Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 366/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn. , sp. zn. Rvp

5315/2012 až sp. zn. a sp. zn. až sp. zn. vo

veci namietaného porušenia základného práva a práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20

ods. 1 a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 v spojení s porušením ustanovenia

Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia

čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Kežmarok v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a jeho rozhodnutiami zo 16. marca 2012, ďalej jeho postupom v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a jeho

rozhodnutiami z 23. marca 2012 a tiež jeho postupom v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a jeho rozhodnutiami z 23. apríla 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn. Rvp

5246/2012, sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. až sp.

zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

5240/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. mája 2012

doručených 7 sťažností, 21. mája 2012 ďalších 23 sťažností a 12. júna 2012 ešte 2 sťažnosti

JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

a práva vlastniť majetok zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v v spojení s porušením ustanovenia , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 14

dohovoru postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a jeho

rozhodnutiami zo 16. marca 2012, ďalej jeho postupom v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 5 Er

925/07, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a jeho rozhodnutiami z 23. marca 2012 a tiež jeho postupom

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a jeho rozhodnutiami

z 23. apríla 2012.

Z obsahu sťažností vyplýva, že v označených exekučných konaniach bol sťažovateľ

okresným súdom poverený, aby ako súdny exekútor vykonal exekúcie v prospech

spoločnosti P., s. r. o., ako oprávnenej z týchto exekúcií. Napádanými rozhodnutiami mal

podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd ex offo rozhodnúť o jeho vylúčení z vykonávania

označených exekučných konaní z dôvodu jeho možnej zaujatosti, pretože sťažovateľ bol

v minulosti zamestnancom tejto spoločnosti ako oprávnenej z exekúcií, pričom okresný súd

tak rozhodol argumentačne sa odvolávajú na rozhodnutie ústavného súdu č. k. III. ÚS

322/2010-37 z 13. apríla 2011.

Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľ vo všetkých 32 prípadoch

namieta porušenie predovšetkým svojho základného práva a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v a dohovoru, a to z dôvodu, že okresný

súd rozhodol o jeho vylúčení ako povereného súdneho exekútora bez akéhokoľvek návrhu

účastníkov konania, teda tak učinil ex offo, na čo podľa sťažovateľa nemal oprávnenie.

Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd svoje napádané rozhodnutia založil

výlučne na rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa týkalo inej exekučnej veci (odlišnej

od napádaných exekučných konaní, pozn.), a tiež toto rozhodnutie ústavného súdu bolo

vydané bez tohto, aby sa sťažovateľ mohol v konaní pred ústavným súdom k nemu vyjadriť,

a napokon ani okresný súd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k nemu pred vydaním

napádaných exekučných rozhodní. Podľa sťažovateľa sú tak napádané exekučné

rozhodnutia okresného súdu neodôvodnené a arbitrárne. V nadväznosti na uvedené tak mali

byť podľa sťažovateľa porušené aj jeho „majetkové“ práva, resp. práva na ochranu

vlastníctva, pretože uvedeným postupom okresného súdu mu bolo podľa jeho tvrdení

odopreté legitímne očakávanie na odmenu za vykonanie predmetných exekučných konaní,

na vykonanie ktorých bol už poverený. Napokon podľa sťažovateľa okresný súd v dôsledku

uvedeného postupu „... zaobchádzal odlišne s fyzickou osobou – povinným na strane jednej

s sťažovateľom na strane druhej“.

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľ v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v každom z ním napádaných exekučných konaní bolo porušené

jeho základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tiež jeho základné právo a právo na ochranu vlastníctva zaručené

v a dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj k porušeniu

všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v a dohovoru.

V dôsledku uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd zrušil ním označené

rozhodnutia okresného súdu o jeho vylúčení ako súdneho exekútora z vykonávania

označených exekučných konaní, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii

sťažovateľa a aby sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v každom

jednotlivom prípade po 1 000 €, a tiež aby mu priznal úhradu trov konania pred ústavným

súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

a sp. zn. až sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne

normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označených práv

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom postupom okresného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a jeho

rozhodnutiami zo 16. marca 2012, ďalej jeho postupom v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a jeho rozhodnutiami z 23. marca

2012 a tiež jeho postupom v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a jeho rozhodnutiami z 23. apríla 2012. K porušeniu označených práv malo

podľa sťažovateľa dôjsť tým, že okresný súd rozhodol o jeho vylúčení ako povereného

súdneho exekútora ex offo a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a tiež bez toho, aby

mu umožnil vyjadriť sa k jeho vylúčeniu. Podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol iba

odvolaním sa, resp. „... uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol

vyjadrený v Náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: -37...“, takže v konečnom

dôsledku podľa sťažovateľa okresný súd napadnuté rozhodnutia založil na nesprávnom

skutkovom zistení, pričom vec aj nesprávne právne posúdil, resp. túto neposúdil podľa

relevantnej právnej normy, keď ho z vykonávania exekúcií vylúčil.

Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania sťažností sťažovateľa ( ), a dospel

k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných

práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany

svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ musí teda namietať

porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to

možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania,

v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. , ).

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento status mu priznáva

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorý v § 2

ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku

má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci,

postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom

poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou

je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto

skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska

funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny

exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri

výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb,

vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí

platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny

exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti

ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd vylúčil exekútora z vykonávania

exekúcie z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora voči oprávnenej, teda

vzhľadom na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora z vykonávania exekúcie podľa

§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V takomto prípade je súdny exekútor objektom

rozhodovania a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv,

a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že sťažovateľ

nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú namietané

rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie

sťažnosti podľa (mutatis mutandis , ,

).

Keďže porušenie označených práv v namietaných konaniach pred ústavným súdom

namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa ako

podané zjavne neoprávnenou osobou.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že sťažovateľ napadol ústavnými sťažnosťami

uznesenia okresného súdu len v časti týkajúcej sa jeho vylúčenia z exekúcií. V časti

týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatenia súdneho poplatku ústavné sťažnosti nepodal. Aj

v opačnom prípade by však pripadalo do úvahy ich odmietnutie pre neprípustnosť z dôvodu

zákonom danej možnosti podania účinného opravného prostriedku – odvolania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec ústavný súd podotýka, že sťažnosti sťažovateľa po obsahovej stránke

nekorešpondujú s obsahom príloh, ktoré k sťažnostiam doložil na výzvu ústavného súdu.

Sťažovateľ napríklad v sťažnostiach uvádza, že okresný súd ho ako povereného súdneho

exekútora vylúčil z vykonávania označených exekučných konaní ex offo, t. j. bez

akéhokoľvek návrhu, avšak z napádaných uznesení okresného súdu vyplýva, že okresný súd

tak učinil na základe, resp. na podklade podnetu samotného sťažovateľa, ktorý listom sám

oznámil okresnému súdu skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti ako povereného súdneho exekútora.

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutých rozhodnutí okresného súdu, o priznaní finančného zadosťučinenia a trov

konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2

prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažností, ktorými sa sťažovateľ domáhal

ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012