Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 309/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti A. K. S., V., zastúpenej advokátkou JUDr. K. G.,

P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo A. K. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. K. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť A. K. S. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. K. G., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2012

doručená sťažnosť A. K. S., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. K.

G., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 22. júna 2009 okresnému

súdu návrh na zvýšenie výživného proti žalovanému — otcovi maloletých detí (ďalej len

„žalovaný“), ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody; vec je okresným súdom vedená pod

sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Dňa 22. 06. 2009 podala sťažovateľka ako matka 2 maloletých detí, mal. L. L. a

mal. E. L., návrh na zvýšenie výživného voči otcovi: J. L., v tom čase aj toho času vo výkone

trestu odňatia slobody... za trestný čin vraždy otca sťažovateľky a pokusu o vraždu matky

sťažovateľky.

Dňa 26. 10. 2009 (4 mesiace po podaní návrhu) bolo vytýčené a konalo sa

1. pojednávanie vo veci. Na tomto pojednávaní bola vypočutá sťažovateľka a pojednávanie

bolo odročené za účelom pribratia prekladateľa/tlmočníka so znalosťou gréckeho jazyka

do konania. Sťažovateľka je toho názoru, že súd mohol a mal bezodkladne, prípadne

v primeranej lehote, zistiť túto skutočnosť v rámci prípravy pojednávania pred vytýčením

pojednávania, a to z dôvodu, že pobyt odporcu vzhľadom k výkonu nepodmienečného trestu

bol jednoznačne známy ako aj priezvisko a meno odporcu nasvedčovalo, že pôjde

o cudzieho štátneho príslušníka. Preto súd nemusel čakať do vytýčeného pojednávania,

mohol a mal urobiť potrebné úkony k zisteniu týchto okolností.

Po 1. pojednávaní a po uplynutí 10 mesiacov od tohto pojednávania, po urgencii

zo strany sťažovateľky (urgencia zo dňa 13. 08. 2010) Okresný súd Piešťany (ďalej len

„súd“)

- vykonal výsluch odporcu (o tomto úkone nebola sťažovateľka vôbec upovedomená)

- následne 20. 09. 2010 uznesením do konania pribral tlmočníka/prekladateľa

so znalosťou gréckeho jazyka,

- dňa 05. 10. 2010 požiadal tlmočník/prekladateľ o vylúčenie z konania, a až dňa

12. 1. 2011 ustanovil súd vo veci nového tlmočníka/prekladateľa a

- dňa 24. 03. 2011 (3 mesiace po vydaní uznesenia) vydáva súd opravné uznesenie,

- v marci 2012 bolo sťažovateľke doručené uznesenie súdu o priznaní odmeny

tlmočníkovi/prekladateľovi. V tomto uznesení sa konštatuje, že súd doručil po jej ustanovení

zo dňa 12. 01. 2011, dňa 18. 10. 2011 výzvu na preklad listín. Opätovne až 9 mesiacov po

ustanovení tlmočníka/prekladateľa robí súd potrebný úkon.

Sťažovateľka dňa 15. 10. 2010 požiadala verejného ochrancu práv o pomoc pri

odstránení prieťahov v konaní, a po upovedomení verejným ochrancom práv o výsledkoch

vybavenia podnetu zo dňa 14. 07. 2011 podala sťažovateľka dňa 21. 12. 2011 predsedníčke

súdu sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predsedníčka súdu konštatuje opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky a zaviazala sa

dohliadať nad dodržaním plynulosti konania až do jeho právoplatného skončenia.»

Sťažovateľka zdôrazňuje, že na ťarchu okresného súdu treba v jej prípade pripísať

skutočnosť, že „... sťažnosťou dotknuté súdne konanie je konaním starostlivosti

o maloletých, kde Ústavný súd SR a taktiež Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní

požaduje postup súdu s osobitnou alebo mimoriadnou rýchlosťou konania. Potvrdzuje to i

samotný v os. 3, ktorý vyžaduje aby konania vo veci

starostlivosti súdu o mal. boli vykonávané bez zbytočného odkladu, najneskôr do

6 mesiacov. Pritom súdu nebránili žiadne prekážky, ako napr. prípadný neznámy pobyt otca

alebo nemožnosť doručenia súdnych zásielok, na to, aby konal. Práve naopak, tým, že otec

mal. detí je vo výkone trestu, súd mal zabezpečenú možnosť riadneho a včasného

doručovania.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke

JUDr. K. G., P. vo výške 269,58 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -16

zo 7. júna 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna

zástupkyňa sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr 250/2012

z 26. apríla 2012, v ktorom uviedla chronológiu postupu súdu v napadnutom konaní za

obdobie od podania návrhu do podania sťažnosti sťažovateľkou a v jeho záverečnej časti

uviedla:

„S poukazom na vyššie uvedené procesné úkony, k prieťahom v danom konaní

zo strany súdu nedochádza, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec maloletých

detí je gréckej národnosti a každé jeho podanie napísané v gréckom jazyku je potrebné dať

preložiť, čo má za následok predĺženie konania.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní zo 7. augusta 2012 reagujúc na vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 250/2012 z 26. apríla 2012 uviedla, že „... sa

nestotožňuje so záverom predsedníčky Okresného súdu Piešťany, ktorá sa vyjadrila, že

k prieťahom v súdnom konaní nedochádza“.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 22. júna 2009 návrh, ktorým sa domáha

zvýšenia výživného na svoje dve maloleté deti, proti žalovanému, ktorý sa nachádza

vo výkone trestu odňatia slobody.

2. Prvé pojednávanie vo veci nariadil okresný súd 18. septembra 2009 na 26. október

2009; na tomto pojednávaní bola vypočutá sťažovateľka a po zistení, že žalovaný

komunikuje len v gréckom jazyku, bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu

ustanovenia tlmočníka.

3. V úradnom zázname z 18. septembra 2009 je uvedené zistenie okresného súdu, že

žalovaný komunikuje aj v slovenskom jazyku (táto skutočnosť vyplynula z iného konania

okresného súdu vedeného pod sp. zn. ); okresný súd preto upustil od

ustanovenia tlmočníka a nariadil výsluch žalovaného v nápravnom zariadení na 31. august

2010.

4. Žalovaný odmietol vypovedať v slovenskom jazyku, a preto okresný súd ustanovil

uznesením z 20. septembra 2010 tlmočníka, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. septembra

2010.

5. Ustanovený tlmočník požiadal 5. októbra 2010 okresný súd, aby ho vylúčil

z tlmočenia úkonov v napadnutom konaní z dôvodu jeho sporu s otcom žalovaného.

6. Okresný súd uznesením z 12. januára 2011 odvolal pôvodne ustanoveného

tlmočníka a ustanovil novú tlmočníčku-prekladateľku (ďalej len „tlmočníčka“) a následne ju

urgoval na vykonanie príslušného tlmočníckeho úkonu.

7. Tlmočníčka 27. mája 2011 predložila okresnému súdu pretlmočené listiny, ktoré

boli následne 8. júla 2011 doručené na vyjadrenie žalovanému; žalovaný predložil svoje

vyjadrenie k listinnej dokumentácii okresnému súdu, ktorý ho zaslal tlmočníčke 18. októbra

2011.

8. Tlmočníčka predložila okresnému súdu preklad 28. októbra 2011.

9. Dňa 8. novembra 2011 bola vec sťažovateľky pridelená náhodným výberom inej

zákonnej sudkyni z dôvodu preloženia pôvodnej zákonnej sudkyne na výkon funkcie na

Okresný súd Bratislava V.

10. Dňa 15. februára 2012 okresný súd uznesením priznal odmenu za tlmočnícky

úkon. Od uvedeného dátumu okresný súd vo veci nekonal z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne.

11. Prípisom zo 17. júla 2012 okresný súd dožiadal Okresný súd Ružomberok

o výsluch žalovaného, pričom do dňa rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti spis nebol

okresnému súdu vrátený.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na

zvýšenie výživného na dve maloleté deti. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že

rozhodovanie tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, v rámci ktorej

existuje ustálená judikatúra obsahujúca aj metodiku postupu všeobecných súdov, a preto

nemožno považovať vec sťažovateľky za právne zložitú. Rovnako nepovažuje ústavný súd

predmetnú vec za skutkovo zložitú, a to aj napriek tomu, že žalovaný sa domáhal

zabezpečenia tlmočenia, v dôsledku čoho musel okresný súd ustanoviť tlmočníka

a zabezpečiť prostredníctvom neho preklad listinnej dokumentácie, čo objektívne malo

vplyv na dĺžku napadnutého konania. Z hľadiska povahy veci ústavný súd zdôrazňuje, že

vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o výživnom, resp. sa vymáha výživné pre maloleté

dieťa, ide o existenčné veci v rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú

zo strany všeobecných súdov mimoriadnu pozornosť. Tejto skutočnosti zodpovedá aj § 176

ods. 3 , ktorý ukladá súdom vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez

zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov.

2. Sťažovateľka ako účastníčka napadnutého konania bola podľa zistení ústavného

súdu v doterajšom priebehu aktívna, poskytovala okresnému súdu požadovanú súčinnosť

a v záujme urýchlenia jeho priebehu dvakrát podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní, pričom o nápravu a pomoc žiadala aj verejného ochrancu práv, ktorý

po prešetrení jej sťažnosti dospel k záveru, že je dôvodná. Na tomto základe ústavný súd

konštatoval, že sťažovateľke nemožno pripísať na ťarchu stav, v akom sa nachádzalo

napadnuté konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , bol postup

okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť

zapríčinené nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

Vychádzajúc zo svojich zistení (pozri časť I tohto nálezu) ústavný súd konštatoval,

že v doterajšom priebehu napadnutého konania došlo jednak k neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu (najmä v období od 26. októbra 2009 do 31. augusta 2010 a následne

v období od 15. februára 2012), ako aj k jeho neefektívnej činnosti (najmä v súvislosti

s ustanovením tlmočníka a zabezpečovaním prekladu listinnej dokumentácie), pričom ani

s odstupom troch rokov od začatia konania vo veci meritórne nerozhodol, čo vzhľadom na

povahu veci sťažovateľky, ktorá vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, nemožno považovať

z ústavného hľadiska za akceptovateľné.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že v napadnutom konaní došlo postupom

okresného súdu k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

V nadväznosti na bod 1 výroku tohto nálezu ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2

prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov

(bod 2 tohto nálezu).

III.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní

konal bez zbytočných prieťahov v konaní, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu

uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná

náprava, a preto dospel k názoru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej

primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €

s poukazom na povahu predmetnej veci, ako aj „útrapy, ktoré si sťažovateľka musela a

musí vytrpieť v snahe zabezpečiť dôstojnú úroveň pre svoje deti...“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým povahu posudzovanej veci, doterajšiu dĺžku

napadnutého konania a jeho aktuálny stav, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky

konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátkou (bod 4 výroku tohto nálezu). Za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2012 patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov odmena 127,16 €, čo spolu s režijným paušálom

(7,63 €) predstavuje odmenu za jeden úkon v sume 134,79 €. Ústavný súd priznal úhradu

trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie

sťažnosti) v celkovej sume 269,58 €. Ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť tieto trovy na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od

nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2012