Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 309/2012
PDF · 299.93 KB
No categories available
IV. ÚS 309/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2012
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti A. K. S., V., zastúpenej advokátkou JUDr. K. G.,
P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 50/2009, za účasti Okresného
súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo A. K. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 P 50/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 P 50/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. A. K. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť A. K. S. trovy konania v sume
269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. K. G., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2012
doručená sťažnosť A. K. S., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. K.
G., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 8 P 50/2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 22. júna 2009 okresnému
súdu návrh na zvýšenie výživného proti žalovanému — otcovi maloletých detí (ďalej len
„žalovaný“), ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody; vec je okresným súdom vedená pod
sp. zn. 8 P 50/2009.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
«Dňa 22. 06. 2009 podala sťažovateľka ako matka 2 maloletých detí, mal. L. L. a
mal. E. L., návrh na zvýšenie výživného voči otcovi: J. L., v tom čase aj toho času vo výkone
trestu odňatia slobody... za trestný čin vraždy otca sťažovateľky a pokusu o vraždu matky
sťažovateľky.
Dňa 26. 10. 2009 (4 mesiace po podaní návrhu) bolo vytýčené a konalo sa
1. pojednávanie vo veci. Na tomto pojednávaní bola vypočutá sťažovateľka a pojednávanie
bolo odročené za účelom pribratia prekladateľa/tlmočníka so znalosťou gréckeho jazyka
do konania. Sťažovateľka je toho názoru, že súd mohol a mal bezodkladne, prípadne
v primeranej lehote, zistiť túto skutočnosť v rámci prípravy pojednávania pred vytýčením
pojednávania, a to z dôvodu, že pobyt odporcu vzhľadom k výkonu nepodmienečného trestu
bol jednoznačne známy ako aj priezvisko a meno odporcu nasvedčovalo, že pôjde
o cudzieho štátneho príslušníka. Preto súd nemusel čakať do vytýčeného pojednávania,
mohol a mal urobiť potrebné úkony k zisteniu týchto okolností.
Po 1. pojednávaní a po uplynutí 10 mesiacov od tohto pojednávania, po urgencii
zo strany sťažovateľky (urgencia zo dňa 13. 08. 2010) Okresný súd Piešťany (ďalej len
„súd“)
- vykonal výsluch odporcu (o tomto úkone nebola sťažovateľka vôbec upovedomená)
- následne 20. 09. 2010 uznesením do konania pribral tlmočníka/prekladateľa
so znalosťou gréckeho jazyka,
- dňa 05. 10. 2010 požiadal tlmočník/prekladateľ o vylúčenie z konania, a až dňa
12. 1. 2011 ustanovil súd vo veci nového tlmočníka/prekladateľa a
- dňa 24. 03. 2011 (3 mesiace po vydaní uznesenia) vydáva súd opravné uznesenie,
- v marci 2012 bolo sťažovateľke doručené uznesenie súdu o priznaní odmeny
tlmočníkovi/prekladateľovi. V tomto uznesení sa konštatuje, že súd doručil po jej ustanovení
zo dňa 12. 01. 2011, dňa 18. 10. 2011 výzvu na preklad listín. Opätovne až 9 mesiacov po
ustanovení tlmočníka/prekladateľa robí súd potrebný úkon.
Sťažovateľka dňa 15. 10. 2010 požiadala verejného ochrancu práv o pomoc pri
odstránení prieťahov v konaní, a po upovedomení verejným ochrancom práv o výsledkoch
vybavenia podnetu zo dňa 14. 07. 2011 podala sťažovateľka dňa 21. 12. 2011 predsedníčke
súdu sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Predsedníčka súdu konštatuje opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky a zaviazala sa
dohliadať nad dodržaním plynulosti konania až do jeho právoplatného skončenia.»
Sťažovateľka zdôrazňuje, že na ťarchu okresného súdu treba v jej prípade pripísať
skutočnosť, že „... sťažnosťou dotknuté súdne konanie je konaním starostlivosti
o maloletých, kde Ústavný súd SR a taktiež Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní
požaduje postup súdu s osobitnou alebo mimoriadnou rýchlosťou konania. Potvrdzuje to i
samotný občiansky súdny poriadok v § 176 os. 3, ktorý vyžaduje aby konania vo veci
starostlivosti súdu o mal. boli vykonávané bez zbytočného odkladu, najneskôr do
6 mesiacov. Pritom súdu nebránili žiadne prekážky, ako napr. prípadný neznámy pobyt otca
alebo nemožnosť doručenia súdnych zásielok, na to, aby konal. Práve naopak, tým, že otec
mal. detí je vo výkone trestu, súd mal zabezpečenú možnosť riadneho a včasného
doručovania.“.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 P 50/2009 bolo porušené.
Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 P 50/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke
JUDr. K. G., P. vo výške 269,58 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 309/2012-16
zo 7. júna 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku
okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna
zástupkyňa sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že
netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr 250/2012
z 26. apríla 2012, v ktorom uviedla chronológiu postupu súdu v napadnutom konaní za
obdobie od podania návrhu do podania sťažnosti sťažovateľkou a v jeho záverečnej časti
uviedla:
„S poukazom na vyššie uvedené procesné úkony, k prieťahom v danom konaní
zo strany súdu nedochádza, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec maloletých
detí je gréckej národnosti a každé jeho podanie napísané v gréckom jazyku je potrebné dať
preložiť, čo má za následok predĺženie konania.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní zo 7. augusta 2012 reagujúc na vyjadrenie
predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 250/2012 z 26. apríla 2012 uviedla, že „... sa
nestotožňuje so záverom predsedníčky Okresného súdu Piešťany, ktorá sa vyjadrila, že
k prieťahom v súdnom konaní nedochádza“.
Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:
1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 22. júna 2009 návrh, ktorým sa domáha
zvýšenia výživného na svoje dve maloleté deti, proti žalovanému, ktorý sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody.
2. Prvé pojednávanie vo veci nariadil okresný súd 18. septembra 2009 na 26. október
2009; na tomto pojednávaní bola vypočutá sťažovateľka a po zistení, že žalovaný
komunikuje len v gréckom jazyku, bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu
ustanovenia tlmočníka.
3. V úradnom zázname z 18. septembra 2009 je uvedené zistenie okresného súdu, že
žalovaný komunikuje aj v slovenskom jazyku (táto skutočnosť vyplynula z iného konania
okresného súdu vedeného pod sp. zn. 5 P 75/2009); okresný súd preto upustil od
ustanovenia tlmočníka a nariadil výsluch žalovaného v nápravnom zariadení na 31. august
2010.
4. Žalovaný odmietol vypovedať v slovenskom jazyku, a preto okresný súd ustanovil
uznesením z 20. septembra 2010 tlmočníka, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. septembra
2010.
5. Ustanovený tlmočník požiadal 5. októbra 2010 okresný súd, aby ho vylúčil
z tlmočenia úkonov v napadnutom konaní z dôvodu jeho sporu s otcom žalovaného.
6. Okresný súd uznesením z 12. januára 2011 odvolal pôvodne ustanoveného
tlmočníka a ustanovil novú tlmočníčku-prekladateľku (ďalej len „tlmočníčka“) a následne ju
urgoval na vykonanie príslušného tlmočníckeho úkonu.
7. Tlmočníčka 27. mája 2011 predložila okresnému súdu pretlmočené listiny, ktoré
boli následne 8. júla 2011 doručené na vyjadrenie žalovanému; žalovaný predložil svoje
vyjadrenie k listinnej dokumentácii okresnému súdu, ktorý ho zaslal tlmočníčke 18. októbra
2011.
8. Tlmočníčka predložila okresnému súdu preklad 28. októbra 2011.
9. Dňa 8. novembra 2011 bola vec sťažovateľky pridelená náhodným výberom inej
zákonnej sudkyni z dôvodu preloženia pôvodnej zákonnej sudkyne na výkon funkcie na
Okresný súd Bratislava V.
10. Dňa 15. februára 2012 okresný súd uznesením priznal odmenu za tlmočnícky
úkon. Od uvedeného dátumu okresný súd vo veci nekonal z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne.
11. Prípisom zo 17. júla 2012 okresný súd dožiadal Okresný súd Ružomberok
o výsluch žalovaného, pričom do dňa rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti spis nebol
okresnému súdu vrátený.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 50/2009.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na
zvýšenie výživného na dve maloleté deti. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že
rozhodovanie tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, v rámci ktorej
existuje ustálená judikatúra obsahujúca aj metodiku postupu všeobecných súdov, a preto
nemožno považovať vec sťažovateľky za právne zložitú. Rovnako nepovažuje ústavný súd
predmetnú vec za skutkovo zložitú, a to aj napriek tomu, že žalovaný sa domáhal
zabezpečenia tlmočenia, v dôsledku čoho musel okresný súd ustanoviť tlmočníka
a zabezpečiť prostredníctvom neho preklad listinnej dokumentácie, čo objektívne malo
vplyv na dĺžku napadnutého konania. Z hľadiska povahy veci ústavný súd zdôrazňuje, že
vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o výživnom, resp. sa vymáha výživné pre maloleté
dieťa, ide o existenčné veci v rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú
zo strany všeobecných súdov mimoriadnu pozornosť. Tejto skutočnosti zodpovedá aj § 176
ods. 3 OSP, ktorý ukladá súdom vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez
zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov.
2. Sťažovateľka ako účastníčka napadnutého konania bola podľa zistení ústavného
súdu v doterajšom priebehu aktívna, poskytovala okresnému súdu požadovanú súčinnosť
a v záujme urýchlenia jeho priebehu dvakrát podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní, pričom o nápravu a pomoc žiadala aj verejného ochrancu práv, ktorý
po prešetrení jej sťažnosti dospel k záveru, že je dôvodná. Na tomto základe ústavný súd
konštatoval, že sťažovateľke nemožno pripísať na ťarchu stav, v akom sa nachádzalo
napadnuté konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup
okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju
stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť
zapríčinené nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Vychádzajúc zo svojich zistení (pozri časť I tohto nálezu) ústavný súd konštatoval,
že v doterajšom priebehu napadnutého konania došlo jednak k neodôvodnenej nečinnosti
okresného súdu (najmä v období od 26. októbra 2009 do 31. augusta 2010 a následne
v období od 15. februára 2012), ako aj k jeho neefektívnej činnosti (najmä v súvislosti
s ustanovením tlmočníka a zabezpečovaním prekladu listinnej dokumentácie), pričom ani
s odstupom troch rokov od začatia konania vo veci meritórne nerozhodol, čo vzhľadom na
povahu veci sťažovateľky, ktorá vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, nemožno považovať
z ústavného hľadiska za akceptovateľné.
Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že v napadnutom konaní došlo postupom
okresného súdu k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal.
V nadväznosti na bod 1 výroku tohto nálezu ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2
ústavy prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov
(bod 2 tohto nálezu).
III.
Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní
konal bez zbytočných prieťahov v konaní, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu
uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná
náprava, a preto dospel k názoru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej
primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €
s poukazom na povahu predmetnej veci, ako aj „útrapy, ktoré si sťažovateľka musela a
musí vytrpieť v snahe zabezpečiť dôstojnú úroveň pre svoje deti...“.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým povahu posudzovanej veci, doterajšiu dĺžku
napadnutého konania a jeho aktuálny stav, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky
konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 2 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku
tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátkou (bod 4 výroku tohto nálezu). Za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2012 patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov odmena 127,16 €, čo spolu s režijným paušálom
(7,63 €) predstavuje odmenu za jeden úkon v sume 134,79 €. Ústavný súd priznal úhradu
trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie
sťažnosti) v celkovej sume 269,58 €. Ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť
uhradiť tieto trovy na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2012