Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 413/2012
PDF · 164.25 KB
No categories available
III. ÚS 413/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.
F., vedené pod sp. zn. Rvp 9214/2012, sp. zn. Rvp 9215/2012, sp. zn. Rvp 9216/2012, sp.
zn. Rvp 9217/2012, sp. zn. Rvp 9218/2012, sp. zn. Rvp 9219/2012, sp. zn. Rvp 9220/2012,
sp. zn. Rvp 9221/2012, sp. zn. Rvp 9222/2012, sp. zn. Rvp 9223/2012, sp. zn. Rvp
9224/2012, sp. zn. Rvp 9225/2012, sp. zn. Rvp 9226/2012, sp. zn. Rvp 9227/2012,
sp. zn. Rvp 9228/2012, sp. zn. Rvp 9229/2012, sp. zn. Rvp 9230/2012,
sp. zn. Rvp 9231/2012, sp. zn. Rvp 9232/2012, sp. zn. Rvp 9233/2012,
sp. zn. Rvp 9234/2012, sp. zn. Rvp 9235/2012, sp. zn. Rvp 9236/2012,
sp. zn. Rvp 9237/2012, sp. zn. Rvp 9238/2012 a sp. zn. Rvp 9239/2012 vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9214/2012, sp.
zn. Rvp 9215/2012, sp. zn. Rvp 9216/2012, sp. zn. Rvp 9217/2012, sp. zn. Rvp 9218/2012,
sp. zn. Rvp 9219/2012, sp. zn. Rvp 9220/2012, sp. zn. Rvp 9221/2012, sp. zn. Rvp
9222/2012, sp. zn. Rvp 9223/2012, sp. zn. Rvp 9224/2012, sp. zn. Rvp 9225/2012,
sp. zn. Rvp 9226/2012, sp. zn. Rvp 9227/2012, sp. zn. Rvp 9228/2012,
sp. zn. Rvp 9229/2012, sp. zn. Rvp 9230/2012, sp. zn. Rvp 9231/2012,
sp. zn. Rvp 9232/2012, sp. zn. Rvp 9233/2012, sp. zn. Rvp 9234/2012,
sp. zn. Rvp 9235/2012, sp. zn. Rvp 9236/2012, sp. zn. Rvp 9237/2012,
sp. zn. Rvp 9238/2012 a sp. zn. Rvp 9239/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 413/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod
sp. zn. Rvp 9214/2012, sp. zn. Rvp 9215/2012, sp. zn. Rvp 9216/2012, sp. zn. Rvp
9217/2012, sp. zn. Rvp 9218/2012, sp. zn. Rvp 9219/2012, sp. zn. Rvp 9220/2012, sp. zn.
Rvp 9221/2012, sp. zn. Rvp 9222/2012, sp. zn. Rvp 9223/2012, sp. zn. Rvp 9224/2012,
sp. zn. Rvp 9225/2012, sp. zn. Rvp 9226/2012, sp. zn. Rvp 9227/2012,
sp. zn. Rvp 9228/2012, sp. zn. Rvp 9229/2012, sp. zn. Rvp 9230/2012,
sp. zn. Rvp 9231/2012, sp. zn. Rvp 9232/2012, sp. zn. Rvp 9233/2012,
sp. zn. Rvp 9234/2012, sp. zn. Rvp 9235/2012, sp. zn. Rvp 9236/2012,
sp. zn. Rvp 9237/2012, sp. zn. Rvp 9238/2012 a sp. zn. Rvp 9239/2012, ktorými namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v bližšie nekonkretizovaných
konaniach (u súdneho exekútora boli veci vedené pod sp. zn. EX 2155/2010,
EX 8447/2009, EX 3847/2009, EX 2096/2009, EX 6954/2010, EX 5049/2009,
EX 7211/2009, EX 7443/2010, EX 15688/2010, EX 4196/2010, EX 2060/2009,
EX 11481/2009, EX 3848/2009, EX 10494/2009, EX 11926/2009, EX 6964/2010,
EX 13290/2009, EX 8486/2009, EX 11491/2009, EX 10958/2009, EX 11213/2009,
EX 13861/2009, EX 2737/2009, EX 13558/2010, EX 6692/2009 a sp. zn. EX 8002/2009,
pozn.).
Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy
obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií. Okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo
k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci
v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci nevykazujú
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie
v týchto veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu
oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich
identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
Vzhľadom na nedôvodnú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu
sťažovateľka podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)
predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných
konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ
žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaniach (bližšie nekonkretizovaných) boli porušené ňou označené
práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol
okresný súd zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 9214/2012, sp. zn. Rvp 9215/2012, sp. zn. Rvp 9216/2012,
sp. zn. Rvp 9217/2012, sp. zn. Rvp 9218/2012, sp. zn. Rvp 9219/2012,
sp. zn. Rvp 9220/2012, sp. zn. Rvp 9221/2012, sp. zn. Rvp 9222/2012,
sp. zn. Rvp 9223/2012, sp. zn. Rvp 9224/2012, sp. zn. Rvp 9225/2012,
sp. zn. Rvp 9226/2012, sp. zn. Rvp 9227/2012, sp. zn. Rvp 9228/2012,
sp. zn. Rvp 9229/2012, sp. zn. Rvp 9230/2012, sp. zn. Rvp 9231/2012,
sp. zn. Rvp 9232/2012, sp. zn. Rvp 9233/2012, sp. zn. Rvp 9234/2012,
sp. zn. Rvp 9235/2012, sp. zn. Rvp 9236/2012, sp. zn. Rvp 9237/2012,
sp. zn. Rvp 9238/2012 a sp. zn. Rvp 9239/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe
sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom
okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu
vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu v texte sťažnosti ani v jej petite neuviedla spisovú značku, pod
ktorou je ňou namietané konanie pred okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu
s návrhom nedoručila relevantné (na návrh sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr.
na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria prílohu tohto návrhu.
Uvedené nedostatky podania indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu,
že ho treba považovať za nevykonateľný, a v druhom prípade (absencia príloh) zase
neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie
právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona
o súdoch. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli
zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné
konania vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala
oznámiť a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť.
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh
obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania
a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie
je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom. Preto opísaný dôvod považoval ústavný súd za dostatočný na odmietnutie sťažností
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
už pri ich predbežnom prerokovaní (obdobne III. ÚS 263/2012, III. ÚS 391/2012).
Nad rámec uvedených dôvodov ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o riadne
nevybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka
mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného
krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.
Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto
v danej veci stratili opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2012