Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 359/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. S., S., zastúpeného advokátom JUDr. T. S.,

PhD., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

, základného práva na rovnosť účastníkov v

konaní zaručeného v , základného práva na

zákonného sudcu zaručeného v , základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. augusta 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2011 doručená sťažnosť MUDr. D. S., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

zaručeného v , základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl.

48 ods. 1 , základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 31. augusta 2011.

V konkrétnostiach sťažovateľ uviedol, že „Čl. 46 ods. 1

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol porušený

tým, že Krajský súd v Prešove vydal uznesenie z 31. augusta 2011 sp. zn. s...

nezrozumiteľným výrokom“, v dôsledku čoho „už samotné nesplnenie požiadavky

zrozumiteľnosti výroku napadnutého uznesenia je dôvodom na zrušenie sťažnosťou

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Prešove“. Sťažovateľ tiež uviedol, že

odôvodnenie uznesenia krajského súdu považuje za arbitrárne a z ústavného hľadiska

neudržateľné do tej miery, že „to malo za následok porušenie označených

ústavnoprocesných práv sťažovateľa“, konkrétne „základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Pokiaľ ide o porušenie základného práva zaručeného v ,

sťažovateľ uviedol, že „neaplikovaním zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 vety druhej

Krajským súdom v Prešove došlo k porušeniu základného práva na zákonného

sudcu podľa ako aj k porušeniu práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“, pričom „Porušením základného práva na zákonného sudcu podľa

došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa

“, pretože „O nariadení predbežného opatrenia

nemôže rozhodnúť súd, ktorý je podľa miestne nepríslušný.“.

Pokiaľ ide o porušenie , sťažovateľ uviedol, že konanie krajského

súdu „... je jednostranné, odôvodnenie uznesenia... nesie znak arbitrárnosti a zároveň je

porušené právo na rovnosť v konaní pred súdom podľa Slovenskej

republiky“.

Pretože krajský súd nedal sťažovateľovi podľa jeho tvrdenia možnosť vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom, porušil jeho základné právo zaručené v –

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Pokiaľ ide o porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľ uviedol: „Pretože krajský

súd nepostupoval v súlade s princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti

konania porušil napadnutým uznesením právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6

ods. 1 Dohovoru.“

Sťažovateľ preto tvrdil, že „Pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky využil svoju právomoc podľa

Slovenskej republiky a preto aby vyhovel návrhu sťažovateľa a zrušil označené uznesenie

Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo MUDr. D. S. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní pred súdom podľa čl.

47 ods. 3 , základné právo na zákonného sudcu podľa

ods. 1 , základné právo na súdnu ochranu podľa

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 31. augusta 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 31. augusta 2011

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Priznáva MUDr. D. S. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €,

ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd v Prešove MUDr. D. S. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť MUDr. D. S. trovy konania v sume

261,82 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. T. S., PhD. advokáta so sídlom v K.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základných

práv zaručených v , a a 2 , ako aj práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 31. augusta 2011, ktorým rozhodol, že na

konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti sťažovateľa (vrátane konania

o predbežnom opatrení) je príslušný Okresný súd Ružomberok. Z uvedeného vyplýva, že

napriek tomu, že sťažovateľ namietal porušenie viacerých základných práv, podstata jeho

sťažnosti spočíva v namietanom porušení základného práva na zákonného sudcu podľa

, keďže o predbežnom opatrení v právnej veci starostlivosti súdu o jeho

maloleté deti mal rozhodnúť Okresný súd Prešov, a nie Okresný súd Ružomberok. Tým, že

krajský súd rozhodol, že týmto súdom je Okresný súd Ružomberok, podľa sťažovateľa

porušil jeho základné právo na zákonného sudcu.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát uznal, že medzi takéto účinné právne prostriedky nápravy

možno v určitých prípadoch považovať aj dovolanie podľa § 236 a nasl. Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Hoci v ustanovení

ods. 4 vylučuje prípustnosť dovolania vo veciach upravených

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(s výnimkou rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení), ústavný súd vo svojej

judikatúre k prípustnosti dovolania vyslovil, že prípustnosť dovolania opierajúceho sa

o niektorý z dôvodov podľa je založená na princípe univerzality, čo znamená, že

dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu

predmetu konania, ak sa v ňom namieta niektorá z procesných vád konania uvedených v

tomto ustanovení. V takýchto prípadoch možno napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v

ktorých je inak dovolanie vylúčené (, , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatoval, že „závažné procesné pochybenia

súdov (vrátane porušenia základného práva na zákonného sudcu)... sú jednak dôvodom na

podanie odvolania... a jednak dovolania podľa ) “, takže „porušenie

garantovaného základného práva neodňateľnosti zákonnému sudcovi odôvodňuje

podanie tak riadneho ako aj mimoriadneho opravného prostriedku“ (). Taký je

aj prípad sťažovateľa, ktorý namietal, že krajský súd postupom a označeným uznesením

porušil jeho základné právo na zákonného sudcu podľa . V rámci

ide o zákonný dôvod dovolania podľa ,

t. j. „nesprávne obsadený súd“, keďže „Účelom práva podľa je

zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky

súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci

poskytol sudca zo súdu ktorý je vecne a miestne príslušný“ ().

Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v konaní

postihnutom niektorou procesnou vadou uvedenou v (a to aj vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie podľa vylúčené) vyplýva aj z praxe

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. ). Zo sťažnosti

sťažovateľa a ani z jej príloh však nevyplynulo, že by na ochranu svojho základného práva

podľa (okrem odvolania) využil aj dovolanie s poukazom na niektorý

z dôvodov podľa , keď bol toho názoru, že v jeho veci je použiteľné len

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“). Ústavný súd preto uvádza, že skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil svoje právo

na podanie dovolania ako účinného a dostupného právneho prostriedku ochrany svojho

základného práva podľa , nemôže byť dôvodom na to, aby ústavný súd

jeho procesné pochybenie napravoval prostredníctvom a v rámci konania o ústavnej

sťažnosti, pretože nie je ani alternatívou a ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ). Z uvedeného

vyplýva, že sťažovateľ sa mal domáhať ochrany svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 1 prostredníctvom dovolania podľa a nasl. v systéme všeobecného

súdnictva, a nie ústavnou sťažnosťou v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1

.

V zásade rovnaké odôvodnenie ústavný súd použil aj vo vzťahu k namietanému

porušeniu ďalších práv (, a , ako aj

dohovoru), podstata ktorých podľa sťažovateľa spočívala v odňatí (nezákonnom

obmedzení) ich reálneho uplatnenia v konaní pred krajským súdom. Ústavný súd preto

uvádza, že pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený o závažnom porušení aj týchto práv, mal aj

v tomto prípade k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy v rámci všeobecného

súdnictva, a to dovolanie podľa (odňatie možnosti konať pred súdom)

vo vzťahu a prostredníctvom označených procesných práv.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ ani proti prípadnému porušovaniu týchto

základných práv a slobôd nevyužil dovolanie a pridržiaval sa argumentácie o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25

ods. 2 pre jej neprípustnosť, pretože nevyčerpal možnosť podania

dovolania podľa a nasl. ako účinného opravného prostriedku, hoci na to mal

právo.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami (zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec

krajskému súdu na ďalšie konanie, priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia), rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012