Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 433/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B.

F., PhD., vedené pod sp. zn. , , ,

Rvp 10995/2012, , ,

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky, základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva užívať majetok podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

Rvp 10993/2012, , , , ,

Rvp 10998/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. , , , , Rvp

10996/2012, , a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia Slovenskej republiky (ďalej len „ “),

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Zo sťažností (v podstate s identickým obsahom) vyplýva, že sťažovateľka

v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora

o vykonanie exekúcií, ktorý následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií. Okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo

k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci

v zákonom ustanovených lehotách. Napriek tomu, že tieto veci nevykazujú prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto

veciach, okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie

exekúcií dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom k „časovo enormnej stagnácii“ konaní podala

25. mája 2011 v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi

okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré

však dosiaľ nedostala žiadnu odpoveď. Keďže okresný súd dosiaľ neuskutočnil žiadne

účinné a efektívne riadiace opatrenia na odstránenie porušovania práv sťažovateľky, a to

napriek tomu, že mu adresovala viacero žiadostí, výziev a sťažností, zaslala mu v týchto

prípadoch urgencie, v ktorých žiadala o vysvetlenie.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v uvedených exekučných konaniach boli porušené ňou označené práva, aby

okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zakázal pokračovať v jej

diskriminácii a aby jej priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , , , ,

Rvp 10997/2012, a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v uvedených exekučných konaniach

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ).

Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom

návrhom na začatie konania ( ), čo osobitne platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotné návrhy, pozn.) v texte

sťažností uvádza také skutočnosti, ktoré si vzájomne odporujú. Keďže sťažovateľka napriek

tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému

súdu (okrem splnomocnení) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady, jej tvrdenia

nemožno považovať za relevantné.

V každej zo svojich sťažností sťažovateľka zdôrazňuje, že zo strany okresného súdu

jej dosiaľ neboli oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania

vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej

známe. Napriek tomuto tvrdeniu sťažovateľka v petite sťažností tieto konania označila

konkrétnymi spisovými značkami.

Sťažovateľka ďalej tvrdí, že vzhľadom k „časovo enormnej stagnácii“ konaní podala

(vo všetkých prípadoch, pozn.) 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch

predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných

konaniach. Ústavný súd konštatuje, že minimálne vo veci vedenej okresným súdom

pod sp. zn. považuje toto tvrdenie sťažovateľky za absurdné, pretože ako

sama v sťažnosti uvádza, „žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym

exekútorom spísaná ešte 1. 8. 2011“. Zároveň je potrebné uviesť, že samotný dátum

podania týchto sťažností predsedovi okresného súdu (25. máj 2011) je úplne zhodný

s ďalším úkonom sťažovateľky – urgenciou okresného súdu, ktorou v týchto prípadoch

žiadala o vysvetlenie. Navyše, vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

mala sťažovateľka túto urgenciu spísať 3. augusta 2012, pričom jej sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená 30. júla 2012.

Absencia príloh v spojení s rozpornými tvrdeniami sťažovateľky v sťažnostiach

neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať ich prípustnosť podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde. Uvedené tvrdenia nasvedčujú skôr tomu, že sťažovateľka nevyčerpala

účinný (obsahovo relevantný) právny prostriedok ochrany svojich základných práv

a slobôd, ktorým je pri námietke porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (ako aj ďalších

práv na ne nadväzujúcich) sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch. Okrem toho,

v prípade riadneho nevybavenia sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu

môže sťažovateľka podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch podať sťažnosť aj predsedovi

nadriadeného krajského súdu, aby vo veci zjednal nápravu. Takýto postup však z jej

sťažností nevyplýva.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania posudzuje

( , , , a iné).

Ústavný súd konštatuje, že uvedený právny názor možno v danom prípade

analogicky aplikovať aj na vzájomne si odporujúce tvrdenia sťažovateľky v sťažnostiach.

Keďže tieto tvrdenia už v štádiu ich predbežného prerokovania bránia reálnemu posúdeniu

veci ústavným súdom, ústavný súd ich hodnotí ako zjavne neopodstatnené. V spojení

so skutočnosťou, že v tomto štádiu konania nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, ústavný súd sťažnosti ako celok

podľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí. Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto

v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012