Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 399/2012
PDF · 168.08 KB
No categories available
II. ÚS 399/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom
JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 10831/2012, sp. zn. Rvp 10832/2012 a sp. zn. Rvp
10833/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v bližšie
neoznačených konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 10831/2012, sp.
zn. Rvp 10832/2012 a sp. zn. Rvp 10833/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10831/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené
pod sp. zn. Rvp 10831/2012, sp. zn. Rvp 10832/2012 a sp. zn. Rvp 10833/2012, ktorými
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v
Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačených konaniach.
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka 14. júna 2010 podala krajskému
súdu spolu 13 687 samostatných návrhov vo veci nečinnosti Obvodného úradu Košice ako
orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)
v priestupkových konaniach začatých pre podozrenie z porušenia § 21a ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Podľa vyjadrenia
sťažovateľky „Jednotlivé konania na Krajskom súde Košice boli identifikované podľa
dlžníka sťažovateľa a predmetu sporu, ktorého sa týkalo konanie o sťažnosti pre porušenie
základného práva sťažovateľa pred Ústavným súdom SR, v súvislosti s ktorým došlo k
spáchaniu priestupku podľa zákona č. 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.“.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že jej „nie je známe, že by porušovateľ vykonal
akýkoľvek procesný úkon v Konaní, a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo
temer 24 mesiacov“.
Sťažovateľka sa vzhľadom na „enormnú stagnáciu konania“ na krajskom súde
obrátila 3. augusta 2011 na jeho predsedu sťažnosťou podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“) so zámerom docieliť prijatie opatrení smerujúcich
ku skončeniu vecí, t. j. vydaniu meritórnych rozhodnutí v prerokúvaných veciach. Keďže
ani využitím tohto účinného prostriedku nápravy podľa sťažovateľky nedošlo ku skončeniu
predmetných vecí krajským súdom, podala sťažnosti ústavnému súdu.
Sťažovateľka v podaných sťažnostiach v podstatnom argumentovala tým, že
„... podáva sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky po tom, čo v občianskom
súdnom konaní využil všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy. Tieto však neviedli
k odstráneniu prieťahov a stagnácie konania. Doterajšia nečinnosť a neefektívna činnosť
štátneho orgánu spôsobila sťažovateľovi ničím neodôvodniteľné problémy v jeho
podnikateľskej činnosti a vytvorila v sfére jeho práv stav dlhotrvajúcej neistoty. Okrem
toho, žiadne prostriedky nápravy nemôžu konvalidovať časový aspekt konania. Právny
prostriedok nápravy upravený ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. (o súdoch a zmene
a doplnení niektorých zákonov) vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemôže zaručiť
potrebnú účinnosť.“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka doložila aj podrobné
citácie z rozhodovacej praxe ústavného súdu vzťahujúce sa na obdobné prípady.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažností na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti L., a. s... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Krajského súdu Košice... porušené bolo.
2) Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti L., a. s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 830 €..., ktoré je
jej Krajský súd Košice povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...
4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L., a. s... trovy konania,
tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu...“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 10831/2012, sp. zn. Rvp 10832/2012 a sp. zn. Rvp 10833/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na
totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol
ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku
tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v bližšie neoznačených
konaniach
Vychádzajúc z obsahu sťažností a k nim priložených príloh ústavný súd konštatuje,
že tieto napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom –
advokátom, nespĺňajú náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom ustanovené v § 20 ods. 2 a 3 a § 50 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20
zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia
sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu
smeruje [písm. c)].
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu
návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.
Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2
ods. 2 ústavy).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval aj text sťažností) v texte podaných
sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania
vedené, resp. by mali byť vedené krajským súdom, čo je zjavne v rozpore s § 50 ods. 1
písm. b) zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia
vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom,
aby mohol byť východiskom na jeho rozhodnutie v uvedených veciach a v súlade s § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka síce v petite podaných sťažností uvádza, ktoré
jej základné práva mali byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý
mal byť ich porušovateľom, keď v bodoch 1 a 2 označila za porušovateľa krajský súd
a v bode 4 označila za subjekt, ktorý je povinný uhradiť jej trovy konania, Okresný súd
Bratislava I.
V rozpore s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde nepredložila ústavnému súdu dôkaz
o zásahu do svojich označených práv, keď ani porovnaním obsahu sťažovateľkou podaných
sťažností a k nim doloženej prílohy, a to „Potvrdenia o prijatí podaní“ krajským súdom
14. júna 2010 (ďalej len „potvrdenie“), nevyplýva zhoda medzi sťažovateľkou označenými
dlžníkmi v sťažnostiach a dlžníkmi označenými v potvrdení. Dôsledkom tohto rozporu je
skutočnosť, že sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu hodnoverný dôkaz (doklad)
o tom, že vo veciach týkajúcich sa dlžníkov označených v podaných sťažnostiach sa obrátila
na krajský súd podaním (návrhom) na začatie konania podľa § 250t OSP.
Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom
zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08). Ústavný súd podotýka,
že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010
a iné). Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie
je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012