Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 322/2012
PDF · 202.87 KB
No categories available
III. ÚS 322/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2012 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní
o sťažnostiach A. M. a A. M., obaja J., D. M., B., a J. R., P., zastúpených obchodnou
spoločnosťou H., s. r. o., B., v mene ktorej koná ako konateľ a advokát Mgr. P. K., vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 104/2004 takto
rozhodol:
1. Základné právo A. M., A. M. a D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 104/2004 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 C 104/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. A. M., A. M. a D. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po
1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť
im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť A. M., A. M. a D. M. trovy
konania v sume 512,71 € (slovom päťstodvanásť eur a sedemdesiatjeden centov) na účet ich
právneho zástupcu obchodnej spoločnosti H., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Základné právo J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 104/2004 p o r u š e n é n e b o l i .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sťažnosti A. M., A. M. a
D. M. (ďalej len „sťažovatelia v 1. až 3. rade“) a J. R. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“,
spolu aj „sťažovatelia“) doručené 18. júna 2012, ktorými namietajú porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 104/2004, spojil na spoločné konanie uznesením č. k. III. ÚS
322/2012-10 z 10. júla 2012 a následne podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného okresným súdom, ktorého účastníkmi sú sťažovatelia
v 1. až 3. rade v postavení žalobcov, je rozhodovanie o ich návrhu na náhradu škody, ktorá
im mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom. Sťažovatelia tvrdia, že okresný súd
vo veci koná už osem rokov, avšak ani po tomto čase nie je vec právoplatne skončená,
a poukazujú na to, že obdobné prípady s identickým právnym a skutkovým stavom boli
súdmi rozhodnuté v podstatne kratšom časovom období a oni žiadnym spôsobom neprispeli
k prieťahom alebo k spomaleniu postupu súdu prvého stupňa. Nečinnosť a neefektívnu
činnosť súdu má signalizovať najmä veľký časový odstup od podania návrhu
do právoplatného rozhodnutia vo veci, ku ktorému dosiaľ nedošlo. Neodôvodnené prieťahy,
v dôsledku ktorých sa súdne konanie nezmyselne predĺžilo (najmä v dôsledku nečinnosti
okresného súdu), mali viesť k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia ústavnému súdu navrhujú vydať rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie
označených základných práv, prikáže okresnému súdu v označenej veci konať bez
zbytočných prieťahov a každému zo sťažovateľov prizná finančné zadosťučinenie v sume
4 500 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu na účet
advokátskej kancelárie H., s. r. o. Súčasne navrhujú, aby za každú sťažnosť podanú
ústavnému súdu jednotlivými sťažovateľmi bol okresný súd povinný uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 323,49 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd sa k doručenej sťažnosti vyjadril listom z 27. augusta 2012, v ktorom
opísal ním vykonané procesné úkony v právnej veci sťažovateľov v 1. až 3. rade takto:
«Dňa 23. 04. 2004 bol súdu doručený návrh na začatie konania vo veci náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Dňa 29. 06. 2004 súd uznesením vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu na začatie
konania. Dňa 02. 07. 2004 súd vyzval navrhovateľov na predloženie kópii príloh
priložených k návrhu. Dňa 02. 07. 2004 výzva súdu adresovaná navrhovateľom a dňa 02.
08. 2004 bola súdu doručená odpoveď na výzvu súdu zo dňa 02. 07. 2004.
Následne súd zabezpečoval vyjadrenia odporcov v 1 až 4. rade: dňa 16. 08. 2004
bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade k návrhu n začatie konania, dňa 27. 08.
2004 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 3. rade k návrhu n začatie konania, dňa 03.
09. 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade k návrhu n začatie konania, dňa
07. 09. 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v 4. rade k návrhu n začatie konania.
Dňa 11. 02. 2005 bol spis predložený zákonnej sudkyni na ďalšie konanie. Dňa 07.
10. 2008 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 23. 01. 2009. Dňa 12. 12. 2008
súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 23. 01. 2009. Dňa 23. 01.
2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti právneho
zástupcu navrhovateľov a nevykázaného doručenia predvolania navrhovateľovi v 2. rade,
s poukazom na návrh navrhovateľa v 8. rade na výsluch dožiadaným súdom, na neurčito.
Dňa 18. 03. 2009 bolo doručené dožiadanie zo dňa 23. 01. 2009 Okresnému súdu Prešov -
vypočutie navrhovateľa v 8. rade ako účastníka konania Dňa 26. 3. 2009 Okresný súd
Prešov zaslal súdny spis Okresnému súdu Poprad na ďalší postup, nakoľko navrhovateľ má
trvalý pobyt v obvode súdu. Dňa 04. 05. 2009 po vykonanom dožiadaní bol súdny spis
vrátený tunajšiemu súdu.
Do oddelenia „6 C“ bola vec pridelená 02. 04. 2009. Po vrátení súdneho spisu
dožiadaným súdom už do oddelenia „6 C“, boli dňa 17. 05. 2010 navrhovatelia vyzvaní na
oznámenie, či sa budú vo veci zastupovať sami, alebo si zvolia iného právneho zástupcu,
nakoľko pôvodný právny zástupca mal prerušenú advokátsku činnosť. Následne súd zisťoval
adresu navrhovateľky v 2. rade, ktorej sa výzva nepodarila doručiť. Po doručení vyjadrení k
výzve aspoň časti z navrhovateľov, súd dňa opätovne vyzval navrhovateľov, ktorí sa k
uvedenej výzve dovtedy nevyjadrili. Nakoľko bolo v priebehu konania zistené, že
navrhovateľ v 6. rade zomrel, súd podaním zo dňa 25. 01. 2011 zisťoval okruh dedičov po
menovanom a následne po ich zistení ich dňa 15. 08. 2011 vyzval, či trvajú na návrhu a či
sú právne zastúpení. Z dôvodu, že súdu bolo doručené postupne späťvzatie návrhu dedičmi,
uznesením zo dňa 31. 05. 2012 rozhodol o zastavení konania v časti uvedených
navrhovateľov - dedičov po navrhovateľovi v 6. rade...
K veci ešte uvádzam, že dňa 30. 07. 2012 bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, ktorý podali navrhovatelia a zároveň bol požiadaný dožiadaný súd o
vykonanie výsluchu časti navrhovateľov.»
Ústavný súd preskúmaním vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že uvedený opis
úkonov vykonaných vo veci sťažovateľov v 1. až 3. rade zodpovedá skutočnosti, a preto si
ho pre účely rozhodnutia o prerokúvanej sťažnosti osvojuje a v podrobnostiach na neho
poukazuje.
Zo stanoviska okresného súdu taktiež vyplýva, že právnu vec sťažovateľov v 1. až 3.
rade nepovažuje za právne zložitú, avšak priznáva poznačenie konania prieťahmi
„objektívneho charakteru“, ktorá vyplýva zo zaťaženosti súdneho oddelenia, resp.
jednotlivých civilných sudcov.
Právny zástupca sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu písomne nevyjadril.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre
účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6
ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva - ďalej len „ESĽP“) pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľov.
1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba
v občianskoprávnej veci o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Ústavný súd z obsahu súdneho spisu vedeného okresným súdom, z obsahu sťažnosti, ako aj
z vyjadrenia samotného okresného súdu k sťažnosti nezistil, že by daný prípad bol zložitý
(jedinečný) po právnej alebo skutkovej stránke. Veci s obdobným predmetom sporu patria
do bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, obzvlášť pokiaľ ide o okresný súd,
v ktorého územnom obvode sídli podstatná časť ústredných štátnych orgánov konajúcich
v mene štátu vo veciach náhrady škody.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Správanie
sťažovateľov v 1. až 3. rade negatívne ovplyvnilo priebeh súdneho konania tým, že sa ako
účastníci konania bez ospravedlnenia nezúčastnili pojednávania nariadeného okresným
súdom na 23. január 2009. Následne bol okresný súd aj nútený vyzývať ich na oznámenie
osoby ich právneho zástupcu, keďže ich predošlý právny zástupca pozastavil výkon
advokácie.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo
k neodôvodneným prieťahom, ústavný súd zistil, že po podaní žaloby boli bez zbytočných
prieťahov vykonané všetky prípravné úkony predchádzajúce prerokovaniu veci, avšak
po predložení spisu sudcovi na určenie termínu pojednávania okresný súd vo veci nekonal
v období od 11. februára 2005 do 7. októbra 2008, keď zákonná sudkyňa nariadila termín
pojednávania na 23. január 2009. Ďalšia nečinnosť okresného súdu v trvaní jedného roka
bola zistená v období od 4. mája 2009 do 17. mája 2010.
V tejto súvislosti ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou konštatuje,
že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby konanie na jednom stupni trvalo osem
rokov bez toho, aby došlo k vydaniu čo len jedného meritórneho rozhodnutia vo veci a tak
k nastoleniu právnej istoty v konaní. Z predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu ďalej
vyplýva, že systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať
na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v
čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných
súdov, prípadne iné „objektívne dôvody“ (ako to vyplýva z vyjadrenia predsedu okresného
súdu). Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby
prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti
bez zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych
okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu (pozri napr.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania, ako aj na uvedené obdobia reálnej
nečinnosti súdu ústavný súd dospel k záveru, že vo veci bolo postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 104/2004 porušené základné právo sťažovateľov v 1. až
3. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo vyplýva z bodu 1 výroku tohto nálezu.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto
v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva sťažovateľov v zmysle § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, ktorý v čase
rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavným súdom vyslovený príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov je povinný
rešpektovať okresný súd, aj pokiaľ tento bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu
povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní
rozhodnutí odvolacieho súdu účastníkom konania.
Pokiaľ ide o osobu sťažovateľa vo 4. rade, ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie
konanie z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že účastníkom súdneho konania je J. R.,
nar..., a nie sťažovateľ vo 4. rade s rovnakým menom, ktorý sa však narodil... Skutočnosť,
že ide o dve rôzne osoby s rovnakým menom, potvrdzuje aj ústavnému súdu doložené
splnomocnenie sťažovateľa. Z obsahu sťažnosti síce vyplýva, že sťažovateľ vo 4. rade
namieta porušenie svojich práv konaním okresného súdu, avšak posudzovaným konaním
ním označené práva porušené byť nemohli, keďže nie je (a ani v minulosti nebol) jeho
účastníkom. Ak by aj sťažovateľ namietal porušenie základných práv J. R., nar..., ktorý je
účastníkom konania pred okresným súdom, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na
svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická
osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS
56/98).
Keďže sťažovateľ vo 4. rade, ktorý pred ústavným súdom namieta porušenie
označených práv, je osobou odlišnou od účastníkov napadnutého súdneho konania a jeho
sťažnosť nebolo možné posúdiť ako dôvodnú ani inak, bolo v tejto časti potrebné
samostatným výrokom vysloviť, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konaním
okresného súdu porušené nebolo.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadajú priznať od okresného súdu finančné zadosťučinenie, a to
každému v sume po 4 500 € z dôvodu vzniku ujmy spôsobenej „bezdôvodným
predlžovaním stavu právnej neistoty“, keď všeobecný súd nedokázal vo veci rozhodnúť v
primeranej lehote, a pritom žiadajú „prihliadnuť na fakt, že požadovaná náhrada škody
predstavuje výšku finančných prostriedkov investovaných do tzv. nebankových subjektov,
pričom tieto finančné prostriedky predstavovali dlhoročné úspory sťažovateľov“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa
pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia
nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných
podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).
Vzhľadom na zistenú nečinnosť okresného súdu a vyslovenie porušenia označených
práv podľa názoru ústavného súdu aj v danom prípade prichádza do úvahy priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia však ústavný súd
prihliadol na podiel sťažovateľov v 1. až 3. rade na vzniku prekážok brániacich okresnému
súdu rozhodnúť o ich návrhu meritórne (t. j. na neúčasť na nariadenom pojednávaní).
Na základe uvedeného ústavný súd považoval za primerané priznať každému
zo sťažovateľov v 1. až 3. rade finančné zadosťučinenie v sume 1 200 € a na jeho zaplatenie
zaviazal okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli
z dôvodu právneho zastúpenia sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom obchodnou
spoločnosťou H., s. r. o. Sťažovatelia si v rámci svojich sťažností uplatnili trovy právneho
zastúpenia súhrnne v sume 1 293,96 € (4 x 323,49 €) spolu za osem (2 x 4) úkonov právnej
služby.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Právny zástupca zastupoval všetkých sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom
a za každého z nich podal samostatnú sťažnosť. Obsah podaných sťažností bol takmer
totožný, preto ústavný súd zastáva názor, že nároky na prípravu zastupovania sťažovateľov
a spísanie ich sťažností boli v podstatnej miere znížené. Z uvedeného dôvodu ústavný súd
pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z princípov aplikovateľných
pri spoločnom zastupovaní sťažovateľov a za primerané považoval priznať úhradu trov
konania za spoločné zastupovanie troch sťažovateľov, ktorí boli v konaní pred ústavným
súdom úspešní.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá
bola 763,00 €. Úhradu priznal ústavný súd ako za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažností) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2
a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), keďže úkony boli vykonané pri
spoločnom zastupovaní troch sťažovateľov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby predstavuje sumu 127,16 €, pri vykonaní dvoch úkonov právnej služby
pre tri spoločne zastupované osoby (za aplikácie zníženia základnej odmeny o 50 %
v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky) potom odmena predstavuje sumu 381,48 €. Paušálna
náhrada výdavkov (tzv. režijný paušál) bola priznaná za každý úkon právnej služby
vykonaný za každého sťažovateľa, čo v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu
45,78 € (2 x 3 x 7,63 €). Ústavným súdom priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov
spolu v sume 427,26 € bolo potrebné zvýšiť ešte o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.
Z uvedených dôvodov ústavný súd zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov ako
úhradu trov konania sumu 512,71 €. Úhradu trov konania je okresný súd zaviazaný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012