania,

pod ktorou sa jej exekučné konanie vedie. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom

nepreukázala, že by tento údaj žiadala oznámiť, resp. že jej ho okresný súd odmietol

sprístupniť. Navyše, právny zástupca nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším

prostriedkom, na základe ktorého je možné zistiť na okresnom súde požadované

skutočnosti, ako len prípadné formálne zaslanie písomnej žiadosti, ak vôbec takáto žiadosť

bola zaslaná (sťažovateľka v sťažnosti neuvádza ani dátum, kedy tak mala urobiť).

V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že v okolnostiach danej veci by skutočnosť, že sa

sťažovateľka formálne obrátila na okresný súd, aby jej oznámil spisovú značku súdneho

konania, mohla mať svoj význam vtedy, ak by okresný súd výslovne odmietol sťažovateľke

(jej právnemu zástupcovi) požadované skutočnosti oznámiť, k čomu nedošlo, resp. toto

sťažovateľka netvrdila.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Na základe uvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že sú splnené

predpoklady na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti sťažovateľky (pozri

napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7

v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za

účinný prostriedok ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri

ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(porovnaj napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka

nepreukázala/nedoložila podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní

adresovanej predsedovi súdu. Táto skutočnosť by sama osebe bola dôvodom na odmietnutie

sťažnosti pre jej neprípustnosť vyplývajúcu z .

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažnosti nevyplýva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv v napadnutom konaní prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

tiež predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu neprípustnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery

rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2012