Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 322/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2012 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnostiach A. M. a A. M., obaja J., D. M., B., a J. R., P., zastúpených obchodnou

spoločnosťou H., s. r. o., B., v mene ktorej koná ako konateľ a advokát Mgr. P. K., vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo A. M., A. M. a D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. M., A. M. a D. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po

1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť A. M., A. M. a D. M. trovy

konania v sume 512,71 € (slovom päťstodvanásť eur a sedemdesiatjeden centov) na účet ich

právneho zástupcu obchodnej spoločnosti H., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Základné právo J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sťažnosti A. M., A. M. a

D. M. (ďalej len „sťažovatelia v 1. až 3. rade“) a J. R. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“,

spolu aj „sťažovatelia“) doručené 18. júna 2012, ktorými namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , spojil na spoločné konanie uznesením č. k. III. ÚS

322/2012-10 z 10. júla 2012 a následne podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného okresným súdom, ktorého účastníkmi sú sťažovatelia

v 1. až 3. rade v postavení žalobcov, je rozhodovanie o ich návrhu na náhradu škody, ktorá

im mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom. Sťažovatelia tvrdia, že okresný súd

vo veci koná už osem rokov, avšak ani po tomto čase nie je vec právoplatne skončená,

a poukazujú na to, že obdobné prípady s identickým právnym a skutkovým stavom boli

súdmi rozhodnuté v podstatne kratšom časovom období a oni žiadnym spôsobom neprispeli

k prieťahom alebo k spomaleniu postupu súdu prvého stupňa. Nečinnosť a neefektívnu

činnosť súdu má signalizovať najmä veľký časový odstup od podania návrhu

do právoplatného rozhodnutia vo veci, ku ktorému dosiaľ nedošlo. Neodôvodnené prieťahy,

v dôsledku ktorých sa súdne konanie nezmyselne predĺžilo (najmä v dôsledku nečinnosti

okresného súdu), mali viesť k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia ústavnému súdu navrhujú vydať rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie

označených základných práv, prikáže okresnému súdu v označenej veci konať bez

zbytočných prieťahov a každému zo sťažovateľov prizná finančné zadosťučinenie v sume

4 500 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu na účet

advokátskej kancelárie H., s. r. o. Súčasne navrhujú, aby za každú sťažnosť podanú

ústavnému súdu jednotlivými sťažovateľmi bol okresný súd povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 323,49 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd sa k doručenej sťažnosti vyjadril listom z 27. augusta 2012, v ktorom

opísal ním vykonané procesné úkony v právnej veci sťažovateľov v 1. až 3. rade takto:

«Dňa 23. 04. 2004 bol súdu doručený návrh na začatie konania vo veci náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Dňa 29. 06. 2004 súd uznesením vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu na začatie

konania. Dňa 02. 07. 2004 súd vyzval navrhovateľov na predloženie kópii príloh

priložených k návrhu. Dňa 02. 07. 2004 výzva súdu adresovaná navrhovateľom a dňa 02.

08. 2004 bola súdu doručená odpoveď na výzvu súdu zo dňa 02. 07. 2004.

Následne súd zabezpečoval vyjadrenia odporcov v 1 až 4. rade: dňa 16. 08. 2004

bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade k návrhu n začatie konania, dňa 27. 08.

2004 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 3. rade k návrhu n začatie konania, dňa 03.

09. 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade k návrhu n začatie konania, dňa

07. 09. 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 4. rade k návrhu n začatie konania.

Dňa 11. 02. 2005 bol spis predložený zákonnej sudkyni na ďalšie konanie. Dňa 07.

10. 2008 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 23. 01. 2009. Dňa 12. 12. 2008

súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 23. 01. 2009. Dňa 23. 01.

2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právneho

zástupcu navrhovateľov a nevykázaného doručenia predvolania navrhovateľovi v 2. rade,

s poukazom na návrh navrhovateľa v 8. rade na výsluch dožiadaným súdom, na neurčito.

Dňa 18. 03. 2009 bolo doručené dožiadanie zo dňa 23. 01. 2009 Okresnému súdu Prešov -

vypočutie navrhovateľa v 8. rade ako účastníka konania Dňa 26. 3. 2009 Okresný súd

Prešov zaslal súdny spis Okresnému súdu Poprad na ďalší postup, nakoľko navrhovateľ má

trvalý pobyt v obvode súdu. Dňa 04. 05. 2009 po vykonanom dožiadaní bol súdny spis

vrátený tunajšiemu súdu.

Do oddelenia „6 C“ bola vec pridelená 02. 04. 2009. Po vrátení súdneho spisu

dožiadaným súdom už do oddelenia „6 C“, boli dňa 17. 05. 2010 navrhovatelia vyzvaní na

oznámenie, či sa budú vo veci zastupovať sami, alebo si zvolia iného právneho zástupcu,

nakoľko pôvodný právny zástupca mal prerušenú advokátsku činnosť. Následne súd zisťoval

adresu navrhovateľky v 2. rade, ktorej sa výzva nepodarila doručiť. Po doručení vyjadrení k

výzve aspoň časti z navrhovateľov, súd dňa opätovne vyzval navrhovateľov, ktorí sa k

uvedenej výzve dovtedy nevyjadrili. Nakoľko bolo v priebehu konania zistené, že

navrhovateľ v 6. rade zomrel, súd podaním zo dňa 25. 01. 2011 zisťoval okruh dedičov po

menovanom a následne po ich zistení ich dňa 15. 08. 2011 vyzval, či trvajú na návrhu a či

sú právne zastúpení. Z dôvodu, že súdu bolo doručené postupne späťvzatie návrhu dedičmi,

uznesením zo dňa 31. 05. 2012 rozhodol o zastavení konania v časti uvedených

navrhovateľov - dedičov po navrhovateľovi v 6. rade...

K veci ešte uvádzam, že dňa 30. 07. 2012 bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania, ktorý podali navrhovatelia a zároveň bol požiadaný dožiadaný súd o

vykonanie výsluchu časti navrhovateľov.»

Ústavný súd preskúmaním vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že uvedený opis

úkonov vykonaných vo veci sťažovateľov v 1. až 3. rade zodpovedá skutočnosti, a preto si

ho pre účely rozhodnutia o prerokúvanej sťažnosti osvojuje a v podrobnostiach na neho

poukazuje.

Zo stanoviska okresného súdu taktiež vyplýva, že právnu vec sťažovateľov v 1. až 3.

rade nepovažuje za právne zložitú, avšak priznáva poznačenie konania prieťahmi

„objektívneho charakteru“, ktorá vyplýva zo zaťaženosti súdneho oddelenia, resp.

jednotlivých civilných sudcov.

Právny zástupca sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu písomne nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre

účastníka konania zaručuje .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o

ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva - ďalej len „ESĽP“) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľov.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba

v občianskoprávnej veci o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu vedeného okresným súdom, z obsahu sťažnosti, ako aj

z vyjadrenia samotného okresného súdu k sťažnosti nezistil, že by daný prípad bol zložitý

(jedinečný) po právnej alebo skutkovej stránke. Veci s obdobným predmetom sporu patria

do bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, obzvlášť pokiaľ ide o okresný súd,

v ktorého územnom obvode sídli podstatná časť ústredných štátnych orgánov konajúcich

v mene štátu vo veciach náhrady škody.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Správanie

sťažovateľov v 1. až 3. rade negatívne ovplyvnilo priebeh súdneho konania tým, že sa ako

účastníci konania bez ospravedlnenia nezúčastnili pojednávania nariadeného okresným

súdom na 23. január 2009. Následne bol okresný súd aj nútený vyzývať ich na oznámenie

osoby ich právneho zástupcu, keďže ich predošlý právny zástupca pozastavil výkon

advokácie.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo

k neodôvodneným prieťahom, ústavný súd zistil, že po podaní žaloby boli bez zbytočných

prieťahov vykonané všetky prípravné úkony predchádzajúce prerokovaniu veci, avšak

po predložení spisu sudcovi na určenie termínu pojednávania okresný súd vo veci nekonal

v období od 11. februára 2005 do 7. októbra 2008, keď zákonná sudkyňa nariadila termín

pojednávania na 23. január 2009. Ďalšia nečinnosť okresného súdu v trvaní jedného roka

bola zistená v období od 4. mája 2009 do 17. mája 2010.

V tejto súvislosti ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou konštatuje,

že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby konanie na jednom stupni trvalo osem

rokov bez toho, aby došlo k vydaniu čo len jedného meritórneho rozhodnutia vo veci a tak

k nastoleniu právnej istoty v konaní. Z predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu ďalej

vyplýva, že systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať

na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných

súdov, prípadne iné „objektívne dôvody“ (ako to vyplýva z vyjadrenia predsedu okresného

súdu). v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti

bez zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych

okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu (pozri napr.

, ).

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania, ako aj na uvedené obdobia reálnej

nečinnosti súdu ústavný súd dospel k záveru, že vo veci bolo postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené základné právo sťažovateľov v 1. až

3. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo vyplýva z bodu 1 výroku tohto nálezu.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto

v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva sťažovateľov v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu, ktorý v čase

rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavným súdom vyslovený príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov je povinný

rešpektovať okresný súd, aj pokiaľ tento bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu

povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní

rozhodnutí odvolacieho súdu účastníkom konania.

Pokiaľ ide o osobu sťažovateľa vo 4. rade, ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie

konanie z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že účastníkom súdneho konania je J. R.,

nar..., a nie sťažovateľ vo 4. rade s rovnakým menom, ktorý sa však narodil... Skutočnosť,

že ide o dve rôzne osoby s rovnakým menom, potvrdzuje aj ústavnému súdu doložené

splnomocnenie sťažovateľa. Z obsahu sťažnosti síce vyplýva, že sťažovateľ vo 4. rade

namieta porušenie svojich práv konaním okresného súdu, avšak posudzovaným konaním

ním označené práva porušené byť nemohli, keďže nie je (a ani v minulosti nebol) jeho

účastníkom. Ak by aj sťažovateľ namietal porušenie základných práv J. R., nar..., ktorý je

účastníkom konania pred okresným súdom, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS

56/98).

Keďže sťažovateľ vo 4. rade, ktorý pred ústavným súdom namieta porušenie

označených práv, je osobou odlišnou od účastníkov napadnutého súdneho konania a jeho

sťažnosť nebolo možné posúdiť ako dôvodnú ani inak, bolo v tejto časti potrebné

samostatným výrokom vysloviť, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. listiny, ako aj právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konaním

okresného súdu porušené nebolo.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadajú priznať od okresného súdu finančné zadosťučinenie, a to

každému v sume po 4 500 € z dôvodu vzniku ujmy spôsobenej „bezdôvodným

predlžovaním stavu právnej neistoty“, keď všeobecný súd nedokázal vo veci rozhodnúť v

primeranej lehote, a pritom žiadajú „prihliadnuť na fakt, že požadovaná náhrada škody

predstavuje výšku finančných prostriedkov investovaných do tzv. nebankových subjektov,

pričom tieto finančné prostriedky predstavovali dlhoročné úspory sťažovateľov“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

Vzhľadom na zistenú nečinnosť okresného súdu a vyslovenie porušenia označených

práv podľa názoru ústavného súdu aj v danom prípade prichádza do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia však ústavný súd

prihliadol na podiel sťažovateľov v 1. až 3. rade na vzniku prekážok brániacich okresnému

súdu rozhodnúť o ich návrhu meritórne (t. j. na neúčasť na nariadenom pojednávaní).

Na základe uvedeného ústavný súd považoval za primerané priznať každému

zo sťažovateľov v 1. až 3. rade finančné zadosťučinenie v sume 1 200 € a na jeho zaplatenie

zaviazal okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli

z dôvodu právneho zastúpenia sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom obchodnou

spoločnosťou H., s. r. o. Sťažovatelia si v rámci svojich sťažností uplatnili trovy právneho

zastúpenia súhrnne v sume 1 293,96 € (4 x 323,49 €) spolu za osem (2 x 4) úkonov právnej

služby.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca zastupoval všetkých sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom

a za každého z nich podal samostatnú sťažnosť. Obsah podaných sťažností bol takmer

totožný, preto ústavný súd zastáva názor, že nároky na prípravu zastupovania sťažovateľov

a spísanie ich sťažností boli v podstatnej miere znížené. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z princípov aplikovateľných

pri spoločnom zastupovaní sťažovateľov a za primerané považoval priznať úhradu trov

konania za spoločné zastupovanie troch sťažovateľov, ktorí boli v konaní pred ústavným

súdom úspešní.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá

bola 763,00 €. Úhradu priznal ústavný súd ako za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažností) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), keďže úkony boli vykonané pri

spoločnom zastupovaní troch sťažovateľov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby predstavuje sumu 127,16 €, pri vykonaní dvoch úkonov právnej služby

pre tri spoločne zastupované osoby (za aplikácie zníženia základnej odmeny o 50 %

v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky) potom odmena predstavuje sumu 381,48 €. Paušálna

náhrada výdavkov (tzv. režijný paušál) bola priznaná za každý úkon právnej služby

vykonaný za každého sťažovateľa, čo v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu

45,78 € (2 x 3 x 7,63 €). Ústavným súdom priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov

spolu v sume 427,26 € bolo potrebné zvýšiť ešte o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov ako

úhradu trov konania sumu 512,71 €. Úhradu trov konania je okresný súd zaviazaný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012