Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 418/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.

F., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, , práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. Rvp

10436/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS

418/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

10435/2012 a sp. zn. , ktorými namietala porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa , ,

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva

užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v bližšie nekonkretizovaných konaniach (u súdneho exekútora

boli veci vedené pod sp. zn. EX 1405/2011, EX 4221/2011, EX 2688/2011, EX 3747/2011

a sp. zn. EX 1996/2011, pozn.).

Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho

exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií. Okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo

k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci

v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci nevykazujú

prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie

v týchto veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu

oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich

identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka podala 9. mája 2012 v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu

odpoveď.

Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku

podľa dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru

upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez

zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu,

proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné

konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až 3 sa v celom rozsahu

vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu v texte sťažnosti ani v jej petite neuviedla spisovú značku, pod

ktorou je ňou namietané konanie pred okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu

s návrhom nedoručila relevantné (na návrh sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr.

na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria prílohu tohto návrhu.

Uvedené nedostatky podania indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,

že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase

neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1

. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie

právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona

o súdoch. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli

zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné

konania vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala

oznámiť, a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25

ods. 1 ) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh

obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania

a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Preto opísaný dôvod považoval ústavný súd za dostatočný na odmietnutie sťažností

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa

už pri ich predbežnom prerokovaní (obdobne , ).

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky o riadnom

nevybavení jej sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi krajského

(nadriadeného) súdu, aby vo veci urobil nápravu, avšak zo sťažností nevyplýva, že by tak

bola postupovala.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012