Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 482/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. spája

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) v bližšie neoznačených konaniach.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka 14. júna 2010 podala krajskému

súdu spolu 13 687 samostatných návrhov vo veci nečinnosti Obvodného úradu Košice ako

orgánu verejnej správy podľa (ďalej aj „OSP“)

v priestupkových konaniach začatých pre podozrenie z porušenia § 21a ods. 1 zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Podľa vyjadrenia

sťažovateľky „Jednotlivé konania na Krajskom súde Košice boli identifikované podľa

dlžníka sťažovateľky a predmetu sporu, ktorého sa týkalo konanie o sťažnosti pre porušenie

základného práva sťažovateľky pred Ústavným súdom SR, v súvislosti s ktorým došlo

k spáchaniu priestupku podľa zákona č. 21a ods. 1 “.

Vzhľadom na podľa sťažovateľky „... enormnú stagnáciu konania...“ na krajskom

súde sa sťažovateľka obrátila na jeho predsedu sťažnosťou podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) so zámerom docieliť prijatie opatrení smerujúcich

ku skončeniu vecí, t. j. vydaniu meritórnych rozhodnutí v prerokúvaných veciach. Keďže

ani využitím tohto účinného prostriedku nápravy podľa sťažovateľky nedošlo ku skončeniu

predmetných vecí krajským súdom, podala sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľka v podaných sťažnostiach v podstatnom argumentovala tým, že

„... podáva sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky po tom, čo v občianskom

súdnom konaní využila všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy. Tieto však neviedli

k odstráneniu prieťahov a stagnácie konania. Doterajšia nečinnosť a neefektívna činnosť

štátneho orgánu spôsobila sťažovateľke ničím neodôvodniteľné problémy v jej

podnikateľskej činnosti a vytvorila v sfére jej práv stav dlhotrvajúcej neistoty. Okrem toho,

žiadne prostriedky nápravy nemôžu konvalidovať časový aspekt konania. Právny

prostriedok nápravy upravený ust. a nasl. (o súdoch a zmene

a doplnení niektorých zákonov) vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemôže zaručiť

potrebnú účinnosť.“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka uviedla aj podrobné

citácie z rozhodovacej praxe ústavného súdu vzťahujúce sa na obdobné prípady.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti L., a. s... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ... a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Krajského súdu Košice v Konaní porušené

bolo.

2. Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v Konaní konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti L., a. s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 830 €...

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L., a. s., trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň

vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo

slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy, alebo ak to je možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

...

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , a sp. zn. a z tohto

obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach

Vychádzajúc z obsahu sťažností a k nim priložených príloh ústavný súd konštatuje,

že tieto napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňajú náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1

a 3 a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20

sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa a nasl. zákona

o ústavnom súde.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia

sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu

smeruje [písm. c)].

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2

).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval aj text sťažností) v texte podaných

sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania

vedené, resp. by mali byť vedené krajským súdom, čo je zjavne v rozpore s § 50 ods. 1

písm. b) .

Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia

vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom na jeho rozhodnutie v uvedených veciach a v súlade s § 20

ods. 3 . Sťažovateľka síce v petite podaných sťažností uvádza, ktoré

jej základné práva mali byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý

mal byť ich porušovateľom, keď v bodoch 1 a 2 označila za porušovateľa krajský súd

a v bode 4 označila za subjekt, ktorý je povinný uhradiť jej trovy konania, Okresný súd

Bratislava I.

V rozpore s nepredložila ústavnému súdu dôkaz

o zásahu do jej označených práv, keď ani porovnaním obsahu sťažovateľkou podaných

sťažností a k nim doloženej prílohy, a to „Potvrdenia o prijatí podaní“ krajským súdom

14. júna 2010 (ďalej len „potvrdenie“) nevyplýva zhoda medzi sťažovateľkou označenými

dlžníkmi v sťažnostiach a dlžníkmi označenými v potvrdení. Dôsledkom tohto rozporu je

skutočnosť, že sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu hodnoverný dôkaz (doklad)

o tom, že v súvislosti s dlžníkmi označenými v podaných sťažnostiach sa obrátila na krajský

súd podaním (návrhom) na začatie konania podľa .

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

zastúpená advokátom. Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , ). Ústavný súd podotýka,

že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , ,

a iné). Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd

považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (porovnaj napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka

nepreukázala (nepredložila) podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy v konaní

adresovanej predsedovi súdu; uvedená skutočnosť sama osebe je dôvodom na odmietnutie

sťažnosti pre jej neprípustnosť. Táto skutočnosť vyplýva opäť z porovnania obsahu

podaných sťažností a k nim pripojenej prílohy – podania adresovaného predsedovi

krajskému súdu z 3. augusta 2011, ako aj z písomného vyrozumenia predsedu krajského

súdu právnemu zástupcovi sťažovateľky z 25. augusta 2011, v ktorých nie sú uvedené ani

spisové značky napadnutých konaní, ani označení dlžníci totožní s tými, ktorých presná

identifikácia je uvedená v sťažnostiach.

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom krajského súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

najvyššieho súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv postupom krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach

prostredníctvom sťažnosti podľa tiež predčasne, čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažností z dôvodu neprípustnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažovateľkou podané sťažnosti podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti. Keďže

sťažnosti boli odmietnuté, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky

v uvedených veciach stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012